Slovenské umenie 19. storočia
Slovenské umenie 19. storočia
- Štúrovci položili základy slovenskej kultúry v modernom poňatí. Slovensko
nemalo vyvinutú meštiacku triedu. Mali sme iba nevýznamné drobné zemianstvo či inteligenciu, preto sme nemali umelecké spolky ani galérie.
Talenty odchádzali na štúdiá do Pešti, Mnichova, Prahy a Viedne. Jedine pražská Akadémia umožňovala slovenským umelcom rozvoj v bratskom
prostredí. Na Slovensku existovalo iba niekoľko súkromných škôl, najvýznamnejšou bola škola Klimkovičovcov v Košiciach. Niekoľkí umelci
zakotvili celkom v cudzine, iní získavali výhodnejšie postavenie v Uhorsku. Okolo polovice 19. stor. prichádza k slovu obrodenecká generácia
odchovancov pražskej Akadémie.
1. Obdobie 1790 – 1840
- zahrňuje 2 slohové prúdy – klasicizmus,
empír
- meštiacky sloh sa prejavil najmä v obliekaní, nábytku a bytovom zariadení, svojou pohodlnosťou, ľahkými, nadnesenými
formami a účelnosťou
- Dobré pozorovanie a pádny humor charakterizujú maliarstvo. Vznikajú najmä portréty.
2.
Obdobie 1840 – 1670
- Doba národno - obrodeneckého pohybu
- vedúcu úlohu v kultúrnom politickom živote
hrá inteligencia. Umelci vytvárajú syntézu romantickému idealizmu s osobitne poňatým idealizmom
- Peter
Bohúň
- vytvárajúci zväčša portréty zemanov, inteligencie, národných buditeľov. Na Slovensku sa nevedel uživiť,
odchádza do Poľska, kde zomiera na TBC.
- Portrét Janka Francisiho (obr. 245)
-
Jozef Klemens
- vynikajúci portrétista
- Andrej Sládkovič (obr. 246), Ľudovít
Štúr (obr. 247)
3. Obdobie 1870 – 1890
- Rozvoj realizmu, žánrovej a krajinnej
maľby
- Dominik Škutecký
- študoval vo Viedni a v Mnichove. Dlho
Pôsobil v Benátkach, kde maľoval ľúbivé žánrové obrazy, vyhľadávané obchodníkmi i zberateľmi. Neskôr sa usadil v Banskej Bystrici
.
- Veľmi ho zaujala práca kotlárov pri rozžeravených peciach.
- Pred obedom (obr. 248),
Trh v Banskej Bystrici (obr. 249)
- Najväčší pokrok zaznamenala krajinomaľba. Od
romantizmu prešla k vyjadreniu individuálneho zámeru. Realistické krajinky maľoval Čordák.
-
Ladislav Medňanský
- Narodil sa Beckove ako syn baróna poľského pôvodu. Študoval vo Viedni, Mníchove a v
Paríži, kde dlhšie i žil. Zoznámil sa tu najmä s tvorbou Barbizonskej školy - umelci, tvoriaci vo voľnej prírode.
- Najradšej sa
však vracia do Strážok pod Tatrami. Maliar sa najlepšie cítil v prostredí obyčajných ľudí, drevorubačov, tulákov, kočišov, čo mu
rodina veľmi zazlievala. Týchto jednoduchých ľudí zobrazil v často expresívnych podobách. Do obrazov prírody prevteľoval najmä svoje
osobné smútky, nepochopenie a vrúcnosť citov. Lyričnosť im dodávajú najmä typické fialové a striebristošedé tóny. Častokrát
stvárnil i prostredie Vysokých Tatier, maďarské pusty, nočné krajiny, napájadlá s havranmi. Počas 1. svet. vojny odchádza na taliansky a
srbský front ako novinársky kreslič. V r. 1919 v biede a naprosto opustený zomiera vo Viedni. Z hrobu chudobných ho nedávno preniesli a
pochovali v Budapešti.
- Robotník (obr. 250)
Hudba
- Ján Levoslav
Bella
- už ako poslucháč teológie prehlboval vlastenecké cítenie. Dirigoval zbor slovenských národovcov, ľudovú pieseň
považoval za nevyčerpateľné žriedlo. Veril v budúcnosť Slovanov, predpovedal rozvoj nežnej hudby.
- Komponoval omše, lyrické piesne,
sláčikové kvartetá a symfonickú báseň Osud a ideál, v ktorej rieši svoje duševné rozpory kňaz - umelec a kňaz - žena. Vzdal sa
kňažského poslania, usadil sa ako dirigent a učiteľ hudby v Rumunsku. Tu napísal i slovenskú operu v nemeckej reči Kováč Wieland. Po
návrate na Slovensko vytvoril kantátu Jánošíkova svadba.
- Villiam Figuš Bystrý
- Ako rodák z
Banskej Bystrice vychádza z pohronskej a detvianskej piesne. Mal romantické predstavy o hrdom detvianskom ľude. Spracoval okolo tisíc slovenských
piesní pre klavír a spev.
- Je autorom i opery na slovenský text Detvan (podľa Sládkovičovej predlohy).
- Chcel vytvoriť
prosté, zrozumiteľné dielo. Bol samoukom, chýbala mu technická skladateľská zručnosť a preto sa opera neujala.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta