Dadaizmus

Dadaizmus

– vznikol vo Švajčiarsku a stal sa veľmi populárnym. Vznikol ako revolta skupiny umelcov rôznych národností proti vojnovým hrôzam (časť umelcov sa aj zúčastnili samotnej vojny). Dadaizmus bol prostriedok ako vyjadriť zmätok a strach z vojny, zároveň však toto hnutie nehľadalo žiadne východiská (východiskom pre dadistov bol nezmysel). Pre jeho diela je charakteristická úmyselná nerozumnosť, propagovali totálnu anarchiu v živote aj kultúre, absolútnu slobodu tvorby. Podľa samotných dadaistov nebol dadaizmus umeleckým smerom ale jeho opak – nakoľko sa umenie zaoberá estetikou dadaizmus ju ignoruje. Ďalej sa snažili aby ich diela nemali žiadny význam – výklad ich diel bol celkom závislý na divákovi.

Pôvod slova Dada je nejasný ale existuje niekoľko teórií na vznik tohto slova :

– Ide o slovo bez akéhokoľvek významu, ktoré si jedoducho vymysleli

– Toto slovo pochádza od rumunských umelcov Tristana Tzaru a Marcela Janca, ktorý často používali slová da da (áno, áno)

– Pri vzniku hnutia premýšľali ako sa pomenovať a tak náhodne zapichli špendlík do Francúzsko – Nemeckého slovníka a v slovníku sa objavili slovo Dada, čo vo fr. Znamená detský výraz húpacieho koníka.

Oficiálny vznik tohto hnutia je 6. Október 1916 v Zurrichu v kabarete Voltaire.
Vo výtvarnom umení presadzovali oslobodenie vecí z ich obvyklých vzťahov a následné položenie vecí do nových nečakaných a celkom nelogických vzťahov. Ich základnými technikami boli tzv. objekt trouvé, čo znamená nájdený objekt, a ready made. Obe tieto techniky znamenajú rozdelenie nejakého predmetu na časti do niečoho iného čím vznikne nová doposiaľ neznáma vec. Okrem toho sa zaoberajú kolážou, asamblážou, frotážou

Predstavitelia:

Hans Arp, Marcel Janco, Kurt Schwitters