Románsky sloh

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 27.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 444 slov
Počet zobrazení: 15 694
Tlačení: 518
Uložení: 519
Románsky sloh
Týmto pojmom označujeme umenie, ktoré sa rozvíjalo približne od 10- 12 stor. Vznik a vývoj románskeho slohu súvisí s nerovnomerným vývojom feudalizmu takže časové vymedzenie sa v jednotlivých krajinách odlišuje. Kým v Nemecku pretrváva otónske umenie, vo francúzsku ovláda umenie románsky sloh a v polovici 12 stor. tu vzniká gotika a v zaalpských krajinách sa formuje románsky sloh. Pojem románsky sloh v 19 stor. nahrádza starší pojem „byzantinský“, ktorý nevystihoval charakter tohto slohu. Názov románsky vzchádza z pojmu : modo romano čo označuje konštrukciu rímskej architektúry čo je stavba z kameňa so zaklenutými stropmi. Tento pojem charakterizuje aj spoločenskú stránku a to v tom smere, že románsky sloh sa formuje v oblasti bývalej rímskej ríše a nadväzuje na rímske provinčné umenie. Románsky sloh je prvý univerzálny európsky sloh nerovnomerne sa rozvíja v jednotlivých krajinách a zahŕňa všetky druhy výtvarného umenia : architektúru, sochárstvo, maliarstvo a úžitkové umenie. Tento sloh nemá vo všetkých krajinách jednotný charakter ale je mnohotvárny pretože sa opiera o umelecké tradície jednotlivých oblastí. Úlohou románskeho slohu je predovšetkým slúžiť cirkvi a propagovať náboženskú ideológiu. Aj keď vznikali diela svetského charakteru napr. hrady malo cirkevné umenie vedúce postavenie a bolo nositeľom všetkých znakov románskeho umenia. Objednávateľom aj výrobcom románskeho slohu bola cirkev, ktorá si objednávala výstavbu ale aj sochársku a maliarsku výzdobu sakrálnych stavieb. Umenie prísne podliehalo diktátu cirkvi, ktorá predpisovala obsah aj formálnu stránku (čo sa tvorí a kde sa to umiestni) a z toho vyplýva aj transcendentálny charakter umenie (nadpozemský, presahujúci zmyslovú funkciu). Dôraz je kladený na obsahovú stránku diel. Románske umenie využíva symboly prikláňa sa k štilyzácií a abstrakcií. Výrobcom románskeho umenia je cirkev konkrétne kláštory – stavebné huty, ktoré sa venujú výstavbe ale aj sochárskej a maliarskej výzdobe chrámov, ďalej sú to skriptória a iluminátorské dielne, ktoré sa venujú tvorbe náboženských kníh. V románskom umení sa neodmeňuje originalita a tvorivosť umelcov, ktorý môžu pracovať iba podľa predlôh a prísne ich kopírovať. Až na konci románskeho obdobia sa stretávame s prvými menami umelcov. 

Architektúra
Hlavné druhy : sakrálna(kostol, kláštor), svetská (hrad, mestský palác, meštiansky dom, mosty...)
Kostol – ku kostolu sa viazalo aj románske sochárstvo a maliarstvo aj umelecké remslo(kamenárska výzdoba priečelí, portálov, stĺpov...) typovo delíme románske kostoly na : pozdĺžne a centrálne. V románskom období je najrozšírenejším typom chrámu bazilika, ktorá z karolínskeho obdobia predrala pôdorys latinského kríža s priečnou loďou a polkruhovou apsidou. Záujem románskych architektov sa sústredil na zaklenutie hlavnej lode, ktorým sa umelecky dotvoril vnútorný priestor. Najvýhodnejším zaklenutím bola krížová klenba pretože zviedla tlak do 4 hlavných bodov a umožňovala odľahčenie muriva. Veľký tlak klenby vyžadoval hrubé múry, ktoré dávali románskej architektúre charakteristické črty hmotnosti, masívnosti, blokovitosti a prevládajúcej horizonrálnosti. Pre tieto črty sa románska architektúra vyvíja viac do šírky ako výšky. Bazilika udávala jasný a ucelený geometrický poriadok. Základ tvorí viazaný pôdorys – mierkou je štvorec kríženia. Na jedno klenbové pole hlavnej lode pripadajú dve klenbové polia bočnej lode. Na románskej bazilike sa vytvoril nový systém členenia stien – arkády, oblúky, okná a pod. Ako materiál sa používal najmä kameň ale aj pieskovec(nemcko), vápenec(francúzsko), mramor(taliansko). Sieňový kostol je to pozdĺžny typ vystavaný na bazilikálnom pôdoryse a však všetky lode má rovnako vysoké.
Architektonické prvkyklenba – základný typ je valená klenba bola najjednoduchšia prekrížením dvoch valených klenieb vzniká klenba krížová. Touto klenbou sú zaklenuté polia hlavnej aj vedľajších lodí. Optickým zdôraznením hrán klenby vznikajú tzv. rebrá z čoho sa odvodzuje aj názov rebrová klenba.
Najdôležitejšou časťou je portál teda vstup do chrámu. Oklo portálu sú využité pravouhlé ústupky so stĺpmi alebo polstĺpmi. „rebrá“ nad portálom sa nazývajú archyvolty. Návežná rýmsa oddeluje vrchnú časť portálu od spodnej. Čať na ktorej sú stĺpi sa nazýva pravouhlé ústupky. Mandorla je také vajco.
Okno – v románskom období majú okná malé rozmery a ich úzky podkovitý tvar kontrastuje s masívnymi a hrubými stenami. Ďalším typom okna  je tzv. združené okno, ktoré vzniká spojením dvoch alebo viacerých okien a je oddelené stĺpikom.
Oblúčkový vlis je umiestnený pod rímsou a má jednoduchý pravidelný tvar. 
Slepá arkáda- striedanie oblúku a stĺpu zapusteného do steny
Zdrobnené trpasličie galérie – je to striedanie oblúku a stĺpiku predsunutého pred stenu. Sú menšie ako arkády. Tento prvok sa uplatnil najmä v severnom taliansku kde preniká z nemecka.
 
Architektúra vo Francúzsku
Rozdrobenosť Francúzska po hospodárskej, politickej ale aj cirkevnej stránke spôsobila vznik 7 architektonických škôl Burgunská škola – mala vedúce postavenie v architektúre vyznačuje sa dokonalosťou foriem harmóniou celku a detailov premysleným systémom krížových klenieb. Jej tvorcami boli mnísi kláštora Cluny. Najvýznamnejšou stavbou tejto školy je chrám v Cluny. Nezachoval sa bol zbúraný. Mal 3 vývojové stupňe Cluny 1... Okolo apsidy sa nachádza veniec kaplniek. Tento chrám mal dva Transepty. Ďalšou stavbou tejto školy je chrám st. Madeleine Vézelay (sv. Magdalény vo Vézelay) Postavený podľa vzoru chrámu v Cluny. Ďašou školou je Provensálka škola a jej najvýznamnejšou stavbou je kostol v Arles. Ďalšou stavbou tejto školy je kostol v Avignone. Ďalšia bola škola Kráľovského domínia pôsobila v blízkosti Paríža v oblasti Il de France. Najvýznamnejšou stavbou tejto školy je bazilika St. Dennis. Táto stavba je však skôr prvou gotickou stavbu ako poslednou románskou. Ďalšou školu je Perigórska škola. Languedocká škola a z tejto šokoly je významný chrám Saint Sernin de Toulouse. Normánska škola. Ďalšou románskou stavbou je kláštor v Moissaku, ktoý je charakteristický svojimi arkádovými chodbami.

Architektúra v Taliansku

Románsky sloh je rozšírený hlavne v oblasti severného talianska. Najmä v oblasti Lombardie a Toskánska. Románsky sloh sa rozširuje v týchto oblastiach najmä preto, že v južnej oblasti pretrváva silná byzantská tradícia. V 10 stor. nastáva úpadok pápežskej moci a architektúra tu ustrnula na type ronno-kresťanskej baziliky. V Lombardií architektúra podlieha vplyvu nemeckej architektúry čo sa prejavilo hlavne v používaní dekoratívnych prvkov najmä oblúčkových vlysov a trpasličích galérií. V Toskánsku sa umenie snaží o návrat k antickým formám teda k rímskej architektúre. Tomu podliehala hlavne Forencia kde sú románske stavby charakteristické mramorovými obkladmi s geometrickými motívmi.
Najvýznamnejší súbor pamiatok sa nachádza v Pise. Je to monumentálny súbor stavieb, ktoré vznikli v rozličných časových obdobiach.
Dóm a Kampanila – sú to stavby jednoduchých tvarov, ktoré vychádzajú z geometrických telies. Vynikajú použitím geometrických a architektonických prvkov ako napr. Trpasličie galérie, ktoré sa nachádzajú po obvode celej kampanily, slepé arkády – nachádzajú sa po obvode dómu a na spodnom podlaží kampanily. Bohatosť dekoratívnych prvkov je doplnená plošne členenou stenou s viacfarebnými mramorovými platňami.
Ďalšie stavby dotvárajúce súbor v Pise sú babtistérium a krížová chodba, ktoré sú už gotické.
St. Ambrogio v Miláne – jednoduchá tehlová stavba doplnená oblúčkovým vlysom .
St. Zeno vo Verone – najobdivovanejším je monumentálne priečelie z mramorom doplnené figurálnymi a dekoratívnymi motívmi.
Dóm v Parme – má jednoduchý kubický tvar. 
 
Aechitektúra v Nemcku
Pretrváva tu Otónska tradícia. Pôsobí ťažkým a masívnym dojmom. Nachádyzme v nej kubické tvary. Najrozšírenejším typom je bazilika stretávame sa tu s dvoma priečeľnými loďamia dvoma apsidami. Taktiež nad krížením lodí sú umiestené veže.
Dóm v Spejri.
Katedrála v Mohúči
Dóm vo Wormse
Kostol sv. Michala v Hildesheime
 
Architektúra v Anglicku
Románsky sloh sa tu uplatňuje od 11stor. a tak isto sa vyznačuje charakteristickými prvkami – bazilikálny typ. V anglicku majú kostoly široké lode štvorcové apsidy a v interiéry je využité striedanie stĺpov a masívnych pilierov.
Katedrála v Durhame a katedrála v Ely
 
Sochárstvo
Plní hlavne funkciu náboženskej propagandy. Bolo veľmi úzko spojené so sakrálnou architektúrou a dotváralo jej celkový charakter. Sochári patrili do kláštorných hút a rezbári a zlatotepci pracovali v kláštorných a remeselných dielňach. Sochárstvo sa vyznačuje veľkou štýlovou rozmanitosťou. V niektorých oblastiach sa priblížilo k dokonalejším formám a to hlavne v Taliansku a Francúzsku. V ostatných oblastiach dosahuje nižšiu úroveň. Najdôležitejšou črtou je transcendentálny ráz, ktorý vyplýva najmä z úlohy plniť náboženskú funkciu, náboženské myšlienky a ideály, ktoré stavia nad skutočnosť. Odvracia pozornosť od reálneho života a námetmi i spôsobom zobrazenia pripomína kresťanské cnosti a myšlienky posledného súdu. Dôraz je viac kladený na obsah a výraz, ktorý dominuje nad spôsobom zobrazenia.

Anti
-realizmus – sochári rešpektujú predpísané kompozičné schémy a námety, pri čom sa neuplatňuje záujem o realistické zobrazenie, plastickosť a proporčnosť a sochárstvo je silne štylizované. Románske sochárstvo slúži pre široké masy ľudí, ktorým malo priblížiť kresťanské myšlienky a viesť ich k pokore a poslušnosti. V jednotlivých krajinách sa vyvíja nerovnomerne od plošnosti a štylizácie postupne nadobúda realistický charakter a vo Francúzsku a Taliansku prekonáva svoj vrchol. V 12. stor. sa objavujú prvý umelci. Realistická tendencia sa prejavuje aj v námetoch to znamená, že náboženská tematika je doplnená svetskými námetmi. Rozlišujeme 2 druhy sochárstva : 1, figurálne sochárstvo 2, dekoratívne sochárstvo.

Figurálne sochárstvo - je určené na výzdobu dominantných častí architektúry. Umiestnenie jednotlivých motívov bolo určené a figurálna skulptúra (socha ktorá vzniká obúdavaním materiálu) pokrýva hlavne portál a hlavice stĺpov a pilierov. Figurálne sochárstvo má v počiatkoch formu reliéfu, figúry sú držané viac v ploche ale v neskoršom období sa stávajú plastickejšími a strácajú viazanosť na stenu. Sochárstvo postupuje od reliéfu až po voľnú sochu. Najdôležitejšími námetmi sú : 1 postava Ježiša Krista – dominantná postava celej sochárskej výzdoby býva umiestnená v tympanóne portálu a býva doplnený postavami štyroch evanjelistov alebo ich symbolmi; ďalej to môžu byť výjavy z nového alebo starého zákona a stĺpy bývajú  tróniaci Kristus
nahrádzané  tróniaci Kristus postavami svätých alebo dvanástich apoštolov. 2 výjavy zo života Ježiša Krista, motívy posledného súdu a pekla

Spôsob
zobrazenia ľudskej figúry – silne podlieha antirealistickým tendenciám a výraznej štylizácií. Proporcie ľudskej figúry sú prispôsobené tvaru architektonických častí z čoho vyplýva vertikalizácia teda predlžovanie telesných tvarov, pohyb je strnulý, neprirodzený, zobrazený je predovšetkým portrét a zduchovnený výraz tváre a celá figúra je zahalená do drapérie, ktorá je plošná štylizovaná s lineárne naznačenými záhybmi. Figúry sú držané viac v ploche.

Dekoratívne sochárstvo    

Dotvára celkový charakter románskej architektúry je doplnkom figurálnemu sochárstvu. Dekoratívne sochárstvo pokrýva tiež časti portálu, okien, stĺpov najme hlavíc v niektorých prípadoch aj driek stĺpu pätka stĺpu. Dominujú rastlinné a geometrické motívy napr. pletence, meandre, perlovce, hviezdice, šachovnica... Okrem rastlinných motívou sú to aj motívy zoomorfné a sú to fantastické motívy zvierat, diablov a netvorov a tieto boli stelesnením zla a pokrývali okrem hlavíc stĺpov ďalšie architektonické časti, pre ktoré nebol predpísaný námet a umožňoval umelcovi využiť svoju fantáziu a zobraziť predstavy stredovekého človeka o zle.

Rezbárstvo
Jediným námetom bol Kristus na kríži. Boli vytvárané obrovské krucifixy, ktoré boli bohato zdobené a zachovali sa najmä v Taliansku, Francúzsku a okolí Saska. V románskom sochárstve viedlo Francúzsko a Taliansko. V Taliansku sú to hlavne oblasti Lombardie a Toskánska a tu sa začínajú objavovať prvé známe osobnosti – Bonannus, Nicolo Pisano. Začíname u nich badať realistické tendencie pod vplyvom antiky sa zvýšil záujem o ľudskú postavu a jej duchovný život. Postavy sa postupne odpútavajú od steny a stávajú sa voľnými sochami.
Postava Evy – okolo roku 1140 zo severného portálu z kostola Saint Lazar Autun
Adam a Eva – Bonnanus
Bronzové dvere z Hildesheimu
Krstiteľnica od Reinera van Huy  1107 – 1118 v kostole sv. Bartolomeja v Belgicku zobrazený Ježisšov krst v Jordáne
Francúzsko – rozvinula sa tu výzdoba chrámového portálu. Dá sa tu plynulo sledovať vývoj románskeho sochárstva . Významným centrom sa stalo Burgunsko kde dominujú timpanóny klaštorného kostola sv. Magdalény vo Vézelay a taktiež katedrála sv. Lazara v Autun.
 
Maliarstvo
Podobne ako sochárstvo a architektúra slúži cirkvi a propagande náboženskej ideológie vo všetkých svojich odvetviach. Základným znakom je anti-realizmus, ktorý sa odráža v nezáujme o zobrazenie priestoru, zobrazenie ľudskej figúry, smeruje viac k plošnosti, lineárnosti a výraznej štylizácií. Tak ako aj v sochárstve je obsah povýšený nad formu. V maliarstve sa rozvíjajú 4 základné druhy : nástenná maľba, knižná maľba, maľba na sklo, tabuľová maľba.
Nástenné maliarstvo slúžilo na výzdobu vnútorných stien chrámov ale zároveň mala sprístupniť širokým vrstvám ľudu kresťanský svetonázor a mala sa stať obrazovou knihou pre nevzdelaných, ktorú označujeme ako biblia pauperum (biblia chudobných).
Maľby realizovali kočovné skupiny maliarov, kt. pracovali v katedrálnych alebo kláštorných stavedných hutách. Podľa cirkvou schváleného ikonografického programu. Námety aj umiestnenie boli prdpísané a pre jednotlivé časti chrámov aj určené. Najhlavnejšou časťou chrámu bola apsida kde bola zobrazená postava Krista ako sudcu v mandorle. Ďalšími postavami bola Panna Mária, evanjelisti ich symboli, postavy 12 apoštolov. Steny lodí vypĺňali výjavy zo starého zákona a nového zákona. Výjavy zo života svedkov a kresťanských mučeníkov. Výtvarné podanie podlieha silnej štylizácií a plošnosti. Dominujú pestré farebné plody, ohraničené výraznou líniou, záhyby na odevoch sú vyjadrené lineárne a plošne, pohyb postáv je schematicky a štylizovaný. Po výrazovej stránke je zdôraznené gesto rúk a expresivita v portréte. Dominuje sýta farba, ktorá zvyšuje expresivitu a výrazovú silu v kompozícii.
Fresky na klembe v kostole Noter-dame v MOntmorillome vo francúzsku je tu zobrazená postava panny Márie s Ježišom v mandorle. Jemná farebnosť využitie okrových odtieňov, prechody svetla a tieňa.
Fresky z kostola Santa Maria v Tahule vo Španielsku
 
Knižná maľba (iluminácia)
Slúžila k liturgickým účelom. Objednávateľom bola široká vrstva kňazov, ale v tomto období si už náboženské knihy objednávali aj bohatý feudálny, kt. okrem kňazov oko jediný vedeli čítať a finančne si mohli dovoliť iluminované rukopisy. Od 12. stor. začali vznikať aj knihy svetského charakteru boli najmä eposy a rytierske romány. Knihy boli písané a iluminátorské v kláštorných dielňach v takzvaných skriptóriách. Ilumináciami boli zo začiatku zdobené len iniciály ale neskôr pokrývali celé strany. Po výtvarnej stránke mali podobný charakter ako nástenné maľby. Priestor a objem bol plošný figúry boli štylizované v strnulých pohyboch plastycké detaily v portréte alebo drapérií boli naznačené len lineárne. Dôraz bol kladený na výraz tváre a figurálne motívy boli doplnené architektonickými prvkami, rastlinnými alebo geometrickými ornamentami. Veľmi obľúbené bolo čisté zlaté pozadie, ktoré kontrastovalo s čistými, jasnými farbami.
V taliansku pôsobia 2 veľké strediská v tvorbe rukopisných kníh. Prvým strediskom je Rým vyznačuje sa hrubou obrysovou líniou, jasnými farbami a plošným pozadím. Druhým mestom je Monte Casino je to miesto najväčšej knižnej  produkcie v Taliansku. Tieto knižné iluminácie sú charakteristické použitím množstva dekoratívnych prvkov geometrického charakteru.
V 11 stor. doznieva otónska tradícia a v 12 stor. sa knižná maľba vymaňuje z otónskeho vplyvu a pôsobia tu dve najvýznamnejšie strediská a to je Salzburg a Rezno. Okrem iluminácií náboženského charakteru sa tvoria aj perokresby svetského charakteru so svetským obsahom.
 
Maľba na sklo alebo tvorba vitráží
Naplno sa rozvinula až v gotickom slohu avšak vzniká už v 12 stor. vo francúzsku. Je to technika pri ktorej sú z farebného skla prekresľované motívy a následne vyrezávané. Jednotlivé tvary sú spájané pomocou olovených prútov s drážkou. Kresba je nanesená čiernym uhlíkom, ktorý po vypálení nadobúda sýtu čiernu farbu.
 Farebná vitráž z baziliky Saint Denis vo Francúzsku – znázorňuje troch kráľov.
 
Tabuľová maľba
Toto maliarske odvetvie vzniká v Taliansku je to technika, pri ktorej sa ako podklad používa drevo, na ktoré sa po nanesení podkladovej vrstvy maľuje temperovými farbami. Strediskami tabuľovej maľby je Toskánsko kde najväčšiu produkciu zaznamenáva Pisa a Lucca.   
 
Úžitkové maliarstvo
Tento druh umenia slúži liturgickým účelom ale taktiež svetským najvyššiu úroveň dosahuje spracovaním kovov čo slúži k výrobe predmetov bežnej potreby ale aj tvorbe liturgických predmetov. Sú to najmä nádoby, ktoré sa používajú pri liturgii, relikviáre a truhlice. V oblasti spracovania kovov  vyniká dielňa Saint Denis vo Francúzsku čoho dokladom je tzv. saint deniský poklad. Zachovali sa dvere z kovaného bronzu na baziliku Saint Denis. V spracovaní kovov vyniká tiež Taliansko kde sa zachovali pamiatky a sú to bronzové dvere dómu v Pise a Saint Zeno vo Verone. Tieto dvere sú rozčlenené na pravidelné geometrické polia, v ktorých sú reliéfne zobrazené výjavy zostarého a nového zákona. Vzniká nová technika Jamkový email, ktorý spočíva v nanášaní sklovitých pást do vyhĺbených jamiek. Následne sa predmet vypálil. Používaním jamkového emailu sa zaoberali v dielni v meste Limoges vo Francúzsku kde dosahuje aj najvyššiu úroveň. Zdobili sa ním relikviáre, medailóny a rôzne ďalšie predmety.

Spracovanie textilu
Najvyššiu úroveň dosahuje výšivkárske umenie, ktoré sa inšpiruje knižnými ilumináciami. Ako motívy sa používajú najmä náboženské výjavy ale tiež motívy svetské a motívy z bežného života. Výšivky majú aj dejovú funkciu. Často sú dopĺňané vyšívaným latinským textom.
Koberec z Bayeux – zhotovila ho normánska (Anglicko) kráľovná a obsahuje výjavy z dobíjania anglicka a sú tu detailne spracované scény z bitiek a sú doplnené latinským textom.
    
Románsky sloh v čechách
V 10. stor sa v Čechách aj na Slovensku začína formovať feudalizmus a šíriť kresťanstvo. Tieto krajiny sú pomerne na nízkom stupni ekonomického vývoja. Slovensko a Čechy nepatria medzi dominantné krajiny vo formovaní románskeho slohu ale preberajú nové prvky, ktoré sem prinášajú mnísi a pútnici zo západných krajín. Z geografickej polohy vyplýva aj to, že sa tu prelínajú východné a západné prvky. Po rozpadnutí veľkej moravy v 9 stor. sa Slovensko začleňuje do Uhorského štátu a Čechy sa stávajú samostatným štátom, ktorý sa koncom 10 stor. zjednocuje pod vládou Přemyslovských kniežat. Politickým a kultúrnym centrom sa stáva Praha, ktorá je sídlom biskupa. Je strediskom rozvoja remesiel obchodu a peňažníctva a v tomto období už mala asi 44 kostolov. Dominantou boli 2 hrady – Pražský hrad a Vyše hrad. Pražský hrad bol opevnený kamennými hradbami s tromi bránami. Dodnes sa zachovala tzv. čierna veža. Bol sídlom biskupa a českých kniežat a jeho súčasťou bol kláštor sv. Jiří s trojlodnou bazilikou. Tiež tu bola štvorapsidová rotunda sv. Víta, ktorá bola neskôr prestavaná na najväčšiu gotickú katedrálu. Vyše hrad bol kniežacím sídlom. Nachádzala sa tu rotunda sv. Martina a bazilika sv. Vavrinca 
Ďalšie pamiatky – rotundy sv. Longina v Prahe, rotunda sv. Kríža v Prahe, Bazilika sv. Prokopa v Třebíči – trojlodná bazilika, Juditin most v Prahe – vystavaný z kameňa pochádza z 12 stor. je klenutý na 20 pilieroch je to dnešný Karlov most. V tomto období je veľmi rozšírený záujem o stavanie hradov, ktoré vznikajú ako kniežacie sídla alebo strážne stavby na hraniciach krajiny.
Hrad Děčín
Hrad Znojmo
Hrad Křivoklát

Maliarstvo   
V Čechách sa rozvíja v oblasti nástennej a knižnej maľby. Najvýznamnejšou pamiatkou nástenného maliarstva v Čechách je rotunda sv. Kataríny v Znojme kde sa nachádza prvá bezpečne datovaná nástenná maľba v Čechách. Prvý krát sa tu spája náboženská ideológia so svetskou mocou a reprezentáciou dynastie českých panovníkov. Vznikla v roku 1134 pri príležitosti svadby Konráda II. a Márie Srbskej. Celú maľbu kompozične tvoria 3 súvislé pásy po obvode interiéru rotundy. V spodnom páse je zobrazený kristologický námet, v strednom páse je zobrazené povolanie Přemysla na kniežací stolec a za ním je ďalších 8 Přemyslovských kniežat – ktorí ešte neprijali kresťanstvo a v hornom páse sú zobrazené kresťanské Přemyslovské kniežatá 

Knižná maľba
Zachovalo sa z nej pomerne veľké množstvo diel na vysokej úrovni najstarším rukopisom, ktorý vznikol ešte pred rokom 1 000 je gumpoldova legenda o sv. Václavovi (obr. v ľavo). Vrcholným dielom románskej knižnej maľby je Vyšehradský kódex, ktorý vznikol z príležitosti korunovácie kráľa Vratislava. Je to výtvarne najbohatší rukopis, ktorý nemá v strednej Európe obdobu.  

Slovensko
V 10 a 11 stor. sa Slovensko začleňuje do Uhorskej monarchie kde vládne rod Arpádovcov. Najvýznamnejším panovníkom tohto rodu je kráľ Štefan, ktorý v roku 1000 získava od rímskeho pápeža kráľovskú korunu čím sa Uhorsko stáva nezávislým štátom podliehajúcim len pápežskej moci. Kráľ Štefan, ktorý si závislosť na cirkvi plne uvedomoval využíva jej podoporu a zakladá biskupstvá, farnosti a kláštory (neskôr vyhlásený za svätého) Po spoločenskej stránke sa v tomto období upevňuje feudalizmus a postupne je tu budovaný silný štát. Obdobie od 10 do 13 stor. môžeme po umeleckej stránke rozčleniť na dve základné vývojové etapy.
1) pred románske obdobie – trvá od 10 do 11 stor. v tomto období sú hlavne v architektúre využívané prvky veľkomoravskej architektúry – prechod medzi Veľkou Moravou a románskym obdobím.
 2) románske obdobie – od 11 do 13 stor. naplno sa formuje románske tvaroslovie a koncom 13 stor. na naše územie začínajú prenikať gotické architektonické prvky. Dominantným druhom na Slovensku je architektúra, ktorá je nositeľom sochárskej a maliarskej výzdoby

Predrománske obdobie 
V tomto období boli využívané dva hlavné typy stavieb – rotundy a jednoloďové emporové kostoly – boli buď vlastnícke, pohrebné alebo kniežacie. Nad vchodom je umiestnená tzv. empora, ktorá slúžila na sledovanie obradu (niečo ako dnešný chórus).
Najstaršie stavby, ktoré vznikli tesne po páde Veľkej Moravy : rotunda sv. Juraja v Skalici, rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici, Rotunda Dvanástich apoštolov v Bini.
Najstarším jednoloďovým kostolom na slovensku je kostol sv. Štefana v Nitre a kostol sv. Juraja v Kostolanoch pod Tribečom - Má štvorcovú apsidu, ktorá pochádza z 9 stor. aj spolu s jednolodím. Neskôr v 12 stor. bola pristavaná ďalšia časť s arkádami, ktoré ju rozčlenili na tri lode. Románska prístavba v závere lode nad arkádami bola vystavaná empora. Tento kostol je nositeľom najstarších nástenných malieb na Slovensku a pravdepodobne aj v strednej Európe. PO oboch stranách jednolodia sú zobrazené na celej ploche steny scény z mariánskeho a kristologického cyklu. Do predrománskeho obdobia sa zaraďuje aj bazilika v Hronskom Beňadiku, ktorá svoj najväčší význam dosahuje v románskom období a uplatňuje sa na nej už gotické tvaroslovie.
Románske obdobie
od polovice 11. stor. k vlastníkom pôdy pribudla drobná šľachta na nadobudnutých pozemkoch sa stavali dvorce a opevnené sídla. Dvorce mali v okruhu opevnenia obytnú časť, hospodárske stavby a kostol. Okrem týchto stavieb vznikali aj tzv. pánske emporové kostoly. Ďalší typ stavieb tvoria väčšie farské kostoly, ktoré boli dôležité najmä v období gotiky.
Emporové kostoly sa nachádzajú najme v nitrianskej oblasti a je pre ne charakteristický jednoloďový pozdĺžny priestor s plochým stropom. Pánska empora bola situovaná na západnej strane. Mala formu jednoduchej alebo poschodovej arkádovej steny. Na emporou sa vystupovalo väčšinou dreveným rebríkom alebo schodiskom priamo z lode. Na emporu mala prístup vyššia vrstva a loď bola vyhradená pre ostatný ľud.
Kostol Panny Márie v Diakovciach – je to kláštorný kostol a troj-lodie má tri apsidy.
Kostol v Rimavských Janovciach
Kostol v Hronskom Beňadiku – vstup do kostola je ukončený dvomi vežami
Kostol Panny Márie v Bini – západná fasáda je ukončená dvojvežím a dnešná podoba kostola je upravená.
Tieto kostoly patria ku klastornej architektúre a pochádzajú z polovice 12. stor. je pre ne charakteristicky typ trojlodia s nižším bočnými loďami. Priečna loď sa do Uhorska dostáva s reholou premonštrátov a cistericiánov.
Rotunda v Križovanoch nad Dudváhom – centrála s polkruhovou apsidou a v baroku bol dostavaný kostol.  
Kostol všetkých sv. v Dechticiach – v baroku prostavaná veža
Kostol sv. Michala v Dražovciach – pochádza z 11. sotročia má nízku polkruhovú apsidu a pozdĺžnu loď s emporou vo vnútry.
Kosotl v Kalinčiakove
Kostol Panny Márie na Sádku
Kostol sv. Egídia v Iljí – nachádza sa tam bohato členený portál s ústupkovým ostením a archyvoltami.
Kostol sv. Kríža v Hamuliakove
Hrady s románskym základom – Spiš, Beckov. 
 
Benediktínka rehoľa
Benedikt z Nursie (480 -547) prišiel študovať do Ríma a začal viesť pustovnícky život. Povesť o jeho zbožnosti prilákala učeníkov a rovnako zmýšľajúcich druhov. V roku 529 založil svoj vlastný kláštor v Monte Casino a spísal aj regulu pre spoločenstvo bratov. V 9. stor. dochádzalo k prepadom a plieneniu kláštorov preto niektoré spoločenstvá boli oslabené. Toto spoločenstvo budeme nazývať Benediktíni. Bolo to spoločenstvo zamerané na vzdelanosť a liturgiu. Kláštory sa stávali strediskami knižnej kultúry – uchovávali sa tu a prepisovali rukopisy. Ich široký kultúrny program nabádal k prepisovaniu svetových autorov ale aj cirkevných otcov. Riadili sa heslom : Kláštor bez kníh je ako hrad bez zbraní.
 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016