História olympizmu

Ostatné » Šport

Autor: petuska1 (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 22.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 372 slov
Počet zobrazení: 5 253
Tlačení: 394
Uložení: 378
História olympizmu
 
Úvod
. Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.“ Táto myšlienka baróna Pierra de Coubertaina, francúzskeho pedagóga, ktorý stál roku 1896 na čele hnutia olympijských hier, prešla takmer celým svetom. Každý športovec, ktorý sa zúčastní olympiády, je olympionikom. To samo o sebe je veľký úspech a pre mnohých dostať sa na olympiádu ako člen národného tímu je jednoducho ten najhlavnejší cieľ. Túžba uspieť na najvyššej úrovni podporuje nadšenie u mnohých športovcov v mladom veku. Ich inšpirácia môže pochádzať ešte z detstva, keď sledovali niektorú z olympiád v televízii, alebo zo stretnutia s niektorým z olympionikov. Ale sen oddeľuje od skutočnosti veľa rokov odriekania a tvrdej práce.
Ľudská túžba porovnávať sa medzi sebou viedla k súťažiam v sile, rýchlosti a zručnosti už pred tisíckami rokov. Prvé známe hry sa uskutočnili v starovekej gréckej Olympii v roku 776 pred Kristom. Viac ako 1000 rokov sa hry konali každé štyri roky, až ich napokon zrušil jeden rímsky cisár. Neskôr, v 19. storočí keď sa športové súťaže pravidelnejšie opakovali, jedno hnutie postupne vzkriesilo slávu antických hier. Výsledkom úsilia bolo založenie novodobej letnej a zimnej olympiády.
  Týmto projektom by som chcela nahliadnuť do minulosti olympijských hier a zároveň si pripomenúť tie najvýznamnejšie z nich. Cieľom mojej práce je preskúmať históriu olympiády, vrátiť sa do čias, keď atléti zápasili nahí a ich jedinou odmenou za výhru bola nesmierna úcta občanov Atén. Cez jednotlivé kapitoly sa snažím priblížiť neopakovateľnej atmosfére najväčšieho športového predstavenia histórie. K napísaní tejto práce mi pomohlo množstvo materiálu, ktoré som vyhľadala v knižnici a na internete.
 
Teoretické východiská
1. Úvod k olympiáde
1.1 Letné olympijské hry
Sú najznámejším univerzálnym medzinárodným športovým projektom súčasnosti, ktorého cieľom je zdokonaliť a vzájomne zblížiť mládež celého sveta na zásadách rovnoprávnosti v záujme pokroku a mieru. OH sa od ostatných svetových športových projektov líšia komplexnosťou( zásadne obsahujú všetky olymp. športy), koncentráciou súťaží v určitej zemi a predovšetkým reprezentáciou všetkých národov bez ohľadu na farbu pleti, náboženstvo a politickú príslušnosť, a zásadou čestného súťaženia, priateľstva medzi národmi a svetového mieru. OH nie sú majstrovstvami sveta, konajú sa každé štyri roky. Na OH nie je povolená akákoľvek diskriminácia, sú podľa charty čl. 9 súťažením medzi jednotlivcami, nie medzi zemami. Hry končia zahasením olympijského ohňa, ktorý sa zapaľuje na konci každého otváracieho ceremoniálu olympijských hier.
 
1.2 Zimné olympijské hry
Tvoria podľa čl. 5. olympijskej charty oddelený cyklus. Zahrňujú súťaže v zimných olympijských športoch a konajú sa dva roky po LOH. podľa čl. 64 sa medaile a diplomy musia líšiť od diplomov a medailí LOH. ZOH majú vlastnú olympijskú vlajku, ktorú venovalo Oslo. Po skončení hier zostáva vlajka v úschove mesta, ktoré usporiadalo ZOH, až do najbližších hier. Samostatný cyklus ZOH začal 1924 v Chamonix pod názvom Týždeň zimných športov a konal sa pod správou MOV. Až na 23. sedení MOV a na 8. olympijskom kongrese 1925 bol týždeň zimných športov uznaní ako 1. Zimné olympijské hry. Zimné športy však boli na programe už skôr. Napríklad: korčuľovanie či ľadový hokej. Zimné športy sa začali šíriť už po skončení 1. svetovej vojny. Po obsiahlej diskusii MOV schválil Chartu zimných olympijských hier a ustanovil ZOH ako samostatnú medzinárodnú olympijskú súťaž v rámci olympijského roku. Pravidelné usporiadanie ZOH narušila 2. svetová vojna. Ani ZOH a ani LOH sa v roku 1940 neuskutočnili. Po 2. svetovej vojne sa program ZOH vyvíjal postupne. Zimnými olympijskými športmi sú: biatlon, bobový šport, krasokorčuľovanie, ľadový hokej, rýchlokorčuľovanie, sane...V minulosti bol dva krát olympijským športom skeleton. Na programe boli takisto  aj ukážkové športy: curling, závody vojenských hliadok, rýchlokorčuľovanie žien( dnes uznaný olympijský šport), závod psích záprahov, zimný päťboj a bandy hokej. Ako exhibície boli na programe: tance na ľade(od 1976- ranný olympijský šport). Program ZOH je oproti programu LOH, napriek všetkým zmenám, ku ktorým došlo, stálejší a pre najbližšie obdobie zodpovedá vývoju zimných športov.
 
1.3 Paralympiáda
 
V priebehu 20. storočia sa postupne rozvíjali športové disciplíny pre zdravotne hendikepovaných ľudí. Po druhej svetovej vojne prerástlo silnejúce hnutie za zabezpečenie medzinárodnej úrovne pre súťaže hendikepovaných ľudí do založenia hier, ktoré sa paralelne konajú s olympiádou. Paralympijské hry zahŕňajú celú škálu športových disciplín, vrátane atletiky, plávania, basketbalu, šermu, futbalu, vzpierania a džuda. Vo všetkých sa súťaží podľa rôznych kategórií hendikepu. Úroveň hier sa neustále zlepšuje i vďaka paralympionickým športovcom, ktorí zaujali verejnosť sériou vrcholových ukážok fyzickej zdatnosti. V roku 2000 na OH súťažilo v Sydney viac ako 3800 paralympionikov zo 122 štátov. Ich športové súťaže priamo sledovalo viac ako 1,1 milióna divákov. V Soule roku 1988 mali paralympionici  po prvýkrát prístup na väčšinu olympijských športovísk a pretekali na tých miestach, kde prebiehali olympijské súťaže. Vďaka podpore viac ako 8000 dobrovoľníkov sa úspech soulskej paralympiády preniesol aj do Barcelony. Hier sa zúčastnilo viac ako 3000 atlétov z 82 štátov, ktorí počas nich vytvorili 279 nových svetových rekordov. Výkony sledovalo približne jeden a pol milióna divákov, ktorí tak posilnili budúcnosť paralympiády ako veľkého športového predstavenia.

–na paralympiáde sa veľkej popularite teší šerm na invalidných vozíkoch
-džudo nevidomých je takisto paralympijskou disciplínou, pravidlá sú rovnaké ako pri bežnom džude s výnimkou toho, že súťažiaci začínajú zápas na vzdialenosť natiahnutej ruky
- basketbal hraný z invalidných vozíkov je jednou z najpopulárnejších športových disciplín paralympiády
- britský paralympionik dosiahol v Barcelone veľký triumf ziskom 4 zlatých medailí v disciplínách: 100m, 200m, 400m, 800m 
 
2. História olympijských hier
2.1. Začiatky olympijských hier
 
Všetky slávnosti v starom Grécku sa konali na počesť gréckych bohov. Súčasťou slávností boli športové súťaže, hudba a divadlo. Najznámejšou slávnosťou boli olympijské hry. Olympia, ktorá leží na západnej časti Peloponézu, je kolískou športu. Skôr než sa stala miestom súťaží bola najväčšou panhelénskou svätyňou a neskôr významným kultovým miestom Grékov. Najvýznamnejšia sa stala vďaka olympijským hrám. Pôvod hier siaha až do mýtických čias. Na počesť víťazstva v svätej vojne zničenia Kirrhy boli v roku 582 reorganizované v Delfách pythijské hry, jedny zo štyroch najznámejších celo gréckych náboženských slávností a hier, ku ktorým patrili aj hry isthmické, nemejské a predovšetkým najslávnejšie zo všetkých, hry olympijské. Podľa baróna Pierra de Coubertin- a, francúzskeho pedagóga, ktorý stál v roku 1896 na čele hnutia OH, platí: „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.“ Skutočnosťou zostáva, že OH aj naďalej zjednocujú svet. Pôvodné hry sa v gréckej Olympii konali od roku 776 pred naším letopočtom do roku 394 nášho letopočtu, keď ich kresťanský cisár Teodoisus II. zakázal. Prví víťazi boli odmeňovaní olivovými vencami, ale čoskoro sa atléti začali venovať iba tréningu a súťažili iba o peniaze. Súťaže zahŕňal päťboj ( beh, hod diskom, hod oštepom, zápas a skok do diaľky) a preteky vozotajov. Jeden príbeh hovorí o tom, ako istý vynikajúci vozotaj vyzval na preteky nápadníkov, ktorí sa uchádzali o jeho krásnu dcéru, a potom ich jedného po druhom uštval na smrť. Tak to pokračovalo až do chvíle, keď jeden z uchádzačov o dievčinu dvojkolesový voz jej otca pred pretekami úmyselne poškodil. Jemu tým spôsobil smrť a pre seba získal dcéru. Označenie „maratónsky beh“ sa údajne odvodzuje od príbehu Diomedóna, ktorého v roku 490 p. n. l. poslali z bojiska pri Maratóne do 35 km vzdialených Atén, aby tam priniesol správu o víťazstve nad Peržanmi. Keď do Atén dorazil, zvolal: „Radujte sa, sme víťazi !“ a padol mŕtvy od vyčerpania. Súčastná vzdialenosť 42 km sa zaviedla roku 1908: zvyšných 352 metrov sa pripočítalo, aby na londýnskej olympiáde mohli bežci vbiehať do cieľa blízko kráľovskej lóže. Je pravdepodobné, že sa uskutočňovali na oslavu víťazstva a vždy boli spojené s nejakou náboženskou slávnosťou. Súťažili iba muži a väčšinou medzi sebou zápasili nahí. Najprv museli odprisahať, že sú bezúhonní občania čisto helénskeho pôvodu, a pochodovať okolo štadióna, aby diváci mohli prítomnosť prípadných cudzincov alebo narušiteľov zákona spozorovať. Najstarší hrdina hier bol Korobeus z Elidy, ktorý zvíťazil v šprinte(776).
 
2.2. Olympiáda v 90. rokoch 19. storočia
Podnet na modernú olympiádu dali v 90. rokoch 19. storočia Francúzi. V 1894 vznikol medzinárodný olympijský výbor a na svojom zjazde dospel k záveru, že „športové súťaže by sa mali konať každý štvrtý rok a mal by byť pozvaný každý národ“. Na olympiáde roku 1896, ktorá sa konala v Grécku bolo zastúpených 12 štátov. Parížske hry v roku 1900 trvali 5 mesiacov. Rovnako chaotická bola olympiáda , ktorá sa konala o 4 roky neskôr v americkom St. Louis. Víťaz maratónu tam bol diskvalifikovaný, pretože sa 16 km odviezol na aute. Úspešné hry v Londýne v roku 1908 a v Štokholme 1912 sa však zaslúžili o to, že sa novodobá olympijská tradícia ujala. Len počas vojny, v rokoch 1916, 1940, 1944 museli byť olympijské hry zrušené. Berlínska olympiáda v roku 1936 sa uskutočnila v duchu nacistickej propagandy, na olympijských hrách v rokoch 1956, ktoré sa konali iba behu na 200 metrov dvaja Američania zdravili pozdravom hnutia Čierna moc. Roku 1972 v mníchovskej olympijskej dedine zavraždili palestínski teroristi dvoch členov izraelského olympijského tímu. Ďalších deväť, ktorí boli zajatí ako rukojemníci zahynulo v krížovej paľbe. Keď si politici neskôr uvedomili, že olympiády sleduje celý svet začali organizovať bojkot. Roku 1976 sa hier v Montreale nezúčastnili africké krajiny, pretože ich krátko predtým rozhorčil zájazd novozélandského rugbyového tímu do Juhoafrickej republiky, praktizujúcej politiku apartheidu a v roku 1980 sa USA postavili na čelo bojkotu moskovskej olympiády na protest proti sovietskej invázii do Afganistanu. Odvetou východoeurópskych štátov bol pre zmenu bojkot olympijských hier v Los Angeles o štyri roky neskôr. Olympijské hry zase v posledných rokoch prenasledujú dopingové aféry. Olympiáda v americkej Atlante roku 1996 pripomenula sté výročie tejto celosvetovej oslavy telesnej zdatnosti.
 
2.3. 1.Olympijské hry
Prvá olympiáda sa konala v roku 776 pred Kristom a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín. Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali každé 4 alebo 5 rokov v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha Dia. Tieto hry ešte pred ich konaním pripravili úradníci a kňazi. Desať mesiacov pred začiatkom hier zvolili desaťčlennú porotu, ktorá dozerala na tréning účastníkov pretekov. Všetci súťažiaci museli najprv dokázať, že sú slobodní grécky občania a že nemajú na svedomí nijaký zločin a ani urážku boha. Slávnosti sa konali v čase splnu mesiaca koncom júna a začiatkom septembra. Trvali 5 dní, od 12-ého do 16-ého dňa mesiaca. V prvý deň slávnosti sa konali iba prípravné obrady. Od druhého až po štvrtý deň trvali hry. Na hrách sa mohli zúčastniť iba slobodní Gréci. Vydaté ženy nesmeli súťažiť. Cudzinci a otroci mohli byť prítomní len ako diváci. Hry sa začínali sprievodom. Počet súťažiacich sa pohyboval od 13 do 15. Začínali sa pri východe slnka a to na krátke a dlhé trate. Postupne nasledovalo zápasenie, pästné boje, pankration –kombinácia zápasenia a pästného boja, päťboj, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie. Neskôr sa k týmto disciplínám pridali aj preteky konských záprahov a jazdecké preteky. Tieto súťaže sa konali na štadióne. Okolo olympijského štadióna, do hľadiska ktorého sa zmestilo 40-až 60-tisíc divákov, vyrástol veľký stanový tábor, kde boli ubytovaní návštevníci hier. Pred cvičením si atléti vtierali do pokožky olivový olej, aby sa chránili pred slnkom. Okrem bojov na štadióne sa organizovali aj takzvané umelecké súťaže, pri ktorých Gréci vyznávali ideál krásy a dobra, tela a duše, zvaný kalokagatia.

Aby hry mohli prebehnúť v pokoji, počas ich konania sa zastavovali všetky vojny. Toto „olympijské prímerie“ sa porušilo za dvanásť storočí len raz(v roku 346 p. n. l.) a vinníkov za to prísne potrestali. Na konci každej súťaže sudca ovinul čelo víťazovi červenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali olivové koruny. Bol to jednoduchý veniec z olivových listov, ale ten kto vyhral sa stal skutočným hrdinom.   Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Olympijského víťaza si veľmi vážili. Jeho rodné mesto stálo údajne pod ochranou bohov, jeho samého pokladali za poloboha. Stavali mu sochy a do konca života bol oslobodený od daní. Myšlienka dnešných olympijských hier teda pochádza z hier v Starom Grécku spred viac ako 2000 rokov.
 
3. Významné olympiády
 
ATHÉNY 1896 (Hry 1. olympiády)
Parížsky kongres skončil podľa Coubertinových predstáv, keď boli OH obnovené. Celý Grécky národ síce prijal správu o obnovení olympijských hier a poverenia Atén ich usporiadaním s veľkým nadšením, ale k uskutočneniu takého podniku bolo treba nadšenie a predovšetkým finančné prostriedky. A tie terajšie Grécko nemalo. V roku 1892 dávalo za úhradu zahraničných dlhov 50 percent svojho štátneho rozpočtu a v roku 1893 vyhlásilo štátny bankrot. Preto sa vláda ministerského predsedu Trikupisa ostro postavila proti usporiadaniu OH. Keď na jeseň roku 1894 prišiel Coubertin do Atén, hneď prvý deň v hoteli ho navštívil sám premiér, ktorý mu medzitým povedal: „Som presvedčený, že Grécko touto chvíľou nemá potrebné prostriedky, aby na seba mohlo zobrať úlohu, ktorú mu chcete zveriť“. S tým sa však Coubertin nechcel zmieriť, pustil sa teda do jednania. Nakoniec bol stanovený termín hier na 5.-15.apríl 1896 a schválený návrh programu hier, ktorý predložil on sám. Zverejnený bol na prvej strane Bulletinu MOV, ktorý Coubertin začal vydávať.

ŠTOKHOLM 1912
Prvé štyri novodobé letné olympijské hry boli síce úspešné, ale zároveň poznačené slabou organizáciou a prípadmi poľutovania hodného rozhodovania. Olympijské hnutie preto potrebovalo vzrušujúce a dobre zorganizované hry a práve Švédsko v roku 1912 výborne zvládlo tútu úlohu. Viac než 2500 atlétov súťažilo v 205 disciplínách a na tejto olympiáde sa po prvýkrát použilo elektrické meranie času, i keď len pri malom počte súťaží. Veľký úspech štokholmskej olympiády poskytol hrám možnosť prežiť osemročné prerušenie, zapríčinené prvou svetovou vojnou.

BERLÍN 1936

V roku 1936, krátko predtým, než uchopil moc Adolf Hitler a jeho nacistická strana, Nemecko poverili organizovaním OH. Hitler vnímal toto rozhodnutie ako príležitosť na propagáciu svojho presvedčenia o germánskej rasovej nadradenosti. Všade boli nacistické symboly, novinárov a oficiálnych hostí sledovala na každom kroku tajná polícia a masmédiá hanobili židovských a černošských atlétov. Športové zariadenia boli však na vynikajúcej úrovni a hry sa niesli v znamení viacerých mimoriadnych výkonov.

MEXICO CITY 1968
Keď na OH v roku 1968 vybrali Mexico city, najväčšie znepokojenie vyvolalo samo miesto konania hier svojou nadmorskou výškou 2200 metrov, v ktorej vzduch obsahuje o 30% menej kyslíka ako pri hladine mora. Pretekári vo vytrvalostných disciplínách veľmi trpia a dosahujú horšie časy. Tieto podmienky sú naopak veľmi výhodné na behy na krátke vzdialenosti a silové disciplíny vyžadujúce výbušnosť, ako napríklad skoky a vzpieranie, v ktorých napokon padlo celkovo 34 svetových a 38 olympijských rekordov.(Americkí atléti Tommie Smith a Johny Carlos získali zlatú a bronzovú medailu v behu na 200m. Na stupienku víťazov zodvihli zaťatú päsť v koženej rukavici na protest proti rasizmu v USA. Obidvoch poslali preč z olympijskej dediny. Peter Nelson, držiteľ striebra z Austrálie ich podporil odznakom černošského hnutia na drese/Bob Beamon sa posledným skokom v kvalifikácii dostal do finále skoku do diaľky. Už prvým skokom ohromil divákov, keď skočil neuveriteľných 8,9m, prekonal tým rekord o 55 cm, rozhodcom nestačilo meradlo, a tak museli použiť klasické meradlo. Rekord sa udržal 23 rokov).

SOUL 1988
Letné olympijské hry v Soule sa po druhýkrát v ich dejinách konali v Ázii a niesli sa v znamení návratu mnohých štátov, ktoré bojkotovali predchádzajúce OH v roku 1980, resp. 1984. Účasť odmietli iba Severná Kórea, Nikaragua, Kuba a Etiópia. S touto olympiádou sa spája nebývalá úroveň bezpečnostných opatrení a najvyšší počet pretekárov diskvalifikovaných pre doping. Soulská olympiáda bola však aj skvelou ukážkou juhokórejskej kultúry a vyznačovala sa aj niektorými mimoriadnymi výkonmi.
 
BARCELONA 1992
Barcelona musela dlho čakať na svoju prvú olympiádu. Tomuto španielskemu mestu pôvodne prisľúbili organizovanie OH v roku 1924, ale v poslednom okamihu sa rozhodnutie zmenilo v prospech Paríža. V roku 1992 sa Barcelona ukázala ako vzrušujúce a úspešné hostiteľské mesto, v ktorom sa po prvýkrát za posledných 20 rokov olympijskej histórie nevyskytli nijaké protesty. Hry sa stali nezabudnuteľnými vďaka sérii dramatických pretekov, pôsobivému otváraciemu ceremoniálu, relatívne malému počtu sporov a mnohým pozoruhodným prvenstvám.

SYDNEY 2000
15. septembra sa v Austrálii po druhý raz začalo najväčšie predstavenie na svete. OH v Melbourne v roku 1956 boli šťastnou a pokojnou, i keď relatívne nevýraznou záležitosťou. OH v Sydney prebiehali na celkom inej úrovni. Po šestnástich dňoch, po tuctoch nezabudnuteľných scén a neuveriteľných výkonov Juan Antonio Samaranch, prezident MOV, vyhlásil OH v Sydney za dovtedy najlepšie v ich novodobých dejinách. Málokto s ním nesúhlasil.
 
4. Symboly olympijských hier
Olympiáda postupne rozvíjala ucelený súbor symbolov a zvykov, ktoré hrám zabezpečujú ich jedinečnosť. V roku 1913 predstavil Pierre de Coubertin ústredný symbol novodobých OH. Bolo to päť vzájomne prepojených kruhov, reprezentujúcich jednotlivé kontinenty. O rok neskôr sa tento symbol prenesený na biely podklad stal olympijskou vlajkou. Päť kruhov v dnešnej dobe je jedným z najuznávanejších symbolov našej planéty. Pôvod olympijského ohňa má svoje korene ešte v starovekom Grécku a od roku 1928 pravidelne horí na hlavnom štadióne po celý čas trvania hier. Pri otváracom ceremoniáli skladá jeden športovec v mene všetkých súťažiacich olympijskú prísahu, v ktorej sľubuje dodržiavanie všetkých športových pravidiel a manifestovanie športového správania najvyššej úrovne.
Olympijská vlajka- má biely podklad bez lemu. Vo svojom strede má päť navzájom prepojených kruhov( olympijské kruhy): modrý, žltý, čierny, zelený a červený, ktoré sú v tomto poradí umiestnené zľava doprava. Modrý kruh sa nachádza vľavo hore, najbližšie ku sťažňu. Vzor, predložený barónom Pierrom de Coubertainom na olympijskom kongrese v Paríži je predpísaným modelom.
Olympijský symbol- vlajka a olympijské kruhy symbolizujú jednotu piatich kontinentov (Ázia, Austrália, Amerika, Afrika a Európa) a stretnutie závodníkov z celého sveta v duchu spravodlivej súťaže a priateľstva.
Olympijské heslo- „Rýchlejšie, vyššie, silnejšie“ („Cittus, Altius, Fortius“) vyjadruje cieľ olympijského hnutia
Olympijský emblém- je kombináciou olympijských kruhov s iným znakom
Olympijský oheň- je slávnostne zapaľovaný v Olympii. Olympijský oheň, olympijská pochodeň a olympijský protokol sú výlučným vlastníctvom MOV. Ich použitie a jeho napodobenie inými sú prísne zakázané.
 
5. Zaujímavosti z OH
5.1.  Športy, ktoré sa neuplatnili na Olympijských hrách
 
Preťahovanie lanom- figurovalo v olympijskom programe v rokoch 1900, 1904, 1906(vstupné hry), 1908, 1912 a 1920. Preťahovanie lanom sa stalo hlavným bodom atletického programu, no dnes je vnímané ako separátny šport. Úspechy olympijských šampiónov : 1900- spojený tím Švédska a Dánska; 1904: Americký klub, reprezentujúci Milwauke Athletic Club; 1906: Nemecko-Švajčiarsky tím; 1912: Švédsko a 1920: Veľká Británia
Golf- bol na olympijskom programe dva krát : v roku 1900 a 1904. Pripravené boli dve kategórie v 1900- pre mužov a pre ženy. Golf patrí medzi svetovo najpopulárnejšie športy, ktoré začalo hrať vyše 100 národností sveta. Golf má takisto dlhú históriu, pôvodné korene má v severských krajinách a organizujú sa od 1/2 19. storočia. V poslednom období sa objavujú naliehavé prosby za prinavrátenie golfu do olympijského programu.
Rugby- je jedným z najskorších foriem futbalu, kde hráči na rozdiel od klasického futbalu loptu nesú, nie do nej kopú. Bol objavený v 1/2 19. storočia. Rugbyjská liga bola vnímaná ako profesionálny šport. V 1995 medzinárodná spoločnosť rugby dovolila štart v profesionálnej súťaži. Na olympiáde sa však udržali len v rokoch 1900, 1908, 1920 a 1924.
Polo- je vnímané ako najstarší šport, ktorý vystúpil na OH, jeho história siaha až do neskorého storočia, keď sa hralo na rovinatých pláňach v Ázii, starovekej Perzii, Číne a Indii. Polo figurovalo v olympijskom programe v rokoch: 1920, 1924 a 1936.
Lakros- súťažil ako medailový šport v rokoch: 1904 a 1908. V 1904 dva Kanadské tímy vyzvali miestny tím zo St. Louis , spoločne s Shamrock Lacrosse team- om do boja o zlatú medailu.  Lakros bol športom , ktorý sa dokázal presadiť v rokoch 1928, 1932 a 1948.
Ostatné- kriket, kroket, hokej na korčuliach, pelote basque, vodné lyžovanie, jeu de paume (francúzska hra s loptou), petang, preteky na motorových člnoch, ...
 
5.2. Držitelia medailí
Držiteľ najväčšieho počtu medailí: Najstarší držiteľ medaily:
Larisa Latyninová, ZSSR, 1956-64: Oscar Swahn, Švédsko, 1920:vek  :
18 medailí(z toho 9 zlatých)gymnastika 72 rokov a 280 dní, držiteľ   
Držiteľ najväčšieho počtu medailí na jediných OH: striebornej medaily v športovej
Alexander Ditiatin, ZSSR, 1980:  streľbe
8 medailí ( z toho 3 zlaté)gymnastika
Najmladší pretekár:
Dimitrios Loundras, Grécko, 1896:vek 10 rokov,
gymnastika
 
5.3. Neobvyklé, ale skutočné
-Austrálčan Henry Pearce na OH v roku 1928 mal v skife jednotlivcov takú obrovskú prevahu, že počas súťaže zastavil loď, aby nechal prejsť kačice, a až potom pokračoval vo veslovaní, aby získal zlatú medailu
-rozhodcovia na OH v roku 1932 zabudli pri behu na 3000 metrov prekážky počítať kolá a nechali pretekárov ubehnúť 3400 metrov dlhú trať
-pretekári cyklistických pretekov na ceste na OH v roku 1920 museli prejsť cez úrovňovú križovatku. Niektorí z nich čakali viac než 4 minúty, kým neprešiel vlak
-kombinovanému dánsko- švédskemu tímu chýbal na OH v roku 1900 V súťaži Preťahovaní lanom jeden muž, a preto požiadali dánskeho novinára Edgara Aaybeho, aby sa k nim pripojil. Nastúpili takto do súťaže a získali zlatú medailu.
-keď Kanaďan George Lyon vyhral na OH v roku 1904 súťaž v golfe, na stupienok víťazov vyšiel po rukách a tak si aj prevzal medailu
-v roku 1900 sa Američanka Margaret Abbotová prihlásila do súťaže golfu v domnienke, že ide iba o miestne golfové preteky. Keď ju vyhrala, stala sa tak prvou ženou olympijskou šampiónkou v tejto disciplíne.
-Juhoafrický pästiar Thomas Hamilton- Brown na OH v roku 1936 sa po záverečnej prehre v súboji so súperom utešoval výdatným jedlom. Keď rozhodcovia určili, že Hamilton- Brown v skutočnosti vyhral, mal už príliš veľkú hmotnosť na to, aby mohol boxovať v nasledujúcom zápase. 
 
Záver
„Zdarma se slávy nedosáhne, a kdo po ní touží, musí přestát mnoho nepříjemností, než se mu dostane tohoto sladkého ovoce.“.Lukiános.
Každý človek by mal mať v živote svoj cieľ, za ktorým pôjde. Snom všetkých športovcov je dostať sa na Olympijské hry. Je to zážitok, ktorý sa vryje do srdca každého, ktorý okúsi atmosféru olympijského diania na vlastnej koži, ktorý s hrdosťou sleduje zapálenie olympijského ohňa na vrchole rozžiareného štadióna. Zisk olympijskej medaily je pre mnohých pretekárov konečným a vytúženým cieľom dlhej a často strasti plnej cesty. každý olympionik musí zvládnuť vlastné zaváhania a obavy, núti telo až do krajnosti a prekonávať svojich rivalov, aby sa dostal na medailový stupienok víťazov. Mnohí z tých, čo neuspeli si domov odnášajú hrejivý pocit, že sa stali aspoň na 30 dní súčasťou tejto nezabudnuteľnej udalostí.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Šport

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.054