Gotické maliarstvo
Gotické maliarstvo
Gotické maliarstvo plní nie len náboženskú ale aj reprezaenatívnu funkciu. Zo začiatku
sprostredkúva náboženské myšlienky a ideály. Neskôr podlieha laicizácii a snahe poľudštiť námetovú oblasť pričom sú využívané aj
svetské námety. Objednávateľom nie je len cirkev ale aj šľachta a mešťania, ktorý využívajú umenie na svoju reprezenáciu. Predmetom ich
záujmu sú hlavne knihy s ilumináciami ako prejav spoločenského postavenia. Gotické maliarstvo podobne ako sochárstvo sa vyvýja od románskeho
transcendetalizmu a antirealizmu k realizmu. Obrazy sú chápané ako výsek skutočnosit. Postupne sa maliari sústreďujú na realistické
zachytenie človeka a prírody a na zachytenie duševných stavov a emócií. Tieto tendencie vrcholia v 15. stor. v tzv. Medzinárodnom slohu
v diele Nozozemského maliara Jana Van Eycka. Jeho to tvorba je charakteristická snahou o realistické zachytenie svetských a náboženských
výjavov pri čom sa sústreďuje na individualizáciu postáv, plastickosť a priestorovosť. V Taliansku maliarstvo vyúsťuje do renesancie
a prechodný článok medzi gotickým a renesančným maliarstvom tu tvorí Giotto di Bondone. Maliarstvo veľmi úzko súvisí s scholastickou
filozofiou Tomáša Akvinského – žiarivá gotická farebnosť korešponduje s jeho názormi na krásu. Jeho najdôležitejšia myšlienka znie:
krásne je to čo vyžaruje jas (et claritas). V tejto myšlienke najviac zodpovedajú vytráže, ktorých farebnosť je prenesená aj do ostatných
druhov umenia. Scholastická filozofia ovplyvňuje umelcov a ich smerovanie k štúdiu človeka a prírody po fyzickej i duševnej stránke. Po
námetovej oblasti delíme gotické maliarstvo na dva hlavné celky : 1) náboženské námety – sú určené pre náboženské účely ale aj tu
narastá realizmus v zachytení človeka a jeho duševných stavov. Umelci sa odkláňajú od tradičných tém (Ježiš) a tieto témy
nahrádzajú citlivejšou tematikou a výjavmi týkajúcich sa Panny Márie. Panna Mária v tomto období je chápaná ako idea materstva, lásky
a ochrany. Najčastejšie bola zobrazovaná ako Bohorodička a matka. Okrem zobrazenia Panny Márie sa ďalšími obľúbenými témami stávajú
výjavy zo starého a nového zákona a výjavy zo života svätých.
2) svetské námety – sú využívané v aristokratických kruhoch
a slúžia predovšetkým pre maliarsku výzdobu kníh. Patria sem napr. lovecké výjavy. Svetský námety sa postupne dostávajú takmer do
všetkých druhov maliarstva a dokumentujú tak pracovný život v stredoveku a stále sú nositeľom reprezentácie.
V období gotiky
rozlišujeme 4 základné druhy maliarstva : 1) vitráž – svoj vrchol dosiahla vo Francúzsku 2) nástenné maliarstvo – rozvíja sa hlavne
v Taliansku 3) tabuľová maľba – rozvíja sa hlavne v Nizozemsku 4) knižná maľba – najvyššiu úroveň podobne ako vitráž zaznamenávame
vo Francúzsku.
Vitráž – slúži k výzdobe gotickej architektúry a prispieva k vytvoreniu nadpozemsky
pôsobiaceho priestoru a k dotvoreniu celkovej atmosféry. Vitráž postupne nahrádza celú plochu steny po obvode stavby. Výjav bol najskôr
predkreslený na kartóny, tie boli rozrezané na jednotlivé časti, podľa ktorých boli vyrezávané jednotlivé kusy skla. Na tieto kusy skla boli
čiernym uhlíkom nakreslené kontúry, ktoré po zatavení nadobudli sýtu čiernu farbu. Po tejto príprave bolo sklo spájané za pomoci olovených
prútov s drážkami. Boli využívané najrozličnejšie náboženské námety, najčastejšie s postavou Panny Márie a zo života svätcov
a tieto boli dopĺňané výjavmi z bežného života. Po výtvarnej stránke motívy zo začiatku pôsobia plošne ale postupne sa maliarsky prejav
prepravuje až k neskorogotickému realizmu. Od 13.storočia nadobúda obľubu tzv. technika Grisaille čo je využitie viacerých tónov jednej
farby. Pre túto techniku je charakteristický dekoratívny výraz. Svoje uplatnenie našla hlavne vo francúzsku, kde v 14. storočí dosahuje
vrchol. Saint Chapelle v Paríži, katedrála v Remeši
Nástenné maliarstvo - maľba od 12. storočia v dôsledku
gotického stavebného slohu ustupuje a dáva prednosť maľbe na skle s výnimkou Talianska kde si stena zachováva hlavné postavenie v stavebnom
princípe. V ostatných krajinách vypĺňa nástenná maľba hlavne interiéry svetských stavieb, ako sú hrady a paláce. V chrámoch má len
podružnú funkciu a nájdeme ju len v niektorých častiach architektúry napr. na klenbe, víťaznom oblúku). Na svetských stavbách sú
využívané námety inšpirované literatúrou, vojenskými a loveckými scénami ale využívané sú tiež alegorické a mravoučné motívy.
Vedúce postavenie v nástennej maľbe má Taliansko, kde zaznamenávame výrazný prechod k realizmu. Tento realizmus na prelome 13.-14. storočia
predznamenáva renesanciu (len v taliansku), ktorej vznik sa datuje rokom 1401 vo Florencií. Talianske maliarstvo13.-14. storočia môžeme
rozdeliť na dve hlavné oblasti a to : 1) Florentské kde bude dominovať realizmus 2) Sienské maliarstvo kde dominuje Byzantská tradícia.
Florentské maliarstvo je charakteristické monumentálnym a realistickým prejavom, pričom sú námety obohatené
o dejovú stránku a zaujímavé zobrazenie prostredia.
Sienské maliarstvo je opozíciu Florentského maliarstva – pretrváva tu silná
Byzantská tradícia, s ktorou je spojená štylizácia, plošnosť a lineárnosť.
Hlavným predstaviteľom Florentského maliarstva je
Giotto di Bondone. Jeho dielo tvorí prechod medzi gotickým a renesančným maliarstvom. Pôsobí ako architekt, sochár a halvne maliar vo
Florencií, Assi a Padove. Jeho hlavným architektonickým dielom je zvonica vo Florencií. Historický význam Giottovej tvorby spočíva
v realistickom zachytení výjavov, v dôslednom organizovaní kompozície, v záujme o priestor krajinu a figúru. Výjavy sú organizované
v celej ploche, figúry sú umiestnené v reálnom prostredí a Giotto využíva perspektívu, ktorá je vytvorená na základe pozorovania.
Krajiny preto pôsobia plošne a ilustratívne. Obrazy obohacuje o dej a komunikáciu medzi postavami, figúru neumiestňuje frontálne ale
zachytáva ju z profilu, chrbtom k divákovi, snaží sa o zachytenie gesta, mimiky. Figúry zoskupuje do rôznych skupín, v závislosti od
námetu. Jednotlivé postavy individualizuje čo znamená, že každá postava má svoje charakteristické črty. Odev postáv je jemne modelovaný,
prechodmi svetla a tieňa. Jednotlivé námety Giotto chápe ako výsek skutočnosti. Používa sýtu jasnú farebnosť. Najvýznamnejší súbor
jeho fresiek sa nachádza v kostole sv. Františka v Assi napr. Stretnutie Joachima s Annou, František sa delí o svoj plášť, oplakávanie
klarisiek, sv. František vyháňa diablov z Arezza, smrť sv. Františka v kostole Santa Croce vo Florencií. Ukrižovanie v kosotle Santa Croce,
posledný súd
Tadeo Gaddi –bol to Giottov žiak. Venuje sa nástennej maľbe, zobrazuje svetcov pri nejakej činnosti a obohacuje dej
o komunikáciu.
Sienske maliarstvo
Ducio di Buonisegna – radí sa k predstaviteľom Sienského
maliarstva. Tvorba si zachováva Byzantský charakter, zaujímavé je rozmiestnenie figúr – to čo stojí za sebou v skutočnosti sú zobrazené
v pásoch nad sebou. Tróniaca madona – snaží sa o harmóniu svetla a farieb, jemne modeluje drapériu pri čom využíva zlaté pozadie. Smrť
Panny Márie – zlatá farba prevláda na svätožiarach, postavy svätcov a ostatných prítomných sú radené vedľa seba a v pásoch nad
sebou, dole je zobrazená Panna Mária a nad ňou stojí Ježiš, ktorý vo svojich rukách drží symbol jej duše.
Simone Martiny –
bol Duciovým žiakom, prekonal svojho učiteľa v maľbe a jeho tvorba je taktiež úzko spätá s Byzantskými tradíciami. Využíva plošné
pozadie, štylizuje portrét, používa jemnú kontúru pri modelácií objemov, využíva dekoratívne lemy na odevoch (najmä rukávy a kapucne)
pri čom samotné odevy nie sú veľmi objemovo prepracované. Jemne modeluje len tvár. Madona s dieťaťom a svätcami – ústrednou postavou je
Mária. Sv. Martin sa delí so žobrákom o plášť – využíva plošné pozadie, štylizácia postáv, Ľudovít Francúzsky a Ľudovít
z Anjou. Panna Mária zo zvestovania – jemne premodelovaná len tvár, plošné pozadie, nevenuje pozornosť odevu Sv. Klára alebo sv. Mária
Magdaléna. Sv. Martin pasovaný za rytiera, Tróniaca Madona – Gioto aj Ducio vyhotovili tento námet
Tabuľová maľba
Na jej rozvoji sa podieľa Nizozemsko, ktoré svojím severským realizmom udáva tón aj v strednej Európe. Po roku 1400 je tu
maliarsky prejav vystupňovaný až do gotického realizmu. Hlavným predstaviteľom Nizozemskej maľby je Jan van Eyck – spolupracoval so svojím
bratom Hubertom. Jan sa stáva zakladateľom realistického tabuľového maliarstva. Sústreďuje sa najmä na tvorbu tabuľových oltárov. Jeho
dielo predstavuje obrat po výrazovej aj technickej stránke. Po prvý krát používa technik olejomaľby, ktorý nahrádza staršiu techniku
vaječnej tempery. Do farieb pridal lanový olej. Jan van Eyck prejavuje záujem o preistor, krajinu, sýtu farebnosť, využíva lomenú drapériu
a snaží sa o individualizáciu portrétu.
Gentský oltár – 1432, skladá sa z troch častí, hlavná časť je stredná časť, kde sa
v spodnej časti nachádza výjav klaňanie sa Božiemu Baránkovi a nad ním sa nachádzajú tri tróniace postavy – v strede je postava
Ježiša Krista po jeho pravici sa nachádza Mária a po jeho lavici sa nachádza Ján Krstiteľ. Ďalšou súčasťou tohto oltára sú dve
pohyblivé bočné krídla, kde sa po oboch stranách nachádzajú zbory anjelov a vedľa nich postavy Adama a Evy. Po zatvorení krídel je
hlavným obrazom Zvestovanie Panne Márií.
Madona kancelára Rollina – výjav je umiestnený do svetského prostredia. Hĺbka priestoru je
znázornená renesančným prvkom – okno s výhľadom do krajiny.
Zvestovanie, Madona v chráme, tróniaca maodna, Madona s dieťaťom
a donátorom – prepracovanosť všetkých detailov, individualizácia postáv, neprikrášluje,
Muž s červeným klincom –
individualizácia, snaží sa zobraziť aj vnútro postavy
Portrét umelcovej ženy, Muž v červenom turbane – 1433, Zasnúbenie manželov
Arnolfiniovcov – svetský výjav, ústrednými postavami sú manželia, ktorý sú umiestnený do svetského prostredia, hĺbka priestoru je
znázornená renesančným prvkom – oknom, prepracúvava všetky detaily, pes – symbol vernosti, vzadu na stene obrazu je umiestnené zrkadlo,
v ktorom a odrážajú nie len manželia ale aj samotný umelec. Nad samotným zrkadlom sa nachádza nápis – Jan van Eyck bol tu.
Rogier
van der Weyden – retabulum Jána Krstiteľa 1454 – rozdelené na tri časti, v strednej časti je umiestnený výjav krst ježiša krista,
v ľavej časti sa nachádza výjav narodenia Jána Krstiteľa a v pravej časti sťatie Jána Krstiteľa.
Triptych Zvestovania –
v strednej časti sa nchádza výjav zvestovania, v pravej časti je navštívenie Alžbety, a v ľavej sa nachádza postava kľačiaceho
donátora.
Snímanie z kríža – vyznačuje sa monumentalitou a plastickosťou
Knižná maľba
Rozvoj knižnej maľby v gotickom období podporuje rozširujúca sa vzdelanosť a okrem náboženských kníh zohrávajú dôležitú úlohu aj
svetské knihy. Knihy už neslúžia len k reprezentácií panovníka a vyšších vrstiev ale objednávateľom kníh sa môže stať prakticky
ktokoľvek. Strediskom knižnej maľby je Francúzsko najmä Paríž a Avignon kde hlavným objednávateľom bola cirkev a kráľ Ľudovít IX.
Rozlišujeme dva druhy knižnej maľby : 1) náboženské knihy – kde sa okram náboženských motívov vyskytujú aj svetské motívy do tých
náboženských kníh patria hlavne žaltáre, evanjeliáre a tzv. knihy hodiniek – slúžili súkromným účelom, obsahovali cirkevný kalendár
a modlitby na každý deň boli doplnené ilumináciami a na prednej strane bol zobrazený majiteľ knihy.
2) svetské knihy – patria sem
knihy odborné maravoučné, zábavné, rytierske eposy a ľúbostná literatúra. V knižných ilumináciách môžeme sledovať podobný výjav
ako v ostatných druhoch maliarstva, maliarske podanie prechádza od lineárnosti a plošnosti až k plastickosti, záujmu o detail, prostredie,
pohyb, kompozíciu, dominuje sýta a živá farebnosť a na obaloch kníh bola využívaná zlatá farba v pozadí. Pamiatky: Bratia
z Limburgu(autory), hodinky pre vojvodu v Berry
Zones.sk – Zóny pre každého študenta