Gotické maliarstvo

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 26.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 561 slov
Počet zobrazení: 7 798
Tlačení: 366
Uložení: 400
Gotické maliarstvo
Gotické maliarstvo plní nie len náboženskú ale aj reprezaenatívnu funkciu. Zo začiatku sprostredkúva náboženské myšlienky a ideály. Neskôr podlieha laicizácii a snahe poľudštiť námetovú oblasť pričom sú využívané aj svetské námety. Objednávateľom nie je len cirkev ale aj šľachta a mešťania, ktorý využívajú umenie na svoju reprezenáciu. Predmetom ich záujmu sú hlavne knihy s ilumináciami ako prejav spoločenského postavenia. Gotické maliarstvo podobne ako sochárstvo sa vyvýja od románskeho transcendetalizmu a antirealizmu k realizmu. Obrazy sú chápané ako výsek skutočnosit. Postupne sa maliari sústreďujú na realistické zachytenie človeka a prírody a na zachytenie duševných stavov a emócií. Tieto tendencie vrcholia v 15. stor. v tzv. Medzinárodnom slohu v diele Nozozemského maliara Jana Van Eycka. Jeho to tvorba je charakteristická snahou o realistické zachytenie svetských a náboženských výjavov pri čom sa sústreďuje na individualizáciu postáv, plastickosť a priestorovosť. V Taliansku maliarstvo vyúsťuje do renesancie a prechodný článok medzi gotickým a renesančným maliarstvom tu tvorí Giotto di Bondone. Maliarstvo veľmi úzko súvisí s scholastickou filozofiou Tomáša Akvinského – žiarivá gotická farebnosť korešponduje s jeho názormi na krásu. Jeho najdôležitejšia myšlienka znie: krásne je to čo vyžaruje jas (et claritas). V tejto myšlienke najviac zodpovedajú vytráže, ktorých farebnosť je prenesená aj do ostatných druhov umenia. Scholastická filozofia ovplyvňuje umelcov a ich smerovanie k štúdiu človeka a prírody po fyzickej i duševnej stránke. Po námetovej oblasti delíme gotické maliarstvo na dva hlavné celky : 1) náboženské námety – sú určené pre náboženské účely ale aj tu narastá realizmus v zachytení človeka a jeho duševných stavov. Umelci sa odkláňajú od tradičných tém (Ježiš) a tieto témy nahrádzajú citlivejšou tematikou a výjavmi týkajúcich sa Panny Márie. Panna Mária v tomto období je chápaná ako idea materstva, lásky a ochrany. Najčastejšie bola zobrazovaná ako Bohorodička a matka. Okrem zobrazenia Panny Márie sa ďalšími obľúbenými témami stávajú výjavy zo starého a nového zákona a výjavy zo života svätých.
2) svetské námety – sú využívané v aristokratických kruhoch a slúžia predovšetkým pre maliarsku výzdobu kníh. Patria sem napr. lovecké výjavy. Svetský námety sa postupne dostávajú takmer do všetkých druhov maliarstva a dokumentujú tak pracovný život v stredoveku a stále sú nositeľom reprezentácie.
V období gotiky rozlišujeme 4 základné druhy maliarstva : 1) vitráž – svoj vrchol dosiahla vo Francúzsku 2) nástenné maliarstvo – rozvíja sa hlavne v Taliansku 3) tabuľová maľba – rozvíja sa hlavne v Nizozemsku 4) knižná maľba – najvyššiu úroveň podobne ako vitráž zaznamenávame vo Francúzsku.

Vitráž – slúži k výzdobe gotickej architektúry a prispieva k vytvoreniu nadpozemsky pôsobiaceho priestoru a k dotvoreniu celkovej atmosféry. Vitráž postupne nahrádza celú plochu steny po obvode stavby. Výjav bol najskôr predkreslený na kartóny, tie boli rozrezané na jednotlivé časti, podľa ktorých boli vyrezávané jednotlivé kusy skla. Na tieto kusy skla boli čiernym uhlíkom nakreslené kontúry, ktoré po zatavení nadobudli sýtu čiernu farbu. Po tejto príprave bolo sklo spájané za pomoci olovených prútov s drážkami. Boli využívané najrozličnejšie náboženské námety, najčastejšie s postavou Panny Márie a zo života svätcov a tieto boli dopĺňané výjavmi z bežného života. Po výtvarnej stránke motívy zo začiatku pôsobia plošne ale postupne sa maliarsky prejav prepravuje až k neskorogotickému realizmu. Od 13.storočia nadobúda obľubu tzv. technika Grisaille čo je využitie viacerých tónov jednej farby. Pre túto techniku je charakteristický dekoratívny výraz. Svoje uplatnenie našla hlavne vo francúzsku, kde v 14. storočí dosahuje vrchol. Saint Chapelle v Paríži, katedrála v Remeši

Nástenné maliarstvo -  maľba od 12. storočia v dôsledku gotického stavebného slohu ustupuje a dáva prednosť maľbe na skle s výnimkou Talianska kde si stena zachováva hlavné postavenie v stavebnom princípe. V ostatných krajinách vypĺňa nástenná maľba hlavne interiéry svetských stavieb, ako sú hrady a paláce. V chrámoch má len podružnú funkciu a nájdeme ju len  v niektorých častiach architektúry napr. na klenbe, víťaznom oblúku). Na svetských stavbách sú využívané námety inšpirované literatúrou, vojenskými a loveckými scénami ale využívané sú tiež alegorické a mravoučné motívy. Vedúce postavenie v nástennej maľbe má Taliansko, kde zaznamenávame výrazný prechod k realizmu. Tento realizmus na prelome 13.-14. storočia predznamenáva renesanciu (len v taliansku), ktorej vznik sa datuje rokom 1401 vo Florencií. Talianske maliarstvo13.-14. storočia  môžeme rozdeliť na dve hlavné oblasti a to : 1) Florentské kde bude dominovať realizmus 2) Sienské maliarstvo kde dominuje Byzantská tradícia.

Florentské maliarstvo je charakteristické monumentálnym a realistickým prejavom, pričom sú námety obohatené o dejovú stránku a zaujímavé zobrazenie prostredia.
Sienské maliarstvo je opozíciu Florentského maliarstva – pretrváva tu silná Byzantská tradícia, s ktorou je spojená štylizácia, plošnosť a lineárnosť.
Hlavným predstaviteľom Florentského maliarstva je Giotto di Bondone. Jeho dielo tvorí prechod medzi gotickým a renesančným maliarstvom. Pôsobí ako architekt, sochár a halvne maliar vo Florencií, Assi a Padove. Jeho hlavným architektonickým dielom je zvonica vo Florencií. Historický význam Giottovej tvorby spočíva v realistickom zachytení výjavov, v dôslednom organizovaní kompozície, v záujme o priestor krajinu a figúru. Výjavy sú organizované v celej ploche, figúry sú umiestnené v reálnom prostredí a Giotto využíva perspektívu, ktorá je vytvorená na základe pozorovania. Krajiny preto pôsobia plošne a ilustratívne. Obrazy obohacuje o dej a komunikáciu medzi postavami, figúru neumiestňuje frontálne ale zachytáva ju z profilu, chrbtom k divákovi, snaží sa o zachytenie gesta, mimiky. Figúry zoskupuje do rôznych skupín, v závislosti od námetu. Jednotlivé postavy individualizuje čo znamená, že každá postava má svoje charakteristické črty. Odev postáv je jemne modelovaný, prechodmi svetla a tieňa. Jednotlivé námety Giotto chápe ako výsek skutočnosti. Používa sýtu jasnú farebnosť. Najvýznamnejší súbor jeho fresiek sa nachádza v kostole sv. Františka v Assi napr. Stretnutie Joachima s Annou, František sa delí o svoj plášť, oplakávanie klarisiek, sv. František vyháňa diablov z Arezza, smrť sv. Františka v kostole Santa Croce vo Florencií. Ukrižovanie v kosotle Santa Croce, posledný súd  
Tadeo Gaddi –bol to Giottov žiak. Venuje sa nástennej maľbe, zobrazuje svetcov pri nejakej činnosti a obohacuje dej o komunikáciu. 

Sienske maliarstvo
Ducio di Buonisegna – radí sa k predstaviteľom Sienského maliarstva. Tvorba si zachováva Byzantský charakter, zaujímavé je rozmiestnenie figúr – to čo stojí za sebou v skutočnosti sú zobrazené v pásoch nad sebou. Tróniaca madona – snaží sa o harmóniu svetla a farieb, jemne modeluje drapériu pri čom využíva zlaté pozadie. Smrť Panny Márie – zlatá farba prevláda na svätožiarach, postavy svätcov a ostatných prítomných sú radené vedľa seba a v pásoch nad sebou, dole je zobrazená Panna Mária a nad ňou stojí Ježiš, ktorý vo svojich rukách drží symbol jej duše.

Simone Martiny – bol Duciovým žiakom, prekonal svojho učiteľa v maľbe a jeho tvorba je taktiež úzko spätá s Byzantskými tradíciami. Využíva plošné pozadie, štylizuje portrét, používa jemnú kontúru pri modelácií objemov, využíva dekoratívne lemy na odevoch (najmä rukávy a kapucne) pri čom samotné odevy nie sú veľmi objemovo prepracované. Jemne modeluje len tvár. Madona s dieťaťom a svätcami – ústrednou postavou je Mária. Sv. Martin sa delí so žobrákom o plášť – využíva plošné pozadie, štylizácia postáv, Ľudovít Francúzsky a Ľudovít z Anjou. Panna Mária zo zvestovania – jemne premodelovaná len tvár, plošné pozadie, nevenuje pozornosť odevu Sv. Klára alebo sv. Mária Magdaléna. Sv. Martin pasovaný za rytiera, Tróniaca Madona – Gioto aj Ducio vyhotovili tento námet 
 
Tabuľová maľba
Na jej rozvoji sa podieľa Nizozemsko, ktoré svojím severským realizmom udáva tón aj v strednej Európe. Po roku 1400 je tu maliarsky prejav vystupňovaný až do gotického realizmu. Hlavným predstaviteľom Nizozemskej maľby je Jan van Eyck – spolupracoval so svojím bratom Hubertom. Jan sa stáva zakladateľom realistického tabuľového maliarstva. Sústreďuje sa najmä na tvorbu tabuľových oltárov. Jeho dielo predstavuje obrat po výrazovej aj technickej stránke. Po prvý krát používa technik olejomaľby, ktorý nahrádza staršiu techniku vaječnej tempery. Do farieb pridal lanový olej. Jan van  Eyck prejavuje záujem o preistor, krajinu, sýtu farebnosť, využíva lomenú drapériu a snaží sa o individualizáciu portrétu.
Gentský oltár – 1432, skladá sa z troch častí, hlavná časť je stredná časť, kde sa v spodnej časti nachádza výjav klaňanie sa Božiemu Baránkovi a nad ním sa nachádzajú tri tróniace postavy – v strede je postava Ježiša Krista po jeho pravici sa nachádza Mária a po jeho lavici sa nachádza Ján Krstiteľ. Ďalšou súčasťou tohto oltára sú dve pohyblivé bočné krídla, kde sa po oboch stranách nachádzajú zbory anjelov a vedľa nich postavy Adama a Evy. Po zatvorení krídel je hlavným obrazom Zvestovanie Panne Márií.
Madona kancelára Rollina – výjav je umiestnený do svetského prostredia. Hĺbka priestoru je znázornená renesančným prvkom – okno s výhľadom do krajiny.
Zvestovanie, Madona v chráme, tróniaca maodna, Madona s dieťaťom a donátorom – prepracovanosť všetkých detailov, individualizácia postáv, neprikrášluje,
Muž s červeným klincom – individualizácia, snaží sa zobraziť aj vnútro postavy
Portrét umelcovej ženy, Muž v červenom turbane – 1433, Zasnúbenie manželov Arnolfiniovcov – svetský výjav, ústrednými postavami sú manželia, ktorý sú umiestnený do svetského prostredia, hĺbka priestoru je znázornená renesančným prvkom – oknom, prepracúvava všetky detaily, pes – symbol vernosti, vzadu na stene obrazu je umiestnené zrkadlo, v ktorom a odrážajú nie len manželia ale aj samotný umelec. Nad samotným zrkadlom sa nachádza nápis – Jan van Eyck bol tu.
Rogier van der Weyden – retabulum Jána Krstiteľa 1454 – rozdelené na tri časti, v strednej časti je umiestnený výjav krst ježiša krista, v ľavej časti sa nachádza výjav narodenia Jána Krstiteľa a v pravej časti sťatie Jána Krstiteľa.
Triptych Zvestovania –  v strednej časti sa nchádza výjav zvestovania, v pravej časti je navštívenie Alžbety, a v ľavej sa nachádza postava kľačiaceho donátora.
Snímanie z kríža – vyznačuje sa monumentalitou a plastickosťou

Knižná maľba
Rozvoj knižnej maľby v gotickom období podporuje rozširujúca sa vzdelanosť a okrem náboženských kníh zohrávajú dôležitú úlohu aj svetské knihy. Knihy už neslúžia len k reprezentácií panovníka a vyšších vrstiev ale objednávateľom kníh sa môže stať prakticky ktokoľvek. Strediskom knižnej maľby je Francúzsko najmä Paríž a Avignon kde hlavným objednávateľom bola cirkev a kráľ Ľudovít IX. Rozlišujeme dva druhy knižnej maľby : 1) náboženské knihy – kde sa okram náboženských motívov vyskytujú aj svetské motívy do tých náboženských kníh patria hlavne žaltáre, evanjeliáre a tzv. knihy hodiniek – slúžili súkromným účelom, obsahovali cirkevný kalendár a modlitby na každý deň boli doplnené ilumináciami a na prednej strane bol zobrazený majiteľ knihy.
2) svetské knihy – patria sem knihy odborné maravoučné, zábavné, rytierske eposy a ľúbostná literatúra. V knižných ilumináciách môžeme sledovať podobný výjav ako v ostatných druhoch maliarstva, maliarske podanie prechádza od lineárnosti a plošnosti až k plastickosti, záujmu o detail, prostredie, pohyb, kompozíciu, dominuje sýta a živá farebnosť a na obaloch kníh bola využívaná zlatá farba v pozadí. Pamiatky: Bratia z Limburgu(autory), hodinky pre vojvodu v Berry
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020