Umelecké slohy v architektúre

Umelecké slohy v architektúre

1  Úvod
Umelecké slohy v architektúre. Túto tému som si vybrala z dôvodu, že ma táto oblasť veľmi zaujíma a v budúcnosti by som architektúru chcela študovať. Vzhľadom na to, že v prijímacích pohovoroch sa vyskytujú aj otázky z dejín umenia a architektúry, dúfam, že mi táto práca pomôže v prípravách na štúdium. V tejto práci by som sa preto chcela zamerať predovšetkým na jednotlivé umelecké slohy a slovenské, ale i zahraničné stavby, ktoré daný stavebný sloh najlepšie reprezentujú; charakterizovať jednotlivé obdobia, popísať ich znaky a ukázať, ako sa vtedajšie myšlienky a vnímanie sveta prenášali do architektúry.

Mojím cieľom je, aby táto práca pomohla nielen mne, ale aj jej čitateľom dostať sa do problematiky rozlišovania jednotlivých architektonických slohov. Poznať umelecké slohy, rozoznávať ich znaky a poznať najznámejšie stavby postavené v danom slohu.
 
Zamerala som sa na obdobie od začiatku románskeho slohu až po 18. storočie – obdobie klasicizmu. V tomto období môžeme hovoriť o konkrétnych umeleckých slohoch, neskôr, od 19. storočia už architektonické slohy nemôžeme presne vymedzovať.
 
„...Po Veľkej francúzskej revolúcii prenikajú do kultúry nové koncepcie. Začiatkom 19. storočia prakticky zaniká v umení jednotné slohové ponímanie, ktoré sa dalo doteraz časovo vymedziť. Odteraz nie je vo výtvarnom umení ani časová, ani štýlová jednota...“ [1]

2  Všeobecná charakteristika
2.1  Charakteristika umeleckého slohu
Architektonický sloh by sme stručne mohli charakterizovať ako „... vyjadrenie stavby vzniknutej v určitom období pri použití jednotiacich spoločných znakov. Jednota architektonického slohu môže byť daná napríklad tvarom stĺpov, ich hlavíc, klenieb, profiláciou ríms, ornamentom, ale tiež kompozíciou vnútorných alebo vonkajších priestorov, stavebným materiálom ap. Sloh však nie je sústredený do architektonického prejavu, v  širšom zmysle preniká celým životom spoločnosti určitej doby. Jej myslením, cítením, vierou, slovesným aj výtvarným prejavom, hudbou - dochádza k jednotnému chápaniu celkového diania...“[2].
 
Začiatok nového slohu sa nedá určiť presným dátumom. Ide o postupné prenikanie nových myšlienok do okolitého sveta z istého centra. Nové umelecké smery sa do jednotlivých krajín dostávajú v rozličných časoch a preto trvanie jednotlivých období nemôžeme presne ohraničiť. Napríklad vznik renesancie sa kladie na koniec 13. storočia do Florencie. Na Slovensku sa však tieto myšlienky začínajú šíriť až v polovici 15. storočia. Jednotlivé obdobia a teda aj architektonické slohy sa vzájomne prelínajú a mnohé stavby majú znaky viacerých období, preto ich nemôžeme zaradiť len do jedného konkrétneho obdobia.
   
Okrem toho s nástupom nových umeleckých smerov prichádza aj prestavovanie stavieb podľa nového slohu. Robili to predovšetkým bohatí ľudia, ktorí chceli byť za každú cenu čo najmodernejší. Pri rekonštrukciách alebo dostavbách hradov a zámkov sa tiež objavujú prvky iných slohov ako slohu, v ktorom boli pôvodne postavené.
 
 „... Pri identifikácii architektonického slohu konkrétnej stavby sa však často stretávame so stavebnou pamiatkou postavenou v určitom období a s výrazovými prostriedkami jeho slohu, neskôr však bola rekonštruovaná v iných slohoch, takže nesie znaky  aj niekoľkých slohov. Táto skutočnosť môže niekedy spôsobovať ťažkosti pri určovaní pôvodu stavby, ale súčasne prináša aj veľa zaujímavých pohľadov na jej vývoj a osudy...“[3].
 
2.2  Umelecké smery v architektúre
 
·  Románsky sloh
·  Gotika
·  Renesancia
·  Barok
·  Klasicizmus
·  Architektúra 19. storočia
•  Romantizmus
•  Novorenesancia
·  Architektúra 20. storočia
•  Secesia
•  Moderna
•  Kubizmus
•  Konštruktivizmus
•  Funkcionalizmus
•  Socialistický realizmus
·  Súčasnosť

3  Umelecké slohy v architektúre
3.1  Románsky sloh
3.1.1  Základná charakteristika
Románske umenie nadväzuje na predrománske umenie. Je to umelecká fáza vrcholného stredoveku. Vzniklo na začiatku 11. storočia a trvalo približne do 1. polovice 13. storočia. Z jazykovedného hľadiska ,,... pojem „románsky“ sa používa na jazyky latinského pôvodu, ktoré vytvorili moderné jazyky v bývalých rímskych provinciách. Od 19. storočia sa všeobecne zaužíval na označenie umenia, ktoré sa rozvíjalo na Západe po rozpade karolínskeho cisárstva...“ [4].
 
3.1.2  Architektúra
Románske stavby pôsobia skromne a jednoducho. Architektúra sa však vyznačuje hrubými obvodovými múrmi, preto niekedy pôsobia až monumentálnym dojmom. Ako stavebný materiál sa využíval hlavne kameň, ale aj tehla a drevo. Používal sa lomový kameň alebo kameň opracovaný do kvádrov. Interiér bol omietaný a sčasti zdobený maľbou – prevažne náboženskými motívmi.
 
Okná boli malé a úzke, pretože ešte neboli zasklené. Kvôli lepšiemu presvetleniu vnútorného priestoru bolo preto ostenie skosené. Okrem toho sa okná združovali do podvojných, potrojných alebo viacosových okien, s malými medziokennými stĺpikmi.
 
Portál – orámovanie vstupného otvoru – mal najčastejšie polkruhové nadpražie.
 
Chrámy boli zaklenuté. „...Spočiatku sa menšie priestory zaklenuli plynulou valenou klenbou, neskôr sa zosilňovali pásmi a príporami, ktoré rytmicky delili priestor. V bočných lodiach od 10. storočia sa uplatňuje krížová klenba. Je to prienik dvoch valených klenieb, kde na lícnej strane vznikajú 4 diely rozdelené uhlopriečnymi oblúkmi. Románsky sloh obohacuje krížovú klenbu rebrami. Rebro a stáva súčasťou klenby a pilier kostrou muriva. Uhlopriečny prienik rebier bol zdôraznený profilovaným kameňom – zvorníkom. Krížová klenba člení loď na štvorce, ktoré určovali šírku a výšku stavby...“ [5].  
 
Ako podporný prvok a využívali stĺpy a piliere. Románsky stĺp má hlavicu, driek a pätku. Hlavice boli nábežníkové, krychlové, ornamentálne a dvojlaločné. „... Fasáda bola plasticky členená lizénami a vlysmi pod rímsou. Lizény bývajú často spojené jednoduchým alebo oblúčkovým vlysom alebo tvoria na fasáde uzavreté lizénové rámy...“ [6]

3.1.3  Druhy románskych stavieb
·  Pozdĺžne kostoly – baziliky (Príloha 1)
•  Jednoloďové
•  Viacloďové (2 – 5 loďové)
·  Centrálne stavby – rotundy, baptistériá (krstiteľnice), karnery (dvojposchodové stavby, vo vrchnom poschodí je kaplnka, v spodnom ossarium – kostnica)
 
·  Hrady
·  Obytné budovy

3.1.4  Najznámejšie románske stavby
·  Taliansko
•  Pisa – šikmá veža
•  Ravenna
•  Bologna
•  Benátky
•  Miláno
·  Nemecko – Mohučský dóm
·  Francúzsko
•  Poitiers – kostol Notre Dame la Grande
•  Conques – kostol Sainte Foy
•  Caen – kostol sv. Trojice
·  Španielsko
•  Zamore – katedrála
•  Santiago de Compostela – katedrála sv. Jakuba
·  Anglicko
 
·  Slovensko
•  Kostoly a kostolíky: Drážovce, Diakovce, Nitra, Kostoľany pod Tríbečom
•  Bazilika v Spišskej Kapitule
•  Rotunda v Skalici, 12 apoštolov v Bíni
•  Karner sv. Michala v Banskej Štiavnici
·  Hrady (románsky základ)
•  Bratislavský hrad
•  Spišský hrad
•  Trenčiansky hrad
•  Nitriansky hrad
 
3.2  Gotika
3.2.1  Základná charakteristika
„... Prívlastok „gotické“ vynašli humanisti talianskej renesancie. S pohŕdaním sa takto označovala kultúra akože barbarská (kultúra Gótov, ktorí vtrhli do Európy začiatkom stredoveku), ktorá sa na Západe rozvíjala medzi 12. a 16. storočím. Toto označenie sa uplatňovalo najprv na architektúru, potom na všetky druhy umenia a napokon na všetku kultúru tohto obdobia. Gotické umenie sa dlho podceňovalo a ľudia neváhali ničiť jeho diela. Rehabilitovali ho až romantici 19. storočia...“[7]
 
Gotika trvala približne od polovice 12. storočia (vo Francúzsku) do konca 15. storočia (severná a stredná Európa). Do Európy sa šírila najmä prostredníctvom mníšskych rádov.
 
Gotiku môžeme rozdeliť na: rannú, vrcholnú a neskorú. Ranná gotika na Slovensku trvala približne od polovice 13. do začiatku 14. storočia, vrcholná od začiatku 14. do 30-tych rokov 15. storočia a neskorá gotika trvala až do začiatku 16. storočia.
 
3.2.2  Architektúra
V tomto období sa vo väčšej miere uplatňuje civilná architektúra. Ako stavebný materiál sa používa kameň a tehly. V gotike sa ako architektonický prvok využíva lomený oblúk, v čom sa líši od predchádzajúceho románskeho štýlu.
 
Krížová klenba konštruovaná pomocou lomeného oblúka umožňovala zaklenúť aj obdĺžnikový priestor. Tým sa podarilo preklenúť románsky viazaný systém, ktorým sa dal zaklenúť len štvorcový priestor. Poznáme hviezdicovú, sieťovú, vejárovú a kružbovú gotickú klenbu. V gotike hrá veľmi dôležitú úlohu podporný systém. Oproti vnútornému pilieru sa nachádza vonkajší pilier, ktorý zachytáva bočný tlak. V gotických kostoloch bola „... klenba nad lomeným krížením systematicky spätá s využitím lomeného oblúka. Jej technika potom úplne prevládla. Klenby dosadali na štíhle prípory, čo budove dodávalo výzor nevídanej ľahkosti. Múry, ktorých nosná konštrukcia sa znížila, boli prelomené veľkými oknami zdobenými vitrážami, ktoré poskytovali dobré osvetlenie. Tento nový spôsob výstavby vytvoril potom školu. Gotický architekti založili svoje práce na troch podstatných bodoch: zväčšenie otvorov, zvýšenie budovy a hľadanie homogénneho priestoru...“ [8]
 
Ďalším typickým znakom gotickej architektúry sú okná. Zvyčajne majú tvar lomeného oblúka. Sú vertikálne členené štíhlymi kamennými prútmi, ktoré v záklenku ústia do ornamentálnej kružby. 
 
Okná sú vyplnené vitrážami – výplňou z malých farebných sklíčok zasadených do olovených pásov. Vytvára sa tak zaujímavý svetelný efekt. Pre gotický sloh sú typické aj rozety - veľké okrúhle okná. Rozeta sa nachádzala na západnej fasáde a osvetľovala strednú loď.
 
Podporné piliere boli zvonku ukončené fiálami. Z ich pôvodnej funkcie zaťažiť pilier sa postupne stala dekoračná. Skladali sa z chrliča, helmice, krabov a krížovej ružice.
 
3.2.3  Druhy gotických stavieb
·  Chrámové stavby
-  v Európe vrcholí náboženské zanietenie, čo sa prejavuje aj v architektúre
-  gotické chrámy svojou veľkosťou a vzhľadom dominovali vysoko nad zástavbou gotických miest
-  zdôrazňuje sa výška – vertikálnosť
·  Kláštory
·  Hrady
-  opevnené panské sídla
-  stavali sa na návršiach alebo ťažko prístupných miestach
·  Mesto
•  mestá vzniknuté prirodzene
•  tzv. kolonizačné mestá – založené umelo
- významné sú najmä radnice
·  Obytné budovy
-  úzke hlboké parcely
-  obytný dom pri ulici alebo námestí, hospodárske zázemie v dvorovej časti pozemku
·  Inžinierske stavby
-  mosty, verejné fontány
 
3.2.4  Najznámejšie gotické stavby
 
Vo Francúzsku:
·  Ranná gotika
•  Katedrála v Sens
•  Katedrála v Laone
•  Katedrála Notre Dame v Paríži
·  Vrcholná gotika
•  Katedrála v Chartres
•  Katedrála v Remeši
•  Katedrála v Amiens
•  Katedrála v Beauvais
 
Mimo Francúzska:
·  Katedrála v Kolíne nad Rýnom
·  Katedrála v Canterbury (epocha Early English)
·  Katedrála v Salisbury (obdobie dekoratívneho štýlu – Decorated Style)
 
Na Slovensku:
·  Farské kostoly – Bardejov, Kremnica, Prešov
·  Kostoly – Banská Štiavnica, Levoča
·  Dóm sv. Martina v Bratislave
·  Dóm sv. Alžbety v Košiciach
·  Drevené zrubové kostolíky (Hervartov z r. 1480)
 
V Čechách:
·  Chrám sv. Víta – Praha
·  Kostol sv. Barbory – Kutná Hora
·  Kostol sv. Štěpána – Praha
·  Chrám P. Marie před Týnem v Prahe
·  Hrady – Zvíkov, Bítov, Loket, Křivoklát, Karlštejn, Kost
·  Radnice – Tábor, Staromestská radnica v Prahe
 
3.3  Renesancia
3.3.1  Základná charakteristika
Slovo renesancia pochádza z talianskeho slova rinascimento, čo znamená znovuzrodenie, návrat. Renesancia vznikla v Taliansku a časovo zodpovedá obdobiu približne od roku 1300 do roku 1600. Bolo to obdobie nových ambícií, objavov a zmien. ,,...Renesancia dokazuje „znovuzrodenie“ záujmu o klasickú minulosť, v ktorej dominovali väčšmi jednotlivci ako akademické inštitúcie. Skúmanie starovekého Grécka a Ríma bolo pre renesančný humanizmus určujúce. Ide o rozšírený filozofický smer, v ktorom na otázky o vzájomných medziľudských vzťahoch (sociálne, náboženské a politické) odpovedá intelekt a reflexia skúsenosti väčšmi ako odkazovanie na duchovné autority. Ústredným, naozaj ambicióznym a koniec koncov rozporuplným projektom renesancie bola syntéza klasických a humanistických hodnôt s kresťanskými hodnotami...“ [9]
 
Taliansku renesanciu delíme na tri hlavné úseky:
·  Ranná renesancia (quatrocento) 1420-1500
- centrum Florencia
·  Vrcholná renesancia (cinquecento) 1500-1540
- centrum Rím
·  Neskorá renesancia 1540-1580
- centrom zostáva Rím
 
3.3.2  Architektúra
Renesancia teda chcela oživovať antickú kultúru. Umelci preto podrobne študovali antické monumentálne stavby. Väčší dôraz sa kládol aj na matematické výpočty. Cieľom renesančných architektov bolo teda dosiahnuť symetrický, zjednotený vzhľad.
 
Medzi najvýznamnejších architektov tohto obdobia patria Filippo Brunelleschi, Leon Baptista Alberti, Donato Bramante, Palladio, Giacomo Vignola a Michelangelo.
 
Oproti gotickej vertikálnosti v renesančnej architektúre prevláda princíp horizontálny a statický. Preberá mnohé prvky antiky. Stena znovu získava svoj tektonický význam. Ako protiklad ku gotickým lomeným oblúkom sa uplatňujú pravouhlé priestory: štvorec, obdĺžnik a kocka, ale aj guľa.
K tradičným materiálom ako sú kameň, drevo a tehla pribúdajú nové – terakota, majolika a glazované tehly. Malta sa nepoužíva len ako spojivo, plní aj funkciu omietky. Od 16. storočia sa v interiéroch používa štuková výzdoba (sadrová ornamentálna výzdoba), ktorá bola najskôr biela a v neskoršom období aj zlátená. Používali sa valené, korýtkové, zrkadlové a kláštorné klenby, pretože poskytovali voľné plochy pre maľbu. Valená klenba bola často doplnená lunetami. Krížová klenba sa používala v arkádových ochodzoch.


Dôležitým konštrukčným prvkom bola kupola na tambúre alebo pendantívach. Často sa používal polygonálny typ. Najkrajšiu renesančnú kupolu má chrám sv. Petra od Michelangela Bounarottiho. Významným výrazovým prvkom renesančných domov sú ich štíty. Zvyčajne bývajú bohato zdobené. Príbuzné domovým štítom sú atiky – steny, ktoré zakrývajú bežnú sedlovú strechu. Majú rovnakú výšku ako domový štít a často predstierajú v skutočnosti neexistujúce poschodie. Tento motív sa bežne vyskytuje pri prestavbe pôvodných gotických domov.
 
Fasáda renesančných stavieb je plochá a pôsobí pokojným vyváženým dojmom. Je to spôsobené aj tým, že všetky architektonické prvky majú ľudské merítko. Prejavuje sa to napríklad v horizontálnom členení jednotlivých poschodí. Súčasťou fasády sú aj arkiere. V mestských obytných domoch sa vyskytovali rohové renesančné arkiere štvorbokého alebo viacbokého pôdorysu, podporované kamennými konzolami. Okná boli často združené s rovným nadpražím – dve okná v spoločnom ostení so spoločnou nadokennou rímsou.
 
3.3.3  Druhy renesančných stavieb
·  Zámky
-  šľachta opúšťa hrady ako svoje sídla
-  stavajú sa zámky, ktoré poskytujú väčší komfort ako kamenné hrady budované neprístupných miestach
-  renesančné zámky sú stavané podľa talianskeho vzoru, spravidla so štyrmi krídlami obklopenými nádvorím, do ktorého sú situované arkády
-  menšie zámky sú dvojkrídlové alebo majú obdĺžnikový charakter, väčšinou arkády nemajú
·  Paláce
-  občasné sídla šľachty
-  mali podobnú architektonickú skladbu ako zámky, boli však v zovretejšej podobe, čo bolo limitované hustejšou mestskou zástavbou
·  Záhrady
-  budované podľa antického vzoru
-  plošný geometrický rozvrh, presné zostrihy porastu
-  sú rozdelené pieskovými cestičkami do štvorcov, kruhov, obdĺžnikov, lemovaných presne zostrihanými živými plotmi
-  kvety sú vysadzované do ornamentálnych záhonov
-  sú doplnené rôznymi stavbami, napríklad fontánami
·  Mestá
·  Chrámové stavby

3.3.4  Najznámejšie renesančné stavby
·  Taliansko
•  Kaplnka Pazziovcov, chrám S.Croce – Florencia
•  Chrám S.Pietro in Montorio – Rím
•  Palác Farnesa
•  Kupola chrámu sv. Petra – Rím
•  Knižnica sv. Marka – Benátky
•  Bazilika a radnica vo Vicenze
 
·  Francúzsko
•  Blois Chambord – zámok na Loire
•  Louvre
•  Verneuil v Pikardii
 
·  Španielsko
•  Escorial – kráľovská rezidencia neďaleko Madridu
 
·  Holandsko
•  Radnica v Antverpách
•  Leydene
 
·  Slovensko
•  Fortifikačný systém – Trenčín, Červený Kameň, Orava, Kežmarok
Mestské opevnenia – B. Bystrica, B. Štiavnica, Kremnica, Pukanec, Bardejov, Prešov, Košice
-  turecké nebezpečenstvo
•  Nové Zámky – pevnosť
•  Šľachtické zámky – Bytča, Fričovce, Diviaky, Betlanovce
•  Zvonice – Poprad, Kežmarok, Stráže, Ľubica, Tvarožná, Spišská Belá
•  Radnice – B. Bystrica, Levoča, Prešov, Bardejov
•  Mestské domy s atikovými priečeliami – Levoča, Prešov
3.4  Barok
3.4.1  Základná charakteristika
 
Barok je umelecký a myšlienkový smer, ktorý sa šíri z Talianska a Španielska. Má vyriešiť zlú situáciu človeka (náboženské boje, 30 ročná vojna, turecké vpády) nájdením istoty. Renesancia ako intelektuálne hnutie bola málo prístupná prostému ľudu, preto sa prejavila vôľa rešpektovať vieru a obnoviť prísnejšiu disciplínu pod vedením pápeža. Z tohto popudu vzniká barok, ktorý mal za úlohu podnecovať kolektívne emócie a pôsobiť na zmysly veriaceho. Takto vzniknuté umenie bolo neobyčajne dramatické. Proti jasnosti a racionálnosti renesancie postavilo dramatizmus, obľubovalo krivky a oblé tvary.
 
„... Slovo „barroco“ sa zrodilo v portugalskom jazyku na označenie orientálnych perál nepravidelných tvarov, ktoré sa stali charakteristické pre európske klenotníctvo na sklonku 16. a po celé 17. storočie. Neskôr sa zmysel rozšíril tak, že vyjadroval pojem jedinečného, zvláštneho alebo rozmarného, či sa to týkalo predmetu, myšlienky alebo umeleckého výrazu. Barok ako kultúrny jav a vynoril  v posledných rokoch 16. storočia a poznačil európsku civilizáciu až do obdobia okolo roku 1760. Prenikol do všetkých druhov umenia od literatúry po výtvarné umenie, zasiahol urbanizmus, divadlo, ba dokonca aj prchavé architektúry slávností.
V priebehu vyše dvoch storočí celá Európa bola baroková a prostredníctvom nej veľká časť sveta. Avšak bolo by asi správnejšie hovoriť skôr o barokoch ako o baroku, ak vezmeme do úvahy rozmanitosť foriem a obsahov. No všade prevládal rovnaký zmysel pre divadlo a slávnosť, rovnaká túžba podnecovať emócie, rovnaká vôľa očariť zmysly...“ [10]
 
Barokové umenie rozdeľujeme na tri vývojové obdobia:
- ranný
- vrcholný
- neskorý – rokoko
 
V baroku sa od počiatku vyvíjajú dva súbežné smery:
1.dynamický – slobodne mení všetky prostriedky architektonickej tvorby
2.klasizujúci – dedičstvo renesancie, preberanie antického tvaroslovia
 
3.4.2  Architektúra
Baroková architektúra preberá známe stavebné techniky. Používajú sa najmä tehly spájané maltou, omietky sú bohato zdobené. Múr je bohato členený a je doplnený stĺpmi. Pôdorys už nie je strohý, obrysy sú tvorené pomocou konvexných a konkávnych kriviek. Priamky sú nahradené krivkami a uhly oblúkmi. Používajú sa rôzne druhy klenby. Stĺpy majú dekoratívnu funkciu. Pätka bola statická a hlavica bohato zdobená. Driek bol točený alebo bol zdobený kvetinovou girlandou. Portály sa zdobili volútami a stĺpmi, rímsa bola prelamovaná a článkovaná. Okná boli pozdĺžne a preklenuté eliptickým tvarom alebo segmentom. Často sa vyskytovali aj elipsovité okná. Typickou barokovou strechou je manzardová. Veže bývajú zakončené najčastejšie zvonovou alebo cibuľovou strechou.

Základom barokovej architektúry je jej osovosť – formálna symetria so zdôraznením osi celého objektu. Barokový architekti dbali viac na dojem ako na funkčnosť, preto často vznikla falošná brána, okno alebo dvere, len aby sa neporušila symetria. Pre symetrickosť budovy sa stávalo, že jedna časť budovy bola využívaná ako obytná, kým druhá zvonku úplne symetrická bola využívaná ako hospodárska budova.
 
Najznámejší barokoví architekti:
·  Taliansko
•  Francesco Borromini
•  Carlo Maderno
•  Giovanni Lorenzo Bernini
•  Guarino Guarini
•  Giovanni Santini (Jan Blažej Santini-Aichel)
•  Octavius Broggio
·  Nemecko
•  Johann Bernhard Fischer von Erlach
•  Joseph Emanuel Fischer von Erlach
•  Lukas Hildebrant
•  Baltazar Neumann
•  Kilián Ignác Dientzenhofer
·  Francúzsko
•  Salomon de Brosse
•  François Mansart
•  Jules Hardouin-Mansart
•  Louis Le Vau
•  Charles Le Brun
•  André Le Nôtre
·  Holandsko a Flámsko
•  Jacob van Campen
•  Hendrick de Keyser
•  Pieter Post
·  Anglicko
•  Christopher Wren
•  Thomas Archer
•  William Talman
•  Sir John Vanbrugh
•  Nicholas Hawksmoor
·  Rusko
•  Domenico Trezzini
•  Andreas Schlüter
•  Michail Grigorovič Zemčov
•  Francesco Bartolomeo Rastrelli
·  Poľsko
•  Domenico Merlini
•  Giovanni Battista Trevano
•  Joachim Daniel von Jauch
·  Uhorsko
•  Pietro Spazzo
•  András Mayerhoffer
•  Ignác Oraschek
•  Atanáz Márton Witwer
•  Franz Anton Pilgram
•  Menyhért Hefele
•  Jakab Fellner
·  Škandinávia
•  Nicodemus Tessin st.
•  Nicodemus Tessin ml.
•  Nicolai Eigtved
•  Elias David Häusser
 
3.4.3  Druhy barokových stavieb
 
·  Cirkevné stavby
-  najfrekventovanejší typ barokovej architektúry
-  rekonštruovali sa pôvodne gotické chrámy alebo sa stavali nové
-  chrámy boli svetlejšie ako predtým, čo zvýšilo dramatický dojem
-  steny, kupoly a stropy pokrývali maľby znázorňujúce nebo s postavami svätcov alebo mytologických postáv, vzbudzujúce pocit guľatosti alebo nekonečne vysokých stropov
-  na výzdobu sa používalo zlato, štuka, umelé farebné mramory a pestré farby, ktoré umocňovali pocit pompéznosti, vznešenosti, nadradenosti a nesmierneho bohatstva
·  Zámky
-  pôdorys budov sa postupne otvára
-  dispozícia sa mení na podkovovitú s čestným dvorom, neskôr s predĺženým čestným dvorom lemovaným hospodárskymi budovami
-  centrom barokového zámku je ústredná sála na prvom poschodí, prístupný monumentálnym, niekedy aj sochársky riešeným schodiskom
-  ku zámku často viedla aleja stromov lemujúca príjazdovú cestu
·  Paláce
-  mali rovnakú funkciu ako renesančné paláce
-  boli podobné barokovým zámkom
·  Záhrady
-  sú riešené tak aby vytvárali priehľady na záhradné objekty ako sú fontány, jazierka, rôzne plastiky
-  nachádzajú sa v nich aj menšie záhradné stavby
-  obľúbeným prvkom bola tzv. sala terrena – otvorená trojosová stavba slúžiaca na odpočinok, pohostenie alebo počúvanie hudby
·  Mesto
-  poznáme dva druhy barokových domov:
dom s úzkou stredovekou parcelou – tu dominuje bohato zdobená fasáda a domový štít
šírkový dom – väčšinou s manzardovou strechou a štítovými vikiermi, má jeden alebo dva portály, z ktorých je funkčný iba jeden, druhý je postavený kvôli symetrii
·  Morový stĺp
-  kamenný pamätník, spravidla stĺp so sochou Panny Márie a sochami patrónov, ochrancov pred morovou ranou
 
3.4.4  Najznámejšie barokové stavby
 
·  Taliansko
•  Chrám sv. Petra v Ríme
•  Kostol trinitárov San Carlo alle Quattro Fontane
•  Interiér kostola sv. Vavrinca v Turíne
·  Francúzsko
•  Kráľovský palác Louvre
•  Palácový komplex vo Versailles
•  Dom invalidov (Saint-Louis-des-Invalides)
·  Nemecko a Rakúsko
•  Kostol sv. Michala v Mníchove
•  Kostol sv. Kajetána v Mníchove
•  Schwarzenberský palác
•  Cisársky zámok Schönbrunn
•  Viedenský Belveder
•  Radnica v Augsburgu
·  Poľsko
•  Jezuitský kostol v Poznani
·  Holandsko a Flámsko
•  Jezuitský kostol v Antverpách
•  Kostol vo Willemstade
•  Chrám v Charentone
•  Radnica v Amsterdame
•  Palác Huis ten Bosch v Haagu
·  Anglicko
•  Kostol sv. Štefana
•  Katedrála sv. Pavla v Londýne
·  Škandinávia
•  Chrám sv. Kataríny v Štokholme
·  Španielsko
•  Kostol sv. Ondreja vo Valencii
•  Radnica v Salamanke
•  Interiér Veľkej sakristie v Madride
·  Rusko
•  Letný a Zimný palác v Petrohrade
•  Andrejevský chrám v Kyjeve
·  Česko
•  Valdštejnský palác v Jičíne a v Prahe
•  Jezuitské Klementínum v Prahe
•  Kostol sv. Salvatora
•  Jezuitské kolégium na Karlovom námestí s kostolom sv. Ignáca
•  Malostranské jezuitské kolégium, ktorého súčasťou je chrám sv. Mikuláša
•  Letohrádok Trója
•  Černínsky a arcibiskupský palác v Prahe
•  Arcibiskupský palác v Kroměříži
•  Zámok vo Vranove nad Dyjí
•  Clam-Galasovský palác v Prahe
•  Šternberský a Lobkovický palác v Prahe
•  Zámky v Slavkove, Libliciach a Buchloviciach
•  Kostol sv. Kláry v Chebe
•  Kostol v Břevnove pri Prahe
•  Zámok Veltrusy
 
·  Slovensko
•  Jezuitské kostoly v Trenčíne a Košiciach
•  Františkánske kostoly v Trnave, Prešove , Fiľakove
•  Kláštorný kostol v Prievidzi
•  Evanjelické artikulárne kostoly postavené z dreva v Hronseku a Kežmarku
•  Gréckokatolícke dedinské kostoly postavené z dreva – Bodružal, Ladomirová
•  Kostol sv. Trojice v Bratislave
•  Kaplnka sv. Jána Almužníka pri bratislavskom dóme
•  Kaštiele – Továrniky, Veľký Biel, Bernolákovo, Holič
•  Paláce – Esterházyovský, Pálffyovský, kráľovskej komory
•  Alžbetínsky kláštor v Bratislave
•  Letný primaciálny palác
•  Pevnosť Leopoldov, prestavba komárňanského hradu – barokové prvky
•  Opevnenie Košíc, nitrianskeho hradu

3.4.5  Rokoko
Rokoko vzniklo v Európe začiatkom 18. storočia. Tento nový smer sa rozšíril v celej Európe aj v portugalských a španielskych kolóniách. Išlo o vnútornú výzdobu, ktorá napodobňovala jaskyne, mušle a kvaple.

„...Rokokové formy sa prirodzene odvíjali z barokového kontextu, nebadane sa z neho oddeľovali. Rokokový štýl sa dá chápať ako baroková recidíva, lebo naozaj patrí k výhonkom barokového umenia. Je to typický prejav historicky vymedzenej spoločnosti, ktorý tlmočí jej myslenia a cítenie: záľubu v čínskej exotike, galantnosti a irónii, túžbu po elegancii a jasnosti, záujem o drobné, všedné veci. Človek 18. storočia má záľubu v intimite a odmieta teatrálnosť, ktorá prevládala v kultúre baroka. Najcharakteristickejšou črtou rokoka je zrejme neodolateľná radosť, z ktorej vyviera mohutná tvorivá aktivita vo všetkých oblastiach umenia, osobitne v dekoratívnom umení...“ [11]
 
Na Slovensku má rokokové prvky Grassalkovichov palác v Bratislave. V rokokovom štýle je postavený aj tzv. Kutscherfeldovský dom v Bratislave a meštiansky dom U dobrého pastiera.
 
3.5  Klasicizmus
Klasicizmus vznikol koncom 18. storočia vo Francúzsku. Podnietila to francúzska revolúcia, ktorá vzbudila väčší záujem meštianstva o ideály republikánskeho Ríma. Menila sa koncepcia mesta nie len pôdorysy budov. Vznikali široké priame ulice a priestranné námestia ako napríklad Place de l`Étoile alebo trieda Champs Elysées. Začiatky klasicizmu sa spájajú s výstavbou chrámu St. Genovieeve v Paríži. Ďalšími významnými stavbami francúzskeho klasicizmu sú chrám sv. Magdalény alebo parížsky triumfálny oblúk.

V Anglicku sa klasicizmus prejavil pri stavbách ako Buckinghamský palác, Národná galéria či Britské múzeum v Londýne. K dielam nemeckého klasicizmu patrí Brandenburská brána. Ruský klasicizmus reprezentujú Tauridský palác, Admiralita a Alexandrovské divadlo. Významné sú aj námestia – Senátorské námestie a Námestie umenia s Michailovským palácom. K ďalším známym klasicistickým stavbám môžeme zaradiť chrám Paolo v Neapole, divadlo La Scala v Miláne, poľské zámky – Lazienski a Belveder a hradnú bránu či Theseov chrám vo Viedni. Klasicizmus sa objavil aj v Maďarsku. Pozorujeme ho napríklad na stavbách ako Národné múzeum v Pešti a katedrála sv. Anny v Ostrihome. Francúzi preniesli klasicizmus aj na americký kontinent. Najznámejším klasicistickým dielom je Kapitol vo Washingtone.

Z českých stavieb reprezentuje klasicizmus colnica na Hybernskej a kostol sv. Kríža na Příkopách. Vrcholným dielom českého klasicizmu je zámok Kačina. Ďalej sú známe aj šľachtické zámky, či kúpele – Františkové a Marianské Lázně. Na mieste zbúraných hradieb vyrástli mestské parky – Chotkové sady v Prahe, Na Petrove v Brne. Klasicizmus sa uplatňuje aj pri stavbe škôl, kasární, pôšt a divadiel. Architektúra tovární vychádzala z koncepcie zámkov – Slaný, Uhrovec na Slovensku. Na vidieku vzniká murovaná ľudová architektúra. Na Slovensku sa v klasicistickom slohu stavali zámky, napríklad Topoľčianky a Dolná Krupá. Známe sú aj kostoly v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a v Levoči. Okrem toho sa stavali aj kúpeľné strediská ako Piešťany a Sliač, ale aj viaceré zemianske kúrie.
 
4  Diskusia
Ako sa postupne vyvíjalo celé ľudstvo, vyvíjala sa aj architektúra. Príchod nových myšlienok sa prejavil nielen v spôsobe života ľudí, ale aj v maliarstve, literatúre a v neposlednom rade aj v architektúre.
 
Napríklad renesančné stavby sú postavené podľa antického vzoru. Všetko musí byť presné, symetrické, väčší dôraz sa kladie na matematické výpočty. Využívali sa pravouhlé priestory – štvorec, obdĺžnik, kocka. Ako protiklad ku gotickej vertikálnosti prichádza horizontálnosť a statickosť. Avšak po náboženských nepokojoch a tureckých vpádoch je viera v sily človeka otrasená. Preto sa šíria myšlienky baroka, ktoré vyzdvihuje Boha a nadpozemský svet. Barok bol na rozdiel od renesancie prístupnejší pre obyčajných ľudí a preto sa stáva obľúbeným. Pôsobí na zmysly a vnímanie veriaceho. Renesančné pravouhlé prvky nahradzuje oblúk. Stavajú sa pompézne kostoly.
 
Takýchto príkladov by sme mohli nájsť oveľa viac. Je to dôkaz, že všetko spolu súvisí. Vývoj ľudstva súvisí s jeho myslením, cítením a vierou, čo sa následne prejavuje v kultúre. Ovplyvňuje to všetky druhy umenia, nielen výtvarné a literárne, ale samozrejme aj architektúru.
 
5  Záver
Vývoj ľudstva pokračuje stále ďalej. Ďalej sa preto vyvíja aj umenie, teda aj architektúra. V dnešnej dobe by sme už ťažko hovorili o nejakom konkrétnom architektonickom slohu, ale stále prichádzajú nové trendy, nové materiály, nové nápady, ktoré súčasnú architektúru posúvajú stále ďalej. 
 
Myslím si však, že by sme okrem súčasnej architektúry mali poznať aj tú minulú. Vedieť rozlíšiť základné umelecké slohy a poznať najznámejšie stavby jednotlivých období. Preto dúfam, že táto práca pomôže nielen mne, ale aj jej čitateľom zorientovať sa v danej problematike a utvoriť si aspoň základný obraz o svetovej, ale aj slovenskej architektúre.