– ohraničujeme ho vznikom Kyjevského štátu v 10. stor. až do založenia Petrohradu roku 1703, kedy sa vytvorilo mnohotvárne umenie hlbokého národného cítenia
– centrom umeleckej tvorby bol Kyjev, mesto veľkého hospodárskeho i politického významu
– umenie sa začalo vyvíjať podľa vzoru byzantskej kultúry
– pred prijatím kresťanstva prevládla drevená architektúra s trámovou väzbou, jej stavebné prvky sa udržali v stavbe obytného domu dodnes
– chrámy stavali s kupolami nad krížovým pôdorysom štvorcového alebo obdĺžnikového tvaru, vnútro bolo veľmi umelecky bohaté
– najkrajšia pamiatka z tohto obdobia Chrám sv. Sofie v Kyjeve (obr. 79) – výrazne členené a malebné vnútorné priestory, zdobené mozaikami a freskami
– Kremeľ
– po zjednotení Ruska sa stala centrom Moskva
– výtvarný komplex pevnostných stavieb, múrov, veží, palácov a chrámov
– ústrednou stavbou Kremľa je Uspenský chrám a chrám Vasilija Blaženého (obr. 80) , z palácov je najznámejší Granovitaja palata (obr. 81)
– vonkajšok stavieb je zdobený tehlovou a keramickou ornamentikou
– monumentálne sochárstvo odrážalo bohoslužobný prejav v reliéfnej forme ako ornamentálna časť chrámovej architektúry
– mozaiky a fresky zdobili chrámy – náboženská tematika
– ikony boli umiestnené na drevenej vyrezávanej stene, ktorá oddeľovala oltár od veriacich, používali sa aj na výzdobu domácností, autori boli často neznámy
– v Rusku vznikajú ikonopisné maliarske dielne a školy, ruské ikony sú oproti byzantským plošnejšie, výraznejšie, malebnejšie a emocionálnejšie
– prvé ikony boli voskovou technikou maľované drevené dosky, na zlatý sadrový podklad namaľované postavy- svätci, zlaté detaily dosiahli tak že zoškrabávali povrchovú farbu a objavil sa zlatý podklad
– tvorba ikon vrcholila v ruskom umení, udomácnila sa v pravoslávnej cirkvi, ale aj pri výzdobe domácností
– ruské ikony sú v porovnaní s byzantskými plošnejšie, výraznejšie, malebnejšie a emocionálnejšie
– drevené steny v kostoloch sú vyzdobené ikonami – ikonostas
– v pravoslávnych chrámoch oddeľujú oltár od veriacich
– Andrej Rubľov
– bol mních Andronikovho kláštora, najslávnejší ruský maliar ikon
– dával tváram individuálny výraz, mäkký ovál hlavy, vlasov
– dôraz na pohyb, pohyb rúk, sklonená hlava
– dôraz na vyváženú harmonickú kompozíciu
– Svätá trojica (obr. 82)
– traja pekní okrídlení anjeli (mladíci) sediaci pri stole, zahĺbení tichým rozhovorom, ľavý anjel je zamyslený a dvaja súcitne naklonení = dokonalá zhoda, tri postavy vytvárajú kruh, obraz má mäkké zaoblené línie – kompozičný súlad, tmavozlaté krídla sa odrážajú od zlatého pozadia, ktoré sa takmer zničilo, jasná farebná škála
– výroba ozdobných predmetov a šperkov z granulovaného zlata alebo drahých kovov, kombinované farebným emailom (obr. 83)
– drobné umelecké predmety vyrábali aj z kostí a dreva
– rozvinuté bolo aj spracovanie skla a výroba drevených i hrnčiarskych výrobkov
– rezbárska výzdoba