Novovek

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 393 slov
Počet zobrazení: 5 182
Tlačení: 354
Uložení: 376
Novovek

Renesancia
Filippo Bruneleschi - staviteľ kupole flórentského dómu zistil, že všetky línie, ktoré v prírode prebiehajú paralelne sa v našom oku zbiehajú v 1 bode, objavil zákony lineárnej perspektívy (v staroveku umelci iba tušili).
-  Na základe tohto poznatku r. 1435 predložil architekt a učenec Leon Batista Alberti dielo O maliarstve, 1.krát začal používať termín kompozícia, matematické vyjadrenie perspektívy
-  Bruneleschi a Alberti položili základy zobrazenia trojrozmerného obrazu na dvojrozmernej ploche, čim sa dosiahla ilúzia hĺbky.
 
-  Kolískou humanizmu a renesancie je Taliansko , ktoré bolo v 14. a 15. storočí najvyspelejšou krajinou Európy.
Rozvojom obchodu bohatla buržoázia a  priemyselníci, kupci, bankári sa snažili o to, aby ich život - bývanie, oblečenie a životný štýl boli bohatšie a nákladnejšie. Bývajú v palácoch nádherne zaria­dených, poriadajú nákladné hostiny s vyberanými jedlami, radi sa za­bávajú, prepychovo sa obliekajú, zbožňujú šperky, na svojich dvoroch poriadajú učené debaty a majú  vlastných hudobníkov a umelcov. Ľuďom už nevyhovovala stará životná filozofia sputnaná stredovekou náboženskou fi­lozofiou – tzv. scholastikou.
-  Začína rozkvet vied a umenia. Vzdelan­ci študujú antické pamiatky, vyzdvihujú význam jednotlivca - človeka.
-  Humanizmus ako svetonázor zdôrazňuje právo človeka na radostný, slobodný pozemský život.
-  Renesančné umenie vychádzajúce z antického dedičstva postavilo človeka na 1. miesto. Človek sa stával merítkom  všetkých vecí. Do umenia preniká racionalizmus a individualizmus.
-  V gotike prevládali náboženské témy. Gotické umenie vytváral najmä kolektív, v renesancii prevažujú svetské témy, do popredia vystupujú sil­né umelecké osobnosti
-  Najbohatším mestom bola Florencia - tu vládol známy rod Mediciovcov. Mecénom umenia bol najmä Lorenzo Medici - na jeho dvore sa zhromažďovali najvznešenejší ako i najschopnejší vedci a umelci doby. V Miláne vládli Sforzovci. Šľachta, kupci a duchovenstvo sa stávajú milovníkmi a zberateľmi umeleckých diel.
-  Pápež Július II. našiel na svojich pozemkoch mramorovú sochu muža, zrejme Apolóna – lukostrelca - pôsobil velebne, jeho mužná krása a bezstarostná mladosť vyvolávali dojem večnej jari. Pápež ,znalec umenia, tejto soche dal čestné  miesto vo Vatikáne. Volá  sa  Apolón Belvederský.
-  Medzi mladými umelcami vyvolal úplnú revolúciu - na­raz objavili ideálny obraz nahého tela. Renesančný umelci študovali anatómiu (Michelangelo tajne  pitval). Vo všeobecnosti možno povedať, že v renesancii sa vzácne snúbi veda s umením (racionalizmus). Umelci spočiatku kreslili nahých len Adama, Evu, svätcov a potom postupne začali odhaľovať i ženu - najprv odhaľo­vali krk a šiju.
-  Architekti  sa opierali o znalosti z matematiky, geometrie, fyziky, maliari o perspektívu a optiku. Všetci hľadali zákony krásy - harmóniu v rôznych matematických vzorcoch. Najdôležitejším prameňom posudzovania je však štúdium prírody.
-  Najvýraznejšie sa renesancia prejavila vo výtvarnom  umení v Taliansku.
-  Rozpoznávame 3 vývojové etapy renesancie:
rannú
vrcholnú
manierizmus
 
Architektúra
-  Gotická architektúra sa v Taliansku nikdy neudomácnila. Rene­sančná architektúra vychádzala z poznatkov románskeho slohu, ktorý sa dopĺňa princípmi antického staviteľstva.
-  Chrámová architektúra upustila od nadzemských výšok, vrátila sa k zemi – k človeku. Renesančný majstri vytvárali priestor úmerný mie­re človeka, volili drobnejšie rozmery a prosté harmonické tvary.
-  Renesančné stavby sa navzájom veľmi odlišujú - nemajú také spoločné znaky, ako napr. gotické katedrály. Dôležitú úlohu pri stavbách hrá premyslený pôdorys. Spoločné sú iba niektoré archi­tektonické články, i tie sa však používajú ľubovoľne.
Stena má znovu dôležité miesto, bývajú vyzdobované najmä freskami. Tie pokrývajú i povaly, klenby boli rôzne - pologuľovité, hranaté, mušľovité kopule.
Stĺp sa používa ako podporný článok
Oblúk je jeden z najcharakteristickejších renesančných prvkov spolu s arkádami - rad oblúkov spojených stĺpmi
Pilastre  sú polopiliere pri stene, ich účelom bolo optické vyjadrenie opory
Okná boli pravouhlé, nad nimi sa umiestňovali trojuholníkové, alebo oblúkové nadstavce
Plastický ornament využíva živočíšne, rastlinné i figurálne motívy
 
Sochárstvo
-  Bolo viac ako architektúra, architektúru vytvárali sochári
-  vzor v antických sochách
 
Maliarstvo
-  Vytvorilo perspektívu, pomocou farieb sa snažili vyvolať určitú náladu a výraz.
-  Obraz mal za cieľ pôsobiť dojmom skutočnosti. Aby obraz pôsobil prirodzenejšie, autor do kompozície obrazu začleňuje viac ľudských postáv, ďalšie priestranstvo - ako krajinku, architektúru a rôzne predmety.
 
Ranná renesancia
-  umenie  quatrocenta sa uplatnilo v 15. storo­čí, keď prebiehal proces kryštalizácie. Kolískou nového umenia bola Florencia, neskôr i Benátky.
 
Filippo Brunelschi (Bruneleski)
-  zlatník, sochár, staviteľ, objaviteľ perspektívy.
-  Stal sa tvorcom prvej ran­nej renesančnej architektúry.
-  Bruneleschi bol veľmi vynaliezavý a technicky vzdelaný.
-  Chrámový priestor dokonale uzatvára stenami, klenbami, polkruhovitým oblúkmi a harmonicky vyvažuje zvislé a vodorovné línie. Tak stavba pôsobí dojmom rovnováhy a naprostého pokoja.
-  Okrem niekoľkých chrámov a nálezinca vo Florencii dobudoval kopulu florentského dómu (obr. 113) (vtedy najväčšiu v Taliansku) a pritom pracoval bez oporného lešenia.
-  Staval i palác Pitti (obr. 114) , v ktorom je dnes galéria.
 
Donatello
-  Staviteľ i sochár, je najväčším umeleckým zjavom rannej renesancie.
-  Bol veľkým znalcom antiky, prvý, ktorý sa pokúšal vniesť do chrámovej architektúry svetský obsah.
-  Vo floren­tskom dóme je spevácka tribúna (obr. 115) - tancujúce a veseliace sa deti
-  Putti amoreti (Anjelíčkovia) sa stali obľúbeným námetom sochárskych a maliar­skych výzdob, symbol čistej rozkoše a radosti. Stretávame sa s nimi na každom kroku ako sa veselia, tancujú, hrajú, nariekajú a smútia.
-  Známa je bronzová socha Dávida (obr. 116) - je to prvá plastika od antických čias vyjadrená nahým telom, ušľachtilé telo mladíka s pôvabným postojom a dolu upretým pohľadom po víťaznom boji pripomína svo­jim vnútorným pokojom antickú krásu Praxitelových diel.
 
Botticelli (Botičeli)
-  1. renesančný maliar, ktorý vnášal do svojich diel lyrický pôvab.
-  Pohyboval sa na dvore Lorenca di Medici - medzi básnikmi, humanistami a učencami nasiakol antickou kultúrou a radosťou zo života. Po vyhnaní Mediciovcov na umenie Botticelliho vplýval asketizmus Savonarolu - ktorý organizoval ničenie mnohých umeleckých diel pre nemravnosť.
 
Zrodenie Venuše (obr. 117)
-  sa iba náhodou zachovalo, venuša sa zrodila z lastúry, túto zarmútenú, nahú, cudnú bohyňu pohýna vietor z bre­hu, kde sa musí rozlúčiť so svojou božskou nahotou, lebo prichádza medzi ľudí.
 
Prima vera (obr. 118)
-  tento obraz tiež namaľoval pre Mediciovcov. Vidno na ňom pôvabnú Venušu, Napra­vo sa Flóra po dotyku Zefíra premieňa na Jar a rozsieva po tráve červené a biele ruže. Hore Kupido vystreľuje ohnivé šípy na jednu k trojici tancujúcich Grácií - na tú, čo sa túžobne zahľadela na Merkúra. Venuša dvíha ruku, akoby chcela požehnať tomuto zväzku.
 
-  Botticelliho obrazy sú lyrické, je v nich cítiť skôr sen, ako sku­točnosť. Dôraz kladie najmä na mäkkú elegantne sformovanú líniu, všetko je uňho v pohybe, jemne sa vlní, postavy akoby sa v priesto­re vznášali, sú krásne a nežné.
 
Vrcholná renesancia
-  umenie  cinquecenta (činkvečenta) zapadá časové asi do rokov 1480-1550.
-  Umelecká tvorba sa vyvíja niekoľkými smermi, ve­dú ich silné osobnosti. Strediskami intenzívnej umeleckej činnosti sa stávajú Rím, Florencia, Benátky. Vrcholná renesancia sa neobme­dzuje iba na Taliansko, zasahuje celú západnú Európu..
 
Architektúra
Bramante
-  jeden z najznámejších architektov vrcholnej rene­sancie.
-  Prvý navrhol a začal stavať mohutný chrám sv. Petra v Ríme na mieste starej baziliky sv. Petra. Chrám mal symbolizovať silu a význam pápežskej moci. Vtedy panoval pápež Július II. veľký mecén umenia.
-  Po smrti Brarmanteho  vedenie stavby prevzal vynikajú­ci Raffael Santi a po ňom Michelangelo. Na stavbe previedol podstatné zmeny, podľa jeho plánu bola vytvorená kopula, na ktorej pracovalo vraj  800 ro­botníkov 22 mesiacov.
 
Sochárstvo
Leonardo da Vinci
-  Je jednou z najväč­ších postáv všetkých čias. Vo svojej osobe sústreďuje celé dobové poznanie, v mnohých poznatkoch predstihol svoju dobu o celé storo­čie - bol geniálnym maliarom, architektom, sochárom, inžinierom, anatómom, fyzikom, hudobníkom a básnikom. Zaujímalo ho všetko, s čím prišiel do styku. Študoval, analyzoval, všetko si zapisoval. On je vari prvý, kto sa díva na svet očami moderného človeka. Za mnohotvárnosťou sveta tuší prísnu zákonitosť a  vzájomnú súvislosť všetkých  vecí. Prírode  chce  vyrvať jej tajomstvo.
-  Skúmanie svetla a tieňa ho priviedlo k objaveniu sfumata. Sfumato je šerosvit - postupný prechod svetla do tieňa, ktorý obo­pína zobrazované postavy, čím nadobúdajú dojem mäkkosti a ta­jomnej preduchovnelosti.
 
Mona Liza (obr. 119)
-  Predstavuje mladú, tajomne a nežne sa usmievajúcu ženu. Je ideálne krásna. Tento jej jemný úsmev vyjadruje akúsi až nadzemskú krásu vnútorného pokoja a duševnej rovnováhy. Okrem tváre sú prekrásne modelované aj ruky.
 
Madona v jaskyni (obr. 120)
-  Mária, sediaca uprostred nežne pridržiava kľačiaceho malého Jána , spínajúceho ruky k malému Ježiškovi. Ježiš opierajúci sa o anjela žehná detským gestom malému Jánovi. Výraz oboch detí je detský, no obraz pôsobí dojmom duchovnej vážnosti, pokoja a ticha. Krajina v pozadí akoby bola z  vysneného sveta.
 
Posledná večera (obr. 121)
-  je nástenná maľba maľovaná olejovou temperou na stene kláštora v Miláne. Dnes je maľba temer zničená.
-  Kristus sediaci uprostred apoštolov vyslovuje legendárne slová "Jeden z vás ma zradí". Úžas, ohromenie, rozhorčenie, živé pohyby dávajú obrazu živý vzruch. Apoštoli sú  rozdelení do skupiniek po troch. Kristus zachováva vznešený pokoj, plne si uvedomuje ďalší nevyhnut­ný osud. Judáš (jediná postava v tieni) je tiež ohromený, predstiera prekvapenie a hrá svoju zradcovskú úlohu ďalej.
 
-  Leonardo da Vinci pracoval 16 rokov na jazdeckom pomníku Sforzu v Miláne. V prípravných prácach vyhotovil množstvo kreslených skíc, zostavil dokonalú anatómiu ľudského tela - lepšiu nezhotovili dodnes. Dielo, hotové k odliatiu do bronzu však -zničili pred vlastnými očami umelca francúzski vojaci  pri obsadzovaní mesta.
-  Obrovskú zbierku (vyše 150 kresieb) vlastní anglická kráľovná.
Sv. Ján krstiteľ (obr. 122), Dáma s hranostajom (obr. 123) a Vitruviánsky muž (obr. 124)
-  Ťažký život Leonarda nikdy  sa nedočkajúceho konečného uskutočnenia svojich plánov a predstáv, vyhasol vo Francúzsku v službách francúzskeho kráľa.
-  Verným žiakom a napodobňovateľom Leonardových obrazov bol Boltraffo. Kým Leonardove obrazy sú tmavé a tvary mäkké, Boltraffiova kresba je tvrdšia a má zmysel pre sýtejšie farby.
 
Raffael Santi
-  dôstojne završuje renesančné maliarstvo. Nebol umelcom tvorivej iniciatívy, ani problematikom ako Michelangelo a Leonardo. Bol tvorcom čistej a krásnej formy.
-  Raffael majstrovsky ovláda výtvarné prostriedky - perspektívu, kresbu a farby. Už za života bol slávnym a uznávaným umelcom.
-  K jeho najvýznamnejším dielam patria freskové maľby úradných miestností vo Vatikáne, madony a podobizne.
-  Z madon je najpopulárnejšia Sixtínska madona (obr. 125), a Madona veľkovojvodova (obr. 126). Niektoré madony maľoval i podľa vzoru Leonarda - urobil si pyramídovú kompozíciu a zasnený úsmev.
-  Z fresiek je najpopulárnejšia Aténska škola (obr. 127)
-  V Ríme pracoval v tej istej dobe ako Michelangelo a Bramante.
 
Correggio (Koredžo)
-  bol silnou osobnosťou a maliarom vysokých kvalít. Je významným predchodcom baroka.
-  Correggiove obrazy sú lyrické, pôvabné, nežné, používa jemné farby. Leonardovské sfumato a perspektívna kresba sa uňho menia na šerosvit vysokej svetelnosti - je cítiť už i atmosféru.
-  Postavy jeho obrazov majú precítený mäkký výraz , živo sa pohybujú - dynamická kompozícia.
Noc - narodenie Krista (Drážďany) - tu veľmi využil kontrast svetla a tmy
-  Prekrásne sú obrazy ženského tela. Milostné motívy zjemneli a skrásneli jeho maliarskym videním.
 
Michelangelo Buonnaroti
-  Geniálny umelec, ojedinelý zjav a jeho silná osobnosť prerastá hra­nice renesančnej tvorby, Nevšedná usilovnosť a dlhý vek umožnili vznik jedinečného životného diela.
-  Michelangelo chcel vyjadriť viditeľnú a pevnú formu sily, kto­rou je zmietané vnútro človeka. Sily, ktoré hýbu osudmi ľudstva od vekov, ktorými je človek drvený, či s ktorými vedie nekonečný boj. A tak ľudské telo  sa stáva prostriedkom vyjadrenia umeleckých myšlienok.
-  Prejavil svoju obdivuhodnú genialitu aj v maliarstve. Z príkazu pápeža Júlia II. a proti svojej vôli prijal maliarsku úlohu - freskami vyzdobiť povalu Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne. Mierne valenú a nevýraznú klenbu kaplnky rozčlenil na početné polia a tie zaplnil obrazmi mocného dramatického účinku. Chcel zo­braziť celú drámu ľudského rodu podľa vlastných predstáv.
Stvorenie sveta, Stvorenie Adama a Evy i Vyhnanie z raja, Potopa, Dávid a Goliáš atď. - to sú iba prostriedky, ktorými Michelangelo vyjadruje myšlienku človeka s osudovosťou, v ktorom človek raz po­dlieha, inokedy sa vzdorovite vzpiera a bojuje s osudovými silami svoj nekonečný zápas. Osud - to je Miechelangelov Boh.
-  Už Stvorenie Adama (obr. 128) podáva Michelangelo s vyhliadkou chmúrnych perspektív budúcich osudov ľudstva. Skôr bolesť a smútok ako radosť z budúcich vecí zračí sa vo výraze oboch. Adam už tuší ťažký ľudský údel. Boh ho jasne vidí. Nielen biblická minulosť, ale i celá budúcnosť ľudstva je zahalená ťažkými mrakmi - vidno to zo zadumaných tvárí dopredu vidiacich prorokov a sibýl, čítajúcich v knihách osudu minulosť a budúcnosť. Po es­tetickej kráse a harmonickej renesančnej vyrovnanosti tu už niet ani stopy. Prevláda jedine silný dramatický výraz - sila. Táto koncepcia je už východiskom baroka.
-  Michelangelo sa učil v dielni maliara Ghirlandaia. Tu vynikol a upútal pozornosť Lorenza Medici. Tak od 15 rokov žil Michelangelo na medicejskom dvore ako priateľ Lorenzových detí, s nimi dostal humanistickú výchovu a umelecky sa vzdelával pod vedením správcu mediciovských zbierok. Do konca života bol v službách pá­pežových.
-  Ako osemnásťročný vytvoril reliéf Boj Kentaurov s lapidmi. Zná­zorňuje pohybové telá v dramatickom boji. Je tu cítiť vášeň, teles­nú silu, robustnosť a veľké vnútorné napätie - typické znaky umelcovho štýlu.
Pieta (obr. 129), v chráme sv. Petra, je prvé majstrovské dielo a jediné, na ktoré sa Michelangelo podpísal. Mŕtve Kristovo telo, ušľachtilé a krásne leží bezvládne v náručí Panny Márie - mladej a krásnej ženy.
Dávid (obr. 130) - je 5,5 m vysoká socha, urobená z poškodeného kusu kararského mramoru pre Florenciu. Dávid je pred bojom. Má široký a pevný postoj mladíka, kostru a svalstvo mocného muža, chmúrny pohľad tváre, v nej nezlomnú túžbu zvíťaziť. Je to výraz hrdinu vedomého si svojej prevahy. Socha bola umiestnená na námestí, stala sa symbolom gesta a jeho vôle obhájiť mesto pred každým nepriateľom.
Mojžiš , Spútaný a Zomierajúci otrok (Louvre) tvoria zlomok neuskutočneného gigantického cieľa - hrobky pápeža
Socha  Mojžiša (obr. 131) -  2,55 m vysoká, je zosobnením  nadľudskej sily a vôle, ktorá neobmedzene vládne a nepozná prekážky.
-  Podobne nedokončeným dielom je i hrobka rodiny Mediciovcov vo Florencii  (obr. 132) Lorenzo Medici sedí zamyslený, uvoľnený, pohľad má  upretý  do  neznámych diaľok. Pod sochou na  sarkofágu ležia sochy Ráno (mladá prebúdzajúca sa  žena) a Večer (starý muž unavene skláňa hlavu s výrazom smutného poznania). (obr. 133) Giuliano Medici - sa sviežo pozerá na okolitý svet, má ešte chuť k aktívnemu  činu. Na sarkofágu  pod  sochou leží spiaca  žena Noc, vedľa socha  muža Deň. Na jeho prudko otočenej hlave sa zračí tvrdý vzdor.
-  Všetkým  týmto  symbolickým sochám vtisol pečať svojej duše, zmietanej nekľudom života a tvorivým nepokojom.
-  K sochárstvu mal Michelangelo najbližší vzťah, miloval cararský mramor (biely) a tvrdú prácu na ňom, kým do tejto tvrdej hmoty nevdýchol život. Tento namáhavý boj s kameňom je azda i symbolom  Michelngelovho  života, ktorý sa so životnými prekážkami musel ru­vať, často krvácal, padal od vysilenia, kým ich úspešne zdolal. Jeho živlom bol Boj.
 
Sixtínska kaplnka (obr. 134)
-  Na prianie pápeža Sixta IV. ju postavil v rokoch 1475-1480 florentský architekt Giovanni de Dolci. Tvorí ju obdĺžnikovitý priestor o rozmere 40,5 x 13,2 m.
-  Ako dokazuje mohutná architektúra, táto časť paláca slúžila pôvodne ako pevnosť. Kaplnka sa doteraz používa pre niektoré pápežské obrady, pri konklávach, pri voľbe pápeža, ale aj ako jeho súkromná kaplnka. Je otvorená aj pre verejnosť ako súčasť Vatikánskych múzeií.
-  Na freskovej výzdobe sa podielali umelci renesančného obdobia .
 
Cyklus fresiek na stenách vznikol zrejme z vôle pápeža Sixta IV., ktorý chcel vyzdvihnúť úlohu Krista a jeho predchodcu Mojžiša .
-  naskytá sa nám pohľad na výjavy Mojžiša pri prechode cez Červené more, pobyt v Egypte, na hore Sinaj pri dostavaní Božích prikázaní, klaňanie sa zlatému teľaťu, a iné. Podielali sa na nich maliari: Perugino, Boticelli, Roselli, Pinturicchio a Signorelli.
 
-  ďaľšie série fresiek zobrazujú výjavy z Ježišovho pozemského života: Kristov krst (Pinturicchio a Perugino), Ježišovo pokúšanie a očistenie malomocného (Boticelli), Povolanie prvých apoštolov (Ghirlandio), Kázanie na hore (Rosselli), Predávanie kľúčov sv. Petrovi (Perugino) a Poslednú večeru (Rosselli)
 
-  dekoráciou stropu (obr. 135) poveril pápež Július II. Michelangela, ktorý zákazku prijal nerád, pretože nemal skúsenosti s maľovaním fresiek. Dielo však dokončil počas štyroch rokov (1508 -1512) Vtedy mal 37 rokov. Tematicky sa inšpiroval freskami, ktoré na stenách vytvorili jeho predchodcovia a vyzdobil strop dejinami človeka pred príchodom Krista na zem. Postavy 12- ich prorokov a Sybíl predvídajú pohanskému svetu príchod novej doby, v ktorej človek bude zasvätený kresťanstvu. Stredný pás klenby lemujú nahé postavy mladíkov, ktorí sú interpretovaní ako géniovia zlatého veku pápeža Júliusa II. a zobrazujú výjavy z knihy Genesis.
-  Obrazy sú rozčlené do 9- ich sekcií:
Boh Otec delí svetlo a tmu
Stvorenie Slnka a Mesiaca
Stvorenie rýb a vtákov, morí a súše
Stvorenie Adama
Stvorenie Evy
Prvý hriech a vyhnanie z raja
Noemova obeť
Potopa sveta
Noemovo opilstvo
 
-  Väčšina postáv na strope je koncipovaná sochársky a mnohé pózy a gestá majú základ v antickom sochárstve, hlavnou zložkou je nahé ľudské telo a jeho hlboký citový poryv zasahuje každú časť nástennej maľby.
-  Dielo bolo hodnotené rozpačito, kládla sa otázka či je vhodné, aby toľko nahých tiel bolo v pápežovej súkromnej kaplnke. Časti fresky, ktoré urážali boli zahalené drapériami a konečný konflikt znázorňovania nahých tiel vyriešil Tridentský koncil ( 1545-1563 ).
-  V roku 1980 sa začalo s reštaurovaním stropu - trvalo 12 rokov. Zmenil sa tmavý vzhľad fresiek, nánosy nahromžadené za 5 storočí zakrývajúce povrch sa odstránili, avšak reštaurovanie vyvolalo polemiku: niektorí odborníci totiž tvrdia, že pri čistení zmizli z povrchu aj Michelangelove posledné detailné ťahy (keďže Michelangelo použil formu klasickej fresky, kde sa farba nanáša na mokrú omietku).
 
Posledný súd (obr. 136) - Prácou ho poveril pápež Klementín, v roku 1533, ale umelec dlho váhal a začal na freske pracovať až na nátlak pápeža Pavla III. v roku 1536. Dielo dokončil o 5 rokov neskôr.
-  Freska posledného súdu sa nachádza za oltárom, má cez 200 m2 a zobrazuje 390 postáv.
-  S veľkým zmyslom pre dramatickú gradáciu pohybu, dokázal zachytiť nekľud a vzrušenie všetkých postáv obklopujúcich Krista - prísneho a najvyššieho Sudcu . V pravo sa nachádzajú hriešnici, nastúpení v bárke prevozníka Charaóna, smerujúceho do podsvetia. Hore v oblakoch trúbia anjeli, aby oznámili, že nadišiel súdny deň. Pri Kristových nohách je sv. Vavrinec a sv. Bartolomej - označovaný za ďalší z Michelangelových autoportrétov.
 
Benátska škola
-  Bola veľmi známa, vzišli z nej vynikajúci umelci. Ich spoločným znakom bol vysoký zmysel pre farbu.
 
Tiziano
-  Bol najväčším majstrom zidealizovaného pôvabu
-  Jeho diela dýchajú sviežosťou, krásou, životom a najmä farbami.
-  V portrétoch vystihol povahu zobrazených osôb
Autoportrét (obr. 137)
 
Veronese
-  Benátsky majster monumentálneho obrazu.
-  Nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie mu boli Benátky, preto i biblické deje často vkladal do súčasného života.
-  Krása hmoty, farby a tvaru víťazila nad bibliou
-  Znázorňoval hostiny (tu spoznávame benátske hostiny)
 
Manierizmus
-  Niektorí umelci v dielach už videli vrchol, pokladali ich za svoj vzor a hľadali v nich presný návod (manieru). Tak vyrastá v tieni veľkých majstrov umenie pôsobiace dojmom málo samostatného a toto nazývame manierizmus.
-  Manieristi boli často priamimi žiakmi veľkých majstrov, alebo maľovali v duchu niektorého z nich.
-  Kladným prínosom manieristov bol zvýšený záujem o svetské umenie, najmä o portrétnu maľbu.
 
Tintoretto
-  Vychádza síce z manierizmu, no nachádza si svoju vlastnú cestu
-  Jediný ozajstný pokračovateľ Michelangela. Jeho cieľom bolo spojiť Michelangelovu kresbu s Tizianovou farbou.
-  Ako portrétista vedel vystihnúť aj najjemnejšie črty ľudského vnútra
-  Patril do kruhu benátskych maliarov
 
Renesancia v Holandsku
-  Holandskí maliari tradične hľadali témy v prostom každodennom živote, človeka neidelizovali, všímali si i jeho hriechy – záletníctvo, pijanstvo atď.
 
Peter Brueghel
-  Najradšej stvárňoval sedliacky život – sám pochádzal z rodiny sedliakov, a preto dobre poznal ich prednosti i nedostatky, miloval ich a zostal im verný do smrti. Tušil v sedliakoch ich utajenú silu, zdravý optimistický pomer k životu i práci.
-  Nenapodobňoval cudzie vzory, vychádzal z gotiky
-  Ako prvý zobrazil prírodu vo všetkých ročných obdobiach, prejavil dobrý pozorovací talent, živú obrazotvornosť a vtipnú  nápaditosť.
-  Aby zachytil zložitý rytmus života, hromadil na obraze postavy i veci vo veľkom počte, napr. Deti (obr. 138).
Babylonská veža (obr. 139), Sedliacka svadba, Vraždenie neviniatok
 
Ján Brueghel
-  Pokračoval v práci otca
-  Ján kreslí väčšinou krajinky, dýchajúce mäkkou intimitou.
Veľká kytica (obr. 140) - obraz dovtedy nezvyklý. 1. obraz znázorňujúci iba nádobu s kvetmi.
 
Renesancia v Nemecku
-  Renesancia zastihla Nemecko v najvyššom rozmach gotických tvorivých síl. Maliari už v tomto období vošli do dejín umenia, avšak len na krátku dobu.
 
Albrecht Durer
-  Ako prvý priniesol do Nemecka nový myšlienkový svet renesancie, bol osamoteným priekopníkom tejto myšlienky, ktorá tu dozrela až o 100 rokov
-  Jeho veľké schopnosti pre monumentálnu maľbu ostali nevyužité, lebo maľoval na objednávky ako Taliani, preto väčšina jeho prác pozostáva z drevorezov a medirytín.
-  Dokonale poznal prírodu, jeho obrazy rastlín a zajaca sa dodnes nepodarili nikomu odkopírovať.
-  Známe sú i portréty a autoportréty (obr. 141), presýtene typickou Durerovskou expresívnosťou a psychologickou hĺbkou. Dobre vedel narábať s farbami, čomu sa priučil hlavne na cestách po Taliansku.
Zopnuté ruky
 
Hans Holbein
-  Maliar klasických foriem a svetového mena
-  Vynikol najmä portrétmi anglickej kráľovskej rodiny, diplomatov a šlachty s veľkým zmyslom pre vystihnutie charakteru portrétovaného.
-  Veľkú hodnotu majú jeho ilustrácie Biblie
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z umenia



Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021