Novovek
Novovek
Renesancia
- Filippo Bruneleschi - staviteľ kupole flórentského
dómu zistil, že všetky línie, ktoré v prírode prebiehajú paralelne sa v našom oku zbiehajú v 1 bode, objavil zákony lineárnej perspektívy
(v staroveku umelci iba tušili).
- Na základe tohto poznatku r. 1435 predložil architekt a učenec Leon Batista Alberti dielo
O maliarstve, 1.krát začal používať termín kompozícia, matematické vyjadrenie perspektívy
- Bruneleschi a Alberti
položili základy zobrazenia trojrozmerného obrazu na dvojrozmernej ploche, čim sa dosiahla ilúzia hĺbky.
- Kolískou humanizmu
a renesancie je Taliansko , ktoré bolo v 14. a 15. storočí najvyspelejšou krajinou Európy.
- Rozvojom obchodu bohatla
buržoázia a priemyselníci, kupci, bankári sa snažili o to, aby ich život - bývanie, oblečenie a životný štýl boli bohatšie a
nákladnejšie. Bývajú v palácoch nádherne zariadených, poriadajú nákladné hostiny s vyberanými jedlami, radi sa zabávajú, prepychovo
sa obliekajú, zbožňujú šperky, na svojich dvoroch poriadajú učené debaty a majú vlastných hudobníkov a umelcov. Ľuďom už nevyhovovala
stará životná filozofia sputnaná stredovekou náboženskou filozofiou – tzv. scholastikou.
- Začína
rozkvet vied a umenia. Vzdelanci študujú antické pamiatky, vyzdvihujú význam jednotlivca - človeka.
- Humanizmus ako
svetonázor zdôrazňuje právo človeka na radostný, slobodný pozemský život.
- Renesančné umenie vychádzajúce z antického
dedičstva postavilo človeka na 1. miesto. Človek sa stával merítkom všetkých vecí. Do umenia preniká racionalizmus a
individualizmus.
- V gotike prevládali náboženské témy. Gotické umenie vytváral najmä kolektív, v renesancii prevažujú
svetské témy, do popredia vystupujú silné umelecké osobnosti
- Najbohatším mestom bola Florencia -
tu vládol známy rod Mediciovcov. Mecénom umenia bol najmä Lorenzo Medici - na jeho dvore sa zhromažďovali najvznešenejší ako i
najschopnejší vedci a umelci doby. V Miláne vládli Sforzovci. Šľachta, kupci a duchovenstvo sa stávajú milovníkmi a zberateľmi
umeleckých diel.
- Pápež Július II. našiel na svojich pozemkoch mramorovú sochu muža, zrejme Apolóna – lukostrelca -
pôsobil velebne, jeho mužná krása a bezstarostná mladosť vyvolávali dojem večnej jari. Pápež ,znalec umenia, tejto soche dal čestné
miesto vo Vatikáne. Volá sa Apolón Belvederský.
- Medzi mladými umelcami vyvolal úplnú revolúciu - naraz
objavili ideálny obraz nahého tela. Renesančný umelci študovali anatómiu (Michelangelo tajne pitval). Vo všeobecnosti možno
povedať, že v renesancii sa vzácne snúbi veda s umením (racionalizmus). Umelci spočiatku kreslili nahých len Adama, Evu,
svätcov a potom postupne začali odhaľovať i ženu - najprv odhaľovali krk a šiju.
- Architekti sa opierali o znalosti z matematiky,
geometrie, fyziky, maliari o perspektívu a optiku. Všetci hľadali zákony krásy - harmóniu v rôznych matematických vzorcoch.
Najdôležitejším prameňom posudzovania je však štúdium prírody.
- Najvýraznejšie sa renesancia prejavila vo výtvarnom umení v
Taliansku.
- Rozpoznávame 3 vývojové etapy renesancie:
rannú
vrcholnú
manierizmus
Architektúra
- Gotická architektúra sa v Taliansku nikdy neudomácnila. Renesančná architektúra vychádzala
z poznatkov románskeho slohu, ktorý sa dopĺňa princípmi antického staviteľstva.
- Chrámová architektúra upustila od nadzemských
výšok, vrátila sa k zemi – k človeku. Renesančný majstri vytvárali priestor úmerný miere človeka, volili drobnejšie
rozmery a prosté harmonické tvary.
- Renesančné stavby sa navzájom veľmi odlišujú - nemajú také spoločné znaky, ako napr.
gotické katedrály. Dôležitú úlohu pri stavbách hrá premyslený pôdorys. Spoločné sú iba niektoré architektonické články, i tie sa
však používajú ľubovoľne.
- Stena má znovu dôležité miesto, bývajú vyzdobované najmä freskami. Tie pokrývajú
i povaly, klenby boli rôzne - pologuľovité, hranaté, mušľovité kopule.
- Stĺp sa používa ako podporný článok
- Oblúk je jeden z najcharakteristickejších renesančných prvkov spolu s arkádami - rad oblúkov spojených stĺpmi
- Pilastre sú polopiliere pri stene, ich účelom bolo optické vyjadrenie opory
- Okná boli
pravouhlé, nad nimi sa umiestňovali trojuholníkové, alebo oblúkové nadstavce
- Plastický ornament využíva
živočíšne, rastlinné i figurálne motívy
Sochárstvo
- Bolo viac ako architektúra, architektúru
vytvárali sochári
- vzor v antických sochách
Maliarstvo
- Vytvorilo perspektívu,
pomocou farieb sa snažili vyvolať určitú náladu a výraz.
- Obraz mal za cieľ pôsobiť dojmom
skutočnosti. Aby obraz pôsobil prirodzenejšie, autor do kompozície obrazu začleňuje viac ľudských postáv, ďalšie
priestranstvo - ako krajinku, architektúru a rôzne predmety.
Ranná renesancia
- umenie quatrocenta sa
uplatnilo v 15. storočí, keď prebiehal proces kryštalizácie. Kolískou nového umenia bola Florencia, neskôr i Benátky.
-
Filippo Brunelschi (Bruneleski)
- zlatník, sochár, staviteľ, objaviteľ perspektívy.
- Stal sa tvorcom
prvej rannej renesančnej architektúry.
- Bruneleschi bol veľmi vynaliezavý a technicky vzdelaný.
- Chrámový priestor
dokonale uzatvára stenami, klenbami, polkruhovitým oblúkmi a harmonicky vyvažuje zvislé a vodorovné línie. Tak stavba pôsobí dojmom
rovnováhy a naprostého pokoja.
- Okrem niekoľkých chrámov a nálezinca vo Florencii dobudoval kopulu florentského dómu (obr. 113)
(vtedy najväčšiu v Taliansku) a pritom pracoval bez oporného lešenia.
- Staval i palác Pitti (obr. 114) , v ktorom je
dnes galéria.
- Donatello
- Staviteľ i sochár, je najväčším umeleckým zjavom rannej
renesancie.
- Bol veľkým znalcom antiky, prvý, ktorý sa pokúšal vniesť do chrámovej architektúry svetský obsah.
- Vo
florentskom dóme je spevácka tribúna (obr. 115) - tancujúce a
veseliace sa deti
- Putti amoreti (Anjelíčkovia) sa stali obľúbeným námetom sochárskych a maliarskych výzdob, symbol čistej
rozkoše a radosti. Stretávame sa s nimi na každom kroku ako sa veselia, tancujú, hrajú, nariekajú a smútia.
- Známa je bronzová
socha Dávida (obr. 116) - je to prvá plastika od antických čias vyjadrená nahým telom,
ušľachtilé telo mladíka s pôvabným postojom a dolu upretým pohľadom po víťaznom boji pripomína svojim vnútorným pokojom antickú
krásu Praxitelových diel.
- Botticelli (Botičeli)
- 1. renesančný maliar, ktorý vnášal do svojich diel lyrický pôvab.
- Pohyboval sa na dvore Lorenca di Medici -
medzi básnikmi, humanistami a učencami nasiakol antickou kultúrou a radosťou zo života. Po vyhnaní Mediciovcov na umenie Botticelliho vplýval
asketizmus Savonarolu - ktorý organizoval ničenie mnohých umeleckých diel pre nemravnosť.
-
Zrodenie Venuše (obr. 117)
- sa iba náhodou zachovalo, venuša sa zrodila z lastúry, túto zarmútenú, nahú, cudnú
bohyňu pohýna vietor z brehu, kde sa musí rozlúčiť so svojou božskou nahotou, lebo prichádza medzi ľudí.
- Prima vera (obr. 118)
- tento obraz tiež namaľoval pre Mediciovcov. Vidno na ňom
pôvabnú Venušu, Napravo sa Flóra po dotyku Zefíra premieňa na Jar a rozsieva po tráve červené a biele ruže. Hore Kupido vystreľuje
ohnivé šípy na jednu k trojici tancujúcich Grácií - na tú, čo sa túžobne zahľadela na Merkúra. Venuša dvíha ruku, akoby chcela
požehnať tomuto zväzku.
- Botticelliho obrazy sú lyrické, je v nich cítiť skôr
sen, ako skutočnosť. Dôraz kladie najmä na mäkkú elegantne sformovanú líniu, všetko je uňho v
pohybe, jemne sa vlní, postavy akoby sa v priestore vznášali, sú krásne a nežné.
Vrcholná
renesancia
- umenie cinquecenta (činkvečenta) zapadá časové asi do rokov 1480-1550.
- Umelecká tvorba sa vyvíja
niekoľkými smermi, vedú ich silné osobnosti. Strediskami intenzívnej umeleckej činnosti sa stávajú Rím, Florencia, Benátky. Vrcholná
renesancia sa neobmedzuje iba na Taliansko, zasahuje celú západnú Európu..
Architektúra
-
Bramante
- jeden z najznámejších architektov vrcholnej renesancie.
- Prvý navrhol a začal stavať
mohutný chrám sv. Petra v Ríme na mieste starej baziliky sv. Petra. Chrám mal symbolizovať silu a význam pápežskej moci. Vtedy
panoval pápež Július II. veľký mecén umenia.
- Po smrti Brarmanteho vedenie stavby prevzal vynikajúci Raffael Santi a po ňom
Michelangelo. Na stavbe previedol podstatné zmeny, podľa jeho plánu bola vytvorená kopula, na ktorej pracovalo vraj 800 robotníkov 22
mesiacov.
Sochárstvo
- Leonardo da Vinci
- Je jednou z najväčších
postáv všetkých čias. Vo svojej osobe sústreďuje celé dobové poznanie, v mnohých poznatkoch predstihol svoju dobu o celé storočie - bol
geniálnym maliarom, architektom, sochárom, inžinierom, anatómom, fyzikom, hudobníkom a básnikom. Zaujímalo ho všetko, s čím
prišiel do styku. Študoval, analyzoval, všetko si zapisoval. On je vari prvý, kto sa díva na svet očami moderného človeka. Za
mnohotvárnosťou sveta tuší prísnu zákonitosť a vzájomnú súvislosť všetkých vecí. Prírode chce vyrvať jej tajomstvo.
-
Skúmanie svetla a tieňa ho priviedlo k objaveniu sfumata. Sfumato je šerosvit - postupný prechod svetla do
tieňa, ktorý obopína zobrazované postavy, čím nadobúdajú dojem mäkkosti a tajomnej preduchovnelosti.
- Mona Liza (obr. 119)
- Predstavuje mladú, tajomne a nežne sa usmievajúcu ženu. Je
ideálne krásna. Tento jej jemný úsmev vyjadruje akúsi až nadzemskú krásu vnútorného pokoja a duševnej rovnováhy. Okrem tváre sú
prekrásne modelované aj ruky.
- Madona v jaskyni (obr. 120)
- Mária, sediaca uprostred nežne pridržiava kľačiaceho malého Jána , spínajúceho ruky k malému Ježiškovi. Ježiš opierajúci sa o
anjela žehná detským gestom malému Jánovi. Výraz oboch detí je detský, no obraz pôsobí dojmom duchovnej vážnosti, pokoja a ticha. Krajina
v pozadí akoby bola z vysneného sveta.
- Posledná večera (obr. 121)
- je
nástenná maľba maľovaná olejovou temperou na stene kláštora v Miláne. Dnes je maľba temer zničená.
- Kristus sediaci uprostred
apoštolov vyslovuje legendárne slová "Jeden z vás ma zradí". Úžas, ohromenie, rozhorčenie, živé pohyby dávajú obrazu živý
vzruch. Apoštoli sú rozdelení do skupiniek po troch. Kristus zachováva vznešený pokoj, plne si uvedomuje ďalší nevyhnutný osud. Judáš
(jediná postava v tieni) je tiež ohromený, predstiera prekvapenie a hrá svoju zradcovskú úlohu ďalej.
- Leonardo da Vinci pracoval 16 rokov na jazdeckom pomníku Sforzu v Miláne. V prípravných prácach vyhotovil množstvo
kreslených skíc, zostavil dokonalú anatómiu ľudského tela - lepšiu nezhotovili dodnes. Dielo, hotové k odliatiu do bronzu však -zničili pred
vlastnými očami umelca francúzski vojaci pri obsadzovaní mesta.
- Obrovskú zbierku (vyše 150 kresieb) vlastní anglická kráľovná.
- Sv. Ján krstiteľ (obr. 122), Dáma s hranostajom (obr. 123) a Vitruviánsky muž (obr.
124)
- Ťažký život Leonarda nikdy sa nedočkajúceho konečného uskutočnenia svojich plánov a predstáv,
vyhasol vo Francúzsku v službách francúzskeho kráľa.
- Verným žiakom a napodobňovateľom Leonardových obrazov bol Boltraffo. Kým
Leonardove obrazy sú tmavé a tvary mäkké, Boltraffiova kresba je tvrdšia a má zmysel pre sýtejšie farby.
-
Raffael Santi
- dôstojne završuje renesančné maliarstvo. Nebol umelcom tvorivej iniciatívy, ani problematikom
ako Michelangelo a Leonardo. Bol tvorcom čistej a krásnej formy.
- Raffael majstrovsky ovláda výtvarné prostriedky - perspektívu,
kresbu a farby. Už za života bol slávnym a uznávaným umelcom.
- K jeho najvýznamnejším dielam patria freskové maľby úradných
miestností vo Vatikáne, madony a podobizne.
- Z madon je najpopulárnejšia Sixtínska madona (obr. 125), a Madona
veľkovojvodova (obr. 126). Niektoré madony maľoval i podľa vzoru Leonarda - urobil si pyramídovú kompozíciu a zasnený úsmev.
- Z fresiek je najpopulárnejšia Aténska škola (obr. 127)
- V Ríme pracoval v tej istej dobe ako Michelangelo
a Bramante.
- Correggio (Koredžo)
- bol silnou osobnosťou a maliarom vysokých kvalít. Je
významným predchodcom baroka.
- Correggiove obrazy sú lyrické, pôvabné, nežné, používa jemné farby. Leonardovské sfumato a
perspektívna kresba sa uňho menia na šerosvit vysokej svetelnosti - je cítiť už i atmosféru.
- Postavy jeho obrazov majú precítený
mäkký výraz , živo sa pohybujú - dynamická kompozícia.
- Noc - narodenie Krista (Drážďany) - tu veľmi využil
kontrast svetla a tmy
- Prekrásne sú obrazy ženského tela. Milostné motívy zjemneli a skrásneli jeho maliarskym videním.
- Michelangelo Buonnaroti
- Geniálny umelec, ojedinelý zjav a jeho silná osobnosť prerastá hranice
renesančnej tvorby, Nevšedná usilovnosť a dlhý vek umožnili vznik jedinečného životného diela.
- Michelangelo chcel vyjadriť viditeľnú a pevnú formu sily, ktorou je zmietané vnútro človeka. Sily, ktoré hýbu
osudmi ľudstva od vekov, ktorými je človek drvený, či s ktorými vedie nekonečný boj. A tak ľudské telo sa stáva prostriedkom vyjadrenia
umeleckých myšlienok.
- Prejavil svoju obdivuhodnú genialitu aj v maliarstve. Z príkazu pápeža Júlia II. a proti svojej vôli prijal
maliarsku úlohu - freskami vyzdobiť povalu Sixtínskej kaplnky vo
Vatikáne. Mierne valenú a nevýraznú klenbu kaplnky rozčlenil na početné polia a tie zaplnil obrazmi
mocného dramatického účinku. Chcel zobraziť celú drámu ľudského rodu podľa vlastných predstáv.
- Stvorenie sveta,
Stvorenie Adama a Evy i Vyhnanie z raja, Potopa, Dávid a Goliáš atď. -
to sú iba prostriedky, ktorými Michelangelo vyjadruje myšlienku človeka s osudovosťou, v ktorom človek raz podlieha, inokedy sa vzdorovite
vzpiera a bojuje s osudovými silami svoj nekonečný zápas. Osud - to je Miechelangelov Boh.
- Už Stvorenie
Adama (obr. 128) podáva Michelangelo s vyhliadkou chmúrnych perspektív budúcich osudov ľudstva. Skôr bolesť a smútok ako radosť z
budúcich vecí zračí sa vo výraze oboch. Adam už tuší ťažký ľudský údel. Boh ho jasne vidí. Nielen biblická
minulosť, ale i celá budúcnosť ľudstva je zahalená ťažkými mrakmi - vidno to zo zadumaných tvárí dopredu vidiacich prorokov a sibýl,
čítajúcich v knihách osudu minulosť a budúcnosť. Po estetickej kráse a harmonickej renesančnej vyrovnanosti tu už niet ani stopy.
Prevláda jedine silný dramatický výraz - sila. Táto koncepcia je už východiskom baroka.
- Michelangelo sa učil v
dielni maliara Ghirlandaia. Tu vynikol a upútal pozornosť Lorenza Medici. Tak od 15 rokov žil Michelangelo na medicejskom dvore ako priateľ
Lorenzových detí, s nimi dostal humanistickú výchovu a umelecky sa vzdelával pod vedením správcu mediciovských zbierok. Do konca života bol
v službách pápežových.
- Ako osemnásťročný vytvoril reliéf Boj Kentaurov s lapidmi. Znázorňuje pohybové
telá v dramatickom boji. Je tu cítiť vášeň, telesnú silu, robustnosť a veľké vnútorné napätie - typické znaky umelcovho štýlu.
- Pieta (obr. 129), v chráme sv. Petra, je prvé majstrovské dielo a jediné, na ktoré sa Michelangelo podpísal. Mŕtve Kristovo
telo, ušľachtilé a krásne leží bezvládne v náručí Panny Márie - mladej a krásnej ženy.
- Dávid (obr. 130) - je
5,5 m vysoká socha, urobená z poškodeného kusu kararského mramoru pre Florenciu. Dávid je pred bojom. Má široký a pevný postoj mladíka,
kostru a svalstvo mocného muža, chmúrny pohľad tváre, v nej nezlomnú túžbu zvíťaziť. Je to výraz hrdinu vedomého si svojej prevahy. Socha
bola umiestnená na námestí, stala sa symbolom gesta a jeho vôle obhájiť mesto pred každým nepriateľom.
- Mojžiš
, Spútaný a Zomierajúci otrok (Louvre) tvoria zlomok neuskutočneného gigantického cieľa - hrobky pápeža
-
Socha Mojžiša (obr. 131) - 2,55 m vysoká, je zosobnením nadľudskej sily a vôle, ktorá neobmedzene vládne a nepozná
prekážky.
- Podobne nedokončeným dielom je i hrobka rodiny Mediciovcov vo Florencii (obr. 132)
Lorenzo Medici sedí zamyslený, uvoľnený, pohľad má upretý do neznámych diaľok. Pod sochou na sarkofágu ležia sochy
Ráno (mladá prebúdzajúca sa žena) a Večer (starý muž unavene skláňa hlavu s výrazom smutného poznania). (obr.
133) Giuliano Medici - sa sviežo pozerá na okolitý svet, má ešte chuť k aktívnemu činu. Na sarkofágu pod sochou leží spiaca žena
Noc, vedľa socha muža Deň. Na jeho prudko otočenej hlave sa zračí tvrdý vzdor.
- Všetkým týmto symbolickým sochám vtisol
pečať svojej duše, zmietanej nekľudom života a tvorivým nepokojom.
- K sochárstvu mal Michelangelo najbližší vzťah, miloval
cararský mramor (biely) a tvrdú prácu na ňom, kým do tejto tvrdej hmoty nevdýchol život. Tento namáhavý boj s kameňom je azda i symbolom
Michelngelovho života, ktorý sa so životnými prekážkami musel ruvať, často krvácal, padal od vysilenia, kým ich úspešne zdolal. Jeho
živlom bol Boj.
- Sixtínska kaplnka (obr.
134)
- Na prianie pápeža Sixta IV. ju postavil v rokoch 1475-1480 florentský architekt Giovanni de Dolci. Tvorí ju obdĺžnikovitý
priestor o rozmere 40,5 x 13,2 m.
- Ako dokazuje mohutná architektúra, táto časť paláca slúžila pôvodne ako pevnosť. Kaplnka sa
doteraz používa pre niektoré pápežské obrady, pri konklávach, pri voľbe pápeža, ale aj ako jeho súkromná kaplnka. Je otvorená aj pre
verejnosť ako súčasť Vatikánskych múzeií.
- Na freskovej výzdobe sa podielali umelci renesančného obdobia .
-
Cyklus fresiek na stenách vznikol zrejme z vôle pápeža Sixta IV., ktorý chcel vyzdvihnúť úlohu Krista a jeho predchodcu
Mojžiša .
- naskytá sa nám pohľad na výjavy Mojžiša pri prechode cez Červené more, pobyt v Egypte, na hore Sinaj pri dostavaní
Božích prikázaní, klaňanie sa zlatému teľaťu, a iné. Podielali sa na nich maliari: Perugino, Boticelli, Roselli, Pinturicchio a
Signorelli.
- ďaľšie série fresiek zobrazujú výjavy z Ježišovho pozemského života: Kristov krst (Pinturicchio
a Perugino), Ježišovo pokúšanie a očistenie malomocného (Boticelli), Povolanie prvých apoštolov (Ghirlandio),
Kázanie na hore (Rosselli), Predávanie kľúčov sv. Petrovi (Perugino) a Poslednú večeru
(Rosselli)
- dekoráciou stropu (obr. 135) poveril pápež Július II. Michelangela, ktorý zákazku prijal
nerád, pretože nemal skúsenosti s maľovaním fresiek. Dielo však dokončil počas štyroch rokov (1508 -1512) Vtedy mal 37 rokov. Tematicky sa
inšpiroval freskami, ktoré na stenách vytvorili jeho predchodcovia a vyzdobil strop dejinami človeka pred príchodom Krista na zem. Postavy 12-
ich prorokov a Sybíl predvídajú pohanskému svetu príchod novej doby, v ktorej človek bude zasvätený kresťanstvu. Stredný pás klenby lemujú
nahé postavy mladíkov, ktorí sú interpretovaní ako géniovia zlatého veku pápeža Júliusa II. a zobrazujú výjavy z knihy Genesis.
-
Obrazy sú rozčlené do 9- ich sekcií:
Boh Otec delí svetlo a tmu
Stvorenie Slnka a Mesiaca
Stvorenie rýb a vtákov, morí a súše
Stvorenie Adama
Stvorenie Evy
Prvý
hriech a vyhnanie z raja
Noemova obeť
Potopa sveta
Noemovo opilstvo
- Väčšina postáv na strope je koncipovaná sochársky a mnohé pózy a gestá majú základ v antickom sochárstve, hlavnou
zložkou je nahé ľudské telo a jeho hlboký citový poryv zasahuje každú časť nástennej maľby.
- Dielo bolo hodnotené rozpačito,
kládla sa otázka či je vhodné, aby toľko nahých tiel bolo v pápežovej súkromnej kaplnke. Časti fresky, ktoré urážali boli zahalené
drapériami a konečný konflikt znázorňovania nahých tiel vyriešil Tridentský koncil ( 1545-1563 ).
- V roku 1980 sa začalo s
reštaurovaním stropu - trvalo 12 rokov. Zmenil sa tmavý vzhľad fresiek, nánosy nahromžadené za 5 storočí zakrývajúce povrch sa
odstránili, avšak reštaurovanie vyvolalo polemiku: niektorí odborníci totiž tvrdia, že pri čistení zmizli z povrchu aj
Michelangelove posledné detailné ťahy (keďže Michelangelo použil formu klasickej fresky, kde sa farba nanáša na mokrú omietku).
- Posledný súd (obr. 136) - Prácou ho poveril pápež Klementín, v roku 1533, ale umelec dlho váhal a začal na freske
pracovať až na nátlak pápeža Pavla III. v roku 1536. Dielo dokončil o 5 rokov neskôr.
- Freska posledného súdu sa nachádza za
oltárom, má cez 200 m2 a zobrazuje 390 postáv.
- S veľkým zmyslom pre dramatickú gradáciu pohybu, dokázal zachytiť nekľud a
vzrušenie všetkých postáv obklopujúcich Krista - prísneho a najvyššieho Sudcu . V pravo sa nachádzajú hriešnici, nastúpení v bárke
prevozníka Charaóna, smerujúceho do podsvetia. Hore v oblakoch trúbia anjeli, aby oznámili, že nadišiel súdny deň. Pri Kristových nohách je
sv. Vavrinec a sv. Bartolomej - označovaný za ďalší z Michelangelových autoportrétov.
Benátska škola
- Bola veľmi známa, vzišli z nej vynikajúci umelci. Ich spoločným znakom bol vysoký zmysel pre farbu.
-
Tiziano
- Bol najväčším majstrom zidealizovaného pôvabu
- Jeho diela dýchajú sviežosťou, krásou,
životom a najmä farbami.
- V portrétoch vystihol povahu zobrazených osôb
- Autoportrét (obr. 137)
- Veronese
- Benátsky majster monumentálneho obrazu.
- Nevyčerpateľným zdrojom
inšpirácie mu boli Benátky, preto i biblické deje často vkladal do súčasného života.
- Krása hmoty, farby a tvaru víťazila nad
bibliou
- Znázorňoval hostiny (tu spoznávame benátske hostiny)
Manierizmus
- Niektorí umelci
v dielach už videli vrchol, pokladali ich za svoj vzor a hľadali v nich presný návod (manieru). Tak vyrastá v tieni veľkých majstrov umenie
pôsobiace dojmom málo samostatného a toto nazývame manierizmus.
- Manieristi boli často priamimi žiakmi veľkých majstrov, alebo
maľovali v duchu niektorého z nich.
- Kladným prínosom manieristov bol zvýšený záujem o svetské umenie, najmä o portrétnu
maľbu.
- Tintoretto
- Vychádza síce z manierizmu, no nachádza si svoju vlastnú cestu
- Jediný ozajstný pokračovateľ Michelangela. Jeho cieľom bolo spojiť Michelangelovu kresbu s Tizianovou farbou.
- Ako portrétista
vedel vystihnúť aj najjemnejšie črty ľudského vnútra
- Patril do kruhu benátskych maliarov
Renesancia
v Holandsku
- Holandskí maliari tradične hľadali témy v prostom každodennom živote, človeka neidelizovali, všímali si
i jeho hriechy – záletníctvo, pijanstvo atď.
- Peter Brueghel
- Najradšej stvárňoval
sedliacky život – sám pochádzal z rodiny sedliakov, a preto dobre poznal ich prednosti i nedostatky, miloval ich a zostal im verný do smrti.
Tušil v sedliakoch ich utajenú silu, zdravý optimistický pomer k životu i práci.
- Nenapodobňoval cudzie vzory, vychádzal
z gotiky
- Ako prvý zobrazil prírodu vo všetkých ročných obdobiach, prejavil dobrý pozorovací talent, živú obrazotvornosť
a vtipnú nápaditosť.
- Aby zachytil zložitý rytmus života, hromadil na obraze postavy i veci vo veľkom počte, napr. Deti
(obr. 138).
- Babylonská veža (obr. 139), Sedliacka svadba, Vraždenie neviniatok
- Ján Brueghel
- Pokračoval v práci otca
- Ján kreslí väčšinou krajinky, dýchajúce mäkkou
intimitou.
- Veľká kytica (obr. 140) - obraz dovtedy nezvyklý. 1. obraz znázorňujúci iba nádobu s kvetmi.
Renesancia v Nemecku
- Renesancia zastihla Nemecko v najvyššom rozmach gotických tvorivých síl. Maliari už
v tomto období vošli do dejín umenia, avšak len na krátku dobu.
- Albrecht Durer
- Ako prvý
priniesol do Nemecka nový myšlienkový svet renesancie, bol osamoteným priekopníkom tejto myšlienky, ktorá tu dozrela až o 100 rokov
-
Jeho veľké schopnosti pre monumentálnu maľbu ostali nevyužité, lebo maľoval na objednávky ako Taliani, preto väčšina jeho prác pozostáva
z drevorezov a medirytín.
- Dokonale poznal prírodu, jeho obrazy rastlín a zajaca sa dodnes nepodarili nikomu odkopírovať.
-
Známe sú i portréty a autoportréty (obr. 141), presýtene typickou Durerovskou expresívnosťou a psychologickou hĺbkou. Dobre
vedel narábať s farbami, čomu sa priučil hlavne na cestách po Taliansku.
- Zopnuté ruky
-
Hans Holbein
- Maliar klasických foriem a svetového mena
- Vynikol najmä portrétmi anglickej
kráľovskej rodiny, diplomatov a šlachty s veľkým zmyslom pre vystihnutie charakteru portrétovaného.
- Veľkú hodnotu majú jeho
ilustrácie Biblie
Zones.sk – Zóny pre každého študenta