Rokoko

Rokoko

– istý druh zjemneného baroka, dekoratívny štýl, zmyselnosť a luxus

– najviac sa uplatnil v oblasti užitkového umenia (zdobený nábytok, porcelán, strieborné nádoby, príbory)

– vznikajú menšie palácové komnaty s umelecky rozihranou výzdobou

– Rocaile dal štýlu pomenovanie rokoko

– mecénkou slohu bola maitressa Ľudovíta XV. – Madame de Pompadour – s vytríbeným vkusom zriaďovala interiéry, založila továreň na výrobu porcelánu v Serves a podporovala významných maliarov.

– porcelán „biele zlato" – od 16. stor. sa dovážal z Číny, pre svoje vlastnosti sa pokladal sa veľkú vzácnosť.

– v Európe objavil porcelán alchymista Bottero v 1709, keď objavil kaolín v krušných horách

– prvá porcelánka sa otvorila v Meissene a medzi ňou a kráľovskou továrňou v Sevres nastala rivalita.

Architektúra

– v architektúre boli obliny a arabesky jemných nežných tvarov, jemne vypracované štukové ornamenty, mušľový motív

– rokoko sa prejavilo najmä v germánskych krajinách ako zjemnenie baroka

– paláce Belvedere pri Viedni, Zwinger v Drážďanoch tvoria prechod medzi barokom a rokokom

– rokoko sa v celej nádhere prejavilo v mníchovskom Nymphenburgu – v rozsiahlom parku je umiestnený klenot poľovnícky pavilón Amalienburg – dielo francúza F.Cuvilliésa, bavorského dvorného architekta a dekoratéra

– Bavorsko – Sídelné divadlo v Mníchove, rezidencia kniežaťa biskupa vo Würzburg, pútnické kostolíky

– Prusko – kráľovský palác v Postupimi a letohrádok Saccouc

Maliarstvo

– vo výtvarných dielach boli svetlé jemné pastelové odtiene

– Francois Boucher

– namaľoval niekoľko portrétov Madame de Pompadour – ich uvoľnenosť je v ostrom protiklade k dielam baroka

– bol maliarom lásky, rozkoše a potešenia

– Antoine Watteau

– hľadal harmóniu medzi človekom a prírodou

– stvárňoval zábavy a rozhovory v parku, postavy z komédie, promenády, koncerty

– jeho postavy sú často zahalené tajomnosťou smútkom a melanchóliou

– Cesta na Kytéru (obr. 174)

– v obraze vidíme ľúbostné páry chystajúce sa nalodiť na cestu na Kytéru, ostrov lásky zasvätený Venuši

Sochárstvo

– sochári sa snažili realisticky zobraziť individualitu portrétovaného, hľadali pravdu

– Jean Antoin Houdon

– psychologické portréty významných osobností

– Sediaci Voltaire (obr. 175)

– vytvoril ho niekoľko dní pred jeho smrťou, starcovo chvejúce sa netrpezlivé telo, aby ešte raz vstalo a čosi vykonalo, hlava je presvedčivá v živom, inteligentnom a ironickom výraze silného, dôstojného človeka