Vypracované maturitné otázky a témy zo žurnalistiky

Slovenský jazyk » Žurnalistika

Autor: miruska (18)
Typ práce: Maturita
Dátum: 21.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 301 slov
Počet zobrazení: 2 685
Tlačení: 217
Uložení: 203

Vypracované maturitné otázky a témy zo žurnalistiky 

1. Charakterizujte žurnalistické žánre a funkciu žánrovej dominanty.

Žáner – umelecký druh, súhrnné označenie pre skupinu slovesných, výtvarných, hudobných a iných diel, ktoré sa vyznačujú spoločnými znakmi, a to tematickými, tvarovými aj kompozičnými. V žurnalistike ide o konkrétne vymedzenie novinárskeho útvaru. Podľa žánrového určenia novinár pristupuje k téme a jej spracovaniu a volí najvhodnejšiu podobu textu, aby zodpovedala jeho zámerom a zhromažďovaným faktom. V súčasnosti je žánrové rozdelenie nestále a trochu váhavé. Vzniklo na základe používania v médiách. Žáner sa v súčasnosti chápe ako pomocný model, ktorý sa napĺňa konkrétnym obsahom, napr. beletrizované satirické novinárske prejavy sa v médiách objavuje ako fejtón.

Žánrová dominanta- najvýznamnejšia časť novinárskeho žánru, ktorá určuje jeho charakter a zaradenie. Podstatne ovplyvňuje ostatné zložky žánrového útvaru. Napr. uvažovanie je dominantou úvahy, komentovanie je dominantou komentára. 

2. Uveďte typy spravodajstva podľa prostriedkov masovej informácie, odvetvia novinárskej práce a územnej pôsobnosti, nasadenia spravodajcu.

Novinárske spravodajstvo sa dá rozdeliť podľa viacerých rovín, napr. podľa prostriedkov masovej informácie, odvetvia novinárskej práce, územnej pôsobnosti alebo nasadenia spravodajcu. Podľa prostriedkov masovej informácie ide o spravodajstvo agentúrne, novinové – printové, rozhlasové a televízne. Podľa odvetvia novinárskej práce je to spravodajstvo domáce, zahraničné, ekonomické, kultúrne, športové. Nasadenie spravodajcu. Kultúra, šport, zahraničná a domáca politika. Územná pôsobnosť- regionálny spravodajca, zahraničný korešpondent.

3. Charakterizujte pojmy: cenzúra, novinárska etika, tlačový zákon, bulvárnosť a mienkotvornosť.

Cenzúra- v oblasti tlače ide o mocenský nástroj na kontrolu informácií určených na uverejnenie. Ide o priamy zásah do práv autora a vydavateľa periodickej a neperiodickej tlače. v minulosti bola na území Slovenska cenzúra povolená, ale dnes akúkoľvek formu cenzúry zákon nepripúšťa.

Novinárska etika – súbor písaných a nepísaných zásad, ktorými by sa mali riadiť žurnalisti pri svojej práci. Novinárska etika býva vyjadrená v kódexe novinárskej etiky. Na Slovensku bol Kódex novinárskej etiky Slovenského syndikátu novinárov prijatý 19.10.1990.

Tlačový zákon – zákon o periodickej tlači a ostatných masovokomunikačných prostriedkoch, ktorými sa upravujú práva a povinnosti pri vydávaní periodickej tlače a prevádzky ďalších masmédií, predovšetkým vysielania žurnalistických častí rozhlasových a televíznych programov.

Bulvárnosť- bulvárnosť sa objavuje v bulvárnej tlači. Je to neseriózna tlač, ktorá sa špecializuje na senzácie, ktoré podáva jednoduchou a zábavnou formou. Nenúti recipientov premýšľať, ale len konzumovať. Používa sa obmedzená slovná zásoba, pochopiteľná čo najširšej vrstve čitateľov. Uprednostňuje škandály, katastrofy, kriminálne činy a aféry.

Mienkotvornosť- mienkotvorné noviny, ktoré tvoria verejnú mienku ľudí

4. Úloha titulku, titulky (titulnej strany), fotografie, grafického stvárnenia v periodickej tlači.

Titulok – názov článku, zároveň aj pútač, ktorý svojím umiestnením a stvárnením ovplyvňuje vzhľad a pôsobenie periodika. Má informačnú, estetickú a orientačnú funkciu.

Titulná strana – prvá strana novín a časopisov, ktorá obsahuje dôležité správy, titulné fotografie, titulky upozorňujúce na informácie a články v čísle. Titulná strana ma za úlohu čitateľa najmä upútať a získať si jeho pozornosť, aby si dané periodikum kúpil.

Fotografia- úlohou fotografie je priblížiť čitateľovi pohyb, dynamiku, akciu nejakej akcie alebo portrétu človeka. Musí byť aktuálna a atraktívna. Titulná fotografia plní funkciu obrazového titulku, upozorňuje na najdôležitejšiu udalosť dňa.

Grafické stvárnenie – má najmä estetickú funkciu v časopise alebo novinách. Má človeka zaujať na prvý pohľad, aby sa mu páčil, aby si dané periodikum kúpil.

5. Vymenujte základné spravodajské žánre a stručne charakterizujte rozdiel medzi nimi.

Medzi najznámejšie spravodajské žánre patrí správa, referát, spravodajský rozhovor, riport.

Správa – informácia o jave alebo udalosti, ktorý sa stal alebo sa má stať. Patrí k spravodajským žánrom. Odpovedá na základné otázky: kto, čo, kde, kedy, ako a prečo? Je aktuálna, vecná, presná, úplná, spoľahlivá a neutrálna. Správy sa delia na krátke, rozšírené, úradné, referujúce(referát), dialogizované (rozhovor), beletrizované(riport). Krátka správa môže mať podobu noticky, flešu, jednostĺpca.

Referát= referujúca správa – referuje o udalosti. používa sa najmä pri referovaní z verejných podujatí, snemov, konferencií, divadelných premiér, významných športových a kultúrnych akcií. na rozdiel od správy neoznamuje len začiatok a koniec udalosti, ale opisuje aj jej priebeh a výsledky. Je to súhrnná novinárska informácia. Každý referát musí mať úvodnú časť, tzv. perex, kde odpovedá na základné spravodajské otázky a informačnú časť, ktorá je ťažiskom referátu.

Spravodajský rozhovor = dialogizovaná správa – jeho úlohou je sprostredkovať informácie čitateľovi od verejného činiteľa, významnej osobnosti alebo kompetentnej osoby. najčastejšie spracovanie je striedanie otázok a odpovedí.

Riport= beletrizovaná správa- uplatňuje spravodajský princíp, ale na stvárnenie používa obrazné, beletristické jazykové prostriedky, opis, priame výpovede, zachytáva atmosféru, preto sa mu hovorí aj malá reportáž. Uplatňuje sa pri opisoch zaujímavých udalostí, napr. otváraní stavieb.

6. Vymenujte základné atribúty spravodajstva, jeho miesto v žurnalistike a otázky, na ktoré má zodpovedať.

Jedna z dvoch základných zložiek novinárskej tvorby, súhrn novinárskych prejavov, ktoré vecne, stručne a presne približujú aktuálnu či neznámu udalosť širšej verejnosti. Spravodajstvo plní informačnú funkciu. Spravodajstvo má byť vyvážené, nezaujaté, poctivé pri výbere, spracovaní aj interpretácii. Aktuálnosť, jasnosť, zrozumiteľnosť prezentácie, objektívnosť a profesionálnosť sú dôležité atribúty. Spravodajstvo nemá obsahovať novinárov názor, má iba tlmočiť fakty. Má zodpovedať na 4 základné otázky: kto, čo, kde, kedy? a v rozšírenej podobe aj na ako a prečo?

7. Uveďte všetky druhy správ, ktoré poznáme.

Správy sa delia na krátke, rozšírené, úradné, referujúce(referát),dialogizované (spravodajský rozhovor) a beletrizované správy ( riport). Krátka správa má 3 podoby: fleš, noticka a jednostĺpec.

8. Uveďte základné typy tvorby správ, rozdiely vo formálnom spracovaní.

Správa musí odpovedať na 4 základné otázky: kto, čo, kde, kedy a doplňujúce otázky ako a prečo? Musí spĺňať aktuálnosť, objektívnosť a profesionálnosť. Pri použití spravodajských textov môžeme použiť jeden z troch postupov: chronologický, logický alebo dynamický.

Chronologický postup – zachytáva udalosť v časovom slede od začiatku po koniec

Logický postup- dáva na prvé miesto najdôležitejšie fakty a v ďalšom texte ich uvádza podľa klesajúceho významu.

Dynamický postup- dáva na prvé miesto najpôsobivejšie, najdynamickejšie a najpríťažlivejšie fakty, ktoré majú upútať čitateľa.

9. Charakterizujte spravodajský a publicistický rozhovor (interview) a čo tvorí hranicu, ktorá ich odlišuje.

Spravodajský rozhovor- spravodajský žáner, v ktorej sa informácie podávajú vecne a stručne. Nazýva sa aj mikrointerview. Obsahom je aktuálny jav. Novinár oslaovuje známu osobu. najčastejšou formu spracovania spravodajského rozhovoru je striedanie otázok a odpovedí. je kratší ako publicistický rozhovor, má menšiu mieru zovšeobecnenia, novinár ako autor je v úzadí, je v úlohe pýtajúceho sa. Neprináša zväčša závery, hodnotenia či stanoviská, ale informácie.

Publicistický rozhovor- môže byť 1, klasické – otázky a odpovede 2, spracované – ide o voľnú reprodukciu myšlienok parafrázovaním pri použití citátov a komentujúcich prvkov 3, monologické- odpadávajú otázky 4, realizované rozpravou, pri ktorej je pýtajúci sa rovnocenným partnerom pýtaného 5, reportážne, kde sa výpovede pýtaného vykresľujú opismi prostredia, atmosférou. Publicistický rozhovor prináša recipientovi informácie, argumenty a stanoviská kompetentnej osoby. Novinár vyberá tému, kladie otázky, usmerňuje rozhovor. Publicistický rozhovor na rozdiel od spravodajského posudzuje spoločensky dôležitý jav, analyzuje ho a zaujme k nemu stanovisko.

10. Charakterizujte riport a reportáž, do ktorých žánrových skupín patria a aký je rozdiel medzi nimi.

 Reportáž- publicistický žáner emocionálneho typu. Svedecká výpoveď o konkrétnom zážitku v písomnej, hovorovej či vizuálnej podobe. Spája v sebe aktuálnu informačnú a názorovú zložku. Podstatou reportáže je bezprostredný zážitok autora, ktorý na základe pozorovania opisuje udalosti, hľadá súvislosti, stvárňuje ich prostredníctvom názorov zúčastnených osôb. Stretávame sa tu s najsubjektívnejšou podobou publicistického vyjadrovania.

Riport- spravodajský žáner, beletrizovaná správa, v ktorej autor živo a autenticky opisuje aktuálnu udalosť alebo jav pomocou obrazových prostriedkov. Od reportáže sa líši menším rozsahom, má maximálne dve rukopisné strany. opisuje len jednu udalosť, fakt. Hovorí sa mi aj malá reportáž.

11. Charakterizujte publicistickú tvorbu, čím prekračuje hranicu spravodajstva a uveďte jej základné členenie.

Publicistické žánre sú druhou skupinou novinárskych žánrov. Publicistika rovnako ako spravodajstvo stvárňuje aktuálne javy, plus hľadá súvislosti, robí závery, hodnotí, fakty slúžia ako argumenty, postoj novinára je základom.

 - rozlišujeme publicistiku racionálneho typu (pbrt) a emocionálneho typu (pbet).

Postupy tvorby v publicistike:

  1. a) logicko-pojmové stvárňovanie

- analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, abstrakcia a konkretizácia, poznávanie, porovnávanie,

vysvetľovanie, dokazovanie a argumentovanie

- jeho produktom je pbrt

- charakteristické výkladovým slohovým postupom a priblíženie k náučnému štýlu

  1. b) obrazno-emocionálne stvárňovanie

- umelecké vyjadrovanie, beletristika, logická fantázia, alegorickosť, expresivita, širšie

zovšeobecňovanie

- jeho produktom je pebt

- umelecký štýl

Do pbrt patrí: poznámka, komentár, úvodník, úvaha, recenzia, obzor tlače, publicistický rozhovor, rozbor, redakčná beseda, komplexný žurnalistický rozbor.

Narozdiel od sppravodajstva nepodáva len strohé informácie, ale pristupuje k témam s iným pohľadom (subjektívnejším). Časté je umelecké stvárnenie, originálne titulky, satirické články – to spravodajstvo neposkytuje.

12. Vymenujte žánre publicistiky racionálneho typu a uveďte, čo ich charakterizuje, na čo kladieme v prípravnej a realizačnej fáze najväčší dôraz.

Publicistika racionálneho typu – súhrn publicistických novinárskych prejavov, v ktorých spôsob podania je logicko – pojmový. Autor používa analýzu, syntézu, indukciu, dedukciu, abstrakciu, konkretizáciu, porovnávanie, argumentovanie a dokazovanie. Patrí sem: komentár, rozbor, interview, recenzia, poznámka.

Komentár- kľúčový žáner publicistiky racionálneho typu. Autor v ňom vysvetľuje, rozoberá, zovšeobecňuje závažný, aktuálny spoločenský jav a zaujíma k nemu stanovisko, ktoré obhajuje a interpretuje ho presnou logickou argumentáciou. Je osobnejší ako úvodník aj ako rozbor. Odpovedá na predpokladané otázky recipientov, ovplyvňuje verejnú mienku. Charakterizuje ho osobná výpoveď a vlastný prejav autora. Viaže sa na jav, udalosť, o ktorej už recipient má informácie zo spravodajstva, ale udalosť ešte treba vysvetliť. Dobrý komentár vznikne, keď má autor hlbšie znalosti a záležitosti a široké informačné zázemie.

Poznámka- najkratší žáner publicistiky racionálneho typu. Vyjadruje stanovisko k jednému problému, čiastkovému javu. Volá sa aj malý komentár. Uplatňuje sa tu pozorovanie, hodnotenie a analytická metóda. Reaguje na problémy dňa v politike, ekonomike. Dôraz kladie na titulok a na zaujímavý úvod. Poznámka by čitateľa mala zaujať hlavne témou, pohľadom do problému, originálnym podaním a vystupňovaním v závere.

Rozbor- hlboko analyzuje jednotlivé stránky problému, a vyúsťuje do syntézy. Je tu vysoké zovšeobecnenie, skúma väčší časový úsek. Sila rozboru je v uvádzaných faktoch, hodnotení a v záveroch. Dôležité je prípravné štádium. Výber témy a zhromažďovanie dostatočného množstva podkladov, ktoré sa starostlivo vytriedia. Analýza umožní stanoviť tézu, ku ktorej bude smerovať argumentácia, zistené fakty sa používajú ako argumenty. najskôr sa urobí plán rozboru, premyslí sa jeho koncepcia, obsah, výber a zaradenie argumentov.

Recenzia- predkladá recipientovi hodnotiaci posudok na nové literárne, hudobné, divadelné, filmové dielo, na výstavu, koncert alebo knihu. Recenzia je určená pre tvorcu, ale i čitateľov. Pre čitateľov má informačno – orientačnú funkciu. Recenzia poukazuje aj na slabšie stránky diela, nedostatočné zvládnutie námetu.

Publicistický rozhovor- môže byť 1, klasické – otázky a odpovede 2, spracované – ide o voľnú reprodukciu myšlienok parafrázovaním pri použití citátov a komentujúcich prvkov 3, monologické- odpadávajú otázky 4, realizované rozpravou, pri ktorej je pýtajúci sa rovnocenným partnerom pýtaného 5, reportážne, kde sa výpovede pýtaného vykresľujú opismi prostredia, atmosférou. Publicistický rozhovor prináša recipientovi informácie, argumenty a stanoviská kompetentnej osoby. Novinár vyberá tému, kladie otázky, usmerňuje rozhovor. Publicistický rozhovor na rozdiel od spravodajského posudzuje spoločensky dôležitý jav, analyzuje ho a zaujme k nemu stanovisko.

Kladieme dôraz na hodnotenie, na objektivitu, musí tam byť viaczdrojovosť, musím prinášať názor, ktorý musí byť objektívny, musím mať prípravu. Musím vedieť, že kde to budem zverejňovať, pre koho to bude určené, v akej podobe, v akom čase to bude vysielané. Zabezpečenie grafickej podoby. Atraktívnosť a aktuálnosť témy.

13. Aké miesto má poznámka v masmediálnych prostriedkoch a čo ju charakterizuje, resp. odlišuje od komentára.

Poznámka- najkratší žáner publicistiky racionálneho typu. Vyjadruje stanovisko k jednému problému, čiastkovému javu. Volá sa aj malý komentár. Uplatňuje sa tu pozorovanie, hodnotenie a analytická metóda. Reaguje na problémy dňa v politike, ekonomike. Dôraz kladie na titulok a na zaujímavý úvod. Poznámka by čitateľa mala zaujať hlavne témou, pohľadom do problému, originálnym podaním a vystupňovaním v závere. Poznámka prináša aj novinárov názor. Poznámka sa využíva v denníkoch, časopisoch, publicistických reláciách v rozhlase aj televízii.

14. Charakterizujte žánrovú dominantu komentára, jeho funkciu v prostriedkoch masovej informácie, typy komentárov.

Komentár - kľúčový žáner publicistiky racionálneho typu. Autor v ňom vysvetľuje, rozoberá, zovšeobecňuje závažný, aktuálny spoločenský jav a zaujíma k nemu stanovisko, ktoré obhajuje a interpretuje ho presnou logickou argumentáciou. Je osobnejší ako úvodník aj ako rozbor. Odpovedá na predpokladané otázky recipientov, ovplyvňuje verejnú mienku. Charakterizuje ho osobná výpoveď a vlastný prejav autora. Viaže sa na jav, udalosť, o ktorej už recipient má informácie zo spravodajstva, ale udalosť ešte treba vysvetliť. Dobrý komentár vznikne, keď má autor hlbšie znalosti a záležitosti a široké informačné zázemie. Komentár sa uplatňuje v dennej tlači, časopisoch, je zaraďovaný do pravidelných rubrík, využíva sa aj v rozhlase, elektronických médiách. Typy komentárov: podľa tematiky zamerania: vnútropolitický, zahraničnopolitický, ekonomický, športový, podľa časovej frekvencie: komentár dňa, komentár týždňa, na základe interpretácie: autorský komentár

15. Čo je cieľom redakčnej besedy, s akými respondentmi pracuje, ktoré médiá ju najviac využívajú.

Redakčná beseda- rozhovor viacerých účastníkov redaktorov na jednej strane a odborníkov na druhej strane, zameraný na ozrejmenie podstaty a charakteru aktuálneho problému a nájdenia východiska. Tento žáner sa uplatňuje vtedy, keď vybraný problém presahuje možnosti jednotlivca a nedá sa obsiahnuť bežným interview. Mierou hodnotenia a zovšeobecnenia má najbližšie k rozboru, ale líši sa od neho formou a spôsobom stvárnenia námetu. Pri redakčnej besede je dôležitý výber témy. Podnetom sú veľmi závažné aktuálne problémy. Besedu vedie redaktor. Cieľom besedy je vysvetlenie problému z viacerých strán, preto sa autor na besedu dôkladne pripravuje, ujasní si hlavné otázky, na ktoré sa sústredí. redakčná beseda má vyústiť do záverov a zovšeobecnení. Uzatvára je vedúci besedy, ktorý musí ovládať danú problematiku, aby mohol besedu dobre viesť. Využíva sa najmä v rozhlase a televízií, kde má byť beseda živá, prirodzená, s charakterom voľnej improvizácie.

16. Vysvetlite úlohu moderátora, čím sa odlišuje od hlásateľa, s akými prostriedkami masovej komunikácie je jeho práca spojená.

Moderátor- pracovník rozhlasu alebo televízie, ktorého funkciou je sprevádzať poslucháča, diváka reláciou, besedou, diskusiou. Moderátor reláciu uvádza, riadi i prezentuje zároveň. je prostredníkom medzi poslucháčmi, divákmi a účastníkmi rozhlasovej alebo televíznej relácie. Musí byť tvorivý, schopný improvizovať. najviac sa uplatňuje v živom vysielaní. moderátor interpretuje pripravené texty, ale časť jeho produkcie je založená na improvizácii. Musí mať prehľad, odborné znalosti v oblasti, ktorej účinkuje.

Hlásateľ- rozhlasový alebo televízny pracovník, ktorý interpretuje rozhlasové či televízne texty v živom vysielaní alebo pre záznam, hlavne spravodajské materiály, poznámky, komentáre. Ohlasuje a odhlasuje rozhlasové a televízne relácie, informuje poslucháčov, divákov o dennej programovej skladbe.

17. Charakterizujte úlohu recenzie, s produktmi ktorých kultúrno-mediálnych odvetví pracuje a ako sa v súčasnosti využíva.

Recenzia- predkladá recipientovi hodnotiaci posudok na nové literárne, hudobné, divadelné, filmové dielo, na výstavu, koncert alebo knihu. Recenzia je určená pre tvorcu, ale i čitateľov. Pre čitateľov má informačno – orientačnú funkciu. Recenzia poukazuje aj na slabšie stránky diela, nedostatočné zvládnutie námetu. Zameriava sa na klady aj negatívy umeleckého diela. recenzia pracuje s: literárnymi, hudobnými, divadelnými, filmovými odvetviami, ale zameriava sa aj na konkrétne diela, napríklad? knihy, CD, filmy, koncerty, výstavy.

18. Charakterizujte rozbor, v súčasnosti označovaný v médiách často ako analýza, do ktorej žurnalistickej skupiny patrí, akú funkciu plní a kde sa najčastejšie využíva.

Rozbor- hlboko analyzuje jednotlivé stránky problému, a vyúsťuje do syntézy. Patrí do publicistiky racionálneho typu. Označuje sa aj ako analýza. Je tu vysoké zovšeobecnenie, skúma väčší časový úsek. Sila rozboru je v uvádzaných faktoch, hodnotení a v záveroch. Dôležité je prípravné štádium. Výber témy a zhromažďovanie dostatočného množstva podkladov, ktoré sa starostlivo vytriedia. Analýza umožní stanoviť tézu, ku ktorej bude smerovať argumentácia, zistené fakty sa používajú ako argumenty. najskôr sa urobí plán rozboru, premyslí sa jeho koncepcia, obsah, výber a zaradenie argumentov. Najčastejšie sa využíva pri rozhlasovej besede.

19. Uveďte, čo sa skrýva pod pojmom epištolárna publicistika, aké formy prejavov zastrešuje a aká je ich poslanie v médiách.

Epištolárna publicistika- druh publicistiky racionálneho typu, ktorý vzniká v kontakte s verejnosťou. Pôvod je v slove epištola, čo znamená apoštolský list veriacim alebo umelecký list. Epištolárny znamená lisový, čiže ide o epištolárne žurnalistické prejavy ako: anketa, ohlas, diskusia redakcie s verejnosťou, otvorený list. napríklad redakcia sa touto formou obracia na vládnuce a parlamentné kruhy s upozornením na závažné nedostatky v ich práci a riadení aj s volaním po náprave, redakcia odpovedá čitateľovi na problém, na ktorý ich upozornil, pričom táto odpoveď je publikovaná v tlači, zisťuje názory istej časti verejnosti na nejaký problém.

20. Vymenujte žánre publicistiky emocionálneho typu (beletristické), uveďte, čo ju charakterizuje, odlišuje od publicistiky racionálneho typu.

Publicistika emocionálneho typu- súhrn publicistických novinárskych prejavov, v ktorých spôsob podania je obrazno-emocionálny, podobný ako v beletrii. Autor uplatňuje umelecké vyjadrovanie, logickú fantáziu, expresivitu, širšie zovšeobecnenie. Patrí sem: glosa, fejtón, besednica, stĺpček, reportáž, causerie, črta, esej. Publicistika racionálneho typu – súhrn publicistických novinárskych prejavov, v ktorých spôsob podania je logicko – pojmový. Autor používa analýzu, syntézu, indukciu, dedukciu, abstrakciu, konkretizáciu, porovnávanie, argumentovanie a dokazovanie. Patrí sem: komentár, rozbor, interview, recenzia, poznámka.

21. Charakterizujte fejtón a glosu, do ktorej skupiny žurnalistických žánrov patria, čím sú si blízke, čo ich odlišuje. Aké je ich využitie v súčasnosti.

Fejtón- publicistický žáner emocionálneho typu, ktorý satirickým spôsobom zobrazuje najmä negatívne stránky aktuálneho života spoločnosti s cieľom kritizovať, pranierovať ich a prispieť k ich náprave. Patrí k najúčinnejším žurnalistickým prejavom. Prvý fejtón sa pripisuje Francúzovi J.L. de Groffroyovi, ktorý roku 1800 začal uverejňovať vtipné postrehy o divadle a politike v parížskom časopise Journal des Débats. Charakteristickým znakom tohto žánru je duchaplné a vtipné rozprávanie, posúvanie javu až do fiktívnych súvislostí, zveličovanie. Základné fakt musia byť vo fejtóne pravdivé, nemôžu sa vymyslieť. Poznávanie a hodnotenie vo fejtóne je výrazne subjektívne, humorné, ironické, sarkastické, plné fantázie. Autor sa zameriava zväčša na jeden fakt. Dobre napísaný fejtón má gradáciu, končí pointou. Problém sa snaží vidieť z iného uhla pohľadu. V dnešnej dobe sa fejtóny vyskytujú málokde, predovšetkým sú v rôznych prílohách novín, v časopisoch s dlhšou periodicitou.

Glosa- patrí do publicistiky emocionálneho typu, v ktorom autor zaujíma stanovisko k jednému problému. Autor vtipne až ironicky komentuje situáciu. Obsahuje konkrétne fakty a vyjadruje autorov postoj k nim. Keďže máva komentatívny charakter, tak sa vyskytuje na stránkach novín, ale v dnešnej dobe už zriedkakedy. Vyskytuje sa aj v rozhlasovej tvorbe. Musí obsahovať iróniu, sarkazmus, metafory, vtipné pointy.

22. Charakterizujte reportáž, jej špecifiká, využitie v praxi, čo pomáha umocňovať jej pôsobivosť v elektronických médiách.

Reportáž- publicistický žáner emocionálneho typu. Svedecká výpoveď o konkrétnom zážitku v písomnej, hovorovej či vizuálnej podobe. Spája v sebe aktuálnu informačnú a názorovú zložku. Podstatou reportáže je bezprostredný zážitok autora, ktorý na základe pozorovania opisuje udalosti, hľadá súvislosti, stvárňuje ich prostredníctvom názorov zúčastnených osôb. Stretávame sa tu s najsubjektívnejšou podobou publicistického vyjadrovania. Od spravodajských žánrov sa líši tým, že obsahuje autentickosť, dejovosť, konflikt. Od úvahových a vedeckých útvarov zasa zmyslovo - obrazným videním, opisnosťou, vykreslením. Reportážna tvorba obsahuje prvky vedeckej analýzy, úvahy, zmyslovo- názorového obrazu, umeleckého zobrazenia. V elektronických médiách, kde sa postupne preniesla, prijala aj prvky simultánneho spravodajského tlmočenia, približuje sa k črte, eseji, či spravodajským priamym prenosom. Reportáž sa zaoberá aktuálnymi udalosťami, zachytáva aj prostredie udalosti.

23. Charakterizujte periodickú tlač, čo do nej patrí, základné členenie podľa periodicity, obsahu, zamerania.

Periodická tlač- označenie tlače, ktorá vychádza pravidelne, s pravidelným časovým odstupom. Ide teda o noviny a časopisy a ich rôzne modifikácie, ako denníky, dvojdenníky, večerníky, týždenníky, mesačníky, dvojmesačníky, štvrťročníky, polročníky, pre ktoré je charakteristické, že vychádzajú pod rovnakým názvom v rovnakej úprave ( delenie podľa periodicity). Delenie podľa obsahu: periodiká pre širokú verejnosť ( univerzálne, kultúrne, umelecké, zábavné, programové, ženské, detské, erotické) a pre špecifické skupiny čitateľov ( odborné, vedecké, podnikové, školské). Podľa územného pôsobenia rozoznávame tlač ústrednú, regionálnu a lokálnu. Podľa zamerania sa delia na šport, ženské časopisy, na záhradkárske potreby, rybárske potreby.

24. Uveďte, ktoré technické vynálezy sa v dejinách ľudstva najvýznamnejšie podieľali na činnosti a rozvoji prostriedkov masovej komunikácie, v ktorom období nastúpili a aké zmeny navodili.

Rozvoj skutočného novinárstva ovplyvnil vynález nemeckého kníhtlačiara Johannesa Gutenberga z obdobia rokov 1440 – 1450. jeho kníhtlač veľmi rýchlo prenikla do krajín starého kontinentu, pomohla rozširovaniu letákových novín a novinových letákov.

Telegraf- 1820 - je jednoduché elektrické zariadenie na prenos údajov (predovšetkým textu) prostredníctvom elektrických impulzov. Pre prenos písmen abecedy, čísel a zvláštnych znakov bola vytvorená zvláštna abeceda, kde každý znak bol zakódovaný niekoľkými za sebou idúcimi krátkymi - „bodka“ - a dlhými - „čiarka“ - impulzami (morseova abeceda). Na vývoji telegrafu pracovali viaceré osobnosti (napr. Thomas Edison, Samuel Morse,Jozef Murgaš).

Ďalekopis- je zariadenie, ktoré umožňovalo prenos textu bežnými telekomunikačnými vedeniami. Ďalekopis mal formu elektrického písacieho stroja - mal bežnú klávesnicu, na ktorom sa písal odosielaný text, a prijímaný text bol automaticky písaný na papier pomocou elektricky poháňaných typových pák. Krátky text prenesený ďalekopisom a doručený miestnou poštovou službou sa nazýval telegram a používal sa okrem oznamovania súrnych správ aj na blahoželania k rôznym významným príležitostiam.

Rozhlas- 1920- je audiálny masovokomunikačný prostriedok alebo inštitúcia zaoberajúca sa spracovaním spoločenských informácií pre audiálne hromadné šírenie, prípadne budova, v ktorej sídli táto inštitúcia. Rozhlas je telekomunikačné zariadenie pre jednosmerný prenos zvuku na diaľku. V slovenčine sa tiež udomácnil cudzí výraz rádio. Obvykle ako prenosové médium slúžia vysokofrekvenčné, elektromagnetické (rádiové) vlny, ale používajú sa aj metalické linky (rozhlas po drôte). V poslednej dobe sa rozhlas šíri aj pomocou internetu a z vysielaní z družíc.

Televízia- 1935 - je elektronický spôsob snímania, prenosu a šírenia audiovizuálnych sociálnych informácií na určitú vzdialenosť s relatívne neobmedzenou možnosťou ich príjmu. Môže znamenať aj prenášanie obrazu elektrickou cestou. Televízia je aj inštitúcia, ktorá sa zaoberá tvorbou, realizáciou a šírením televíznych komunikátov pre masové, rozptýlené publikum prostredníctvom verejnej i uzavretej televíznej siete, ako aj výrobou a predajom záznamov programov.

Internet - 1964- je verejne dostupný celosvetový systém vzájomne prepojených počítačových sietí, ktoré prenášajú dáta pomocou prepínania paketov za použitia štandardizovaného Internet Protocolu (IP) a mnohých ďalších protokolov. Pozostáva z tisícok menších komerčných, akademických, vládnych a vojenských sietí. Slúži ako prenosové médium pre rôzne informácie a služby ako napr. elektronická pošta, chat a systém vzájomne prepojených webstránok a dokumentov World Wide Webu.

25. Aké druhy prostriedkov masovej komunikácie poznáme, ako sa mení ich postavenie v spoločnosti, ktoré z nich zažívajú najdynamickejší rozvoj v posledných desaťročiach.

Média môžeme rozdeliť na printové, kam patria noviny a časopisy a na elektronické, kam patrí televízia, rozhlas a internet. Internet je v súčasnej dobe najdynamickejšie sa rozvíjajúce médium v posledných desaťročiach. V televízii a rozhlase sa v dnešnej dobe prechádza na digitálne vysielanie, čo by zabezpečilo, aby všetci ľudia mohli mať signál na všetky druhy rádií a televízií.

26. Vysvetlite pojem duálny systém médií so zameraním na verejnoprávnosť, jej znaky, úlohy, uveďte reprezentantov v rozhlasovom, televíznom i agentúrnom prostredí na Slovensku.

Televízie na Slovensku sa delia na dve skupiny: verejnoprávne, kde patrí STV a komerčné, kde patrí Markíza, Joj, TA3, TV Doma, Joj Plus, Nautik. Zdrojom príjmov a tým zabezpečenia prevádzky verejnoprávnej STV sú predovšetkým koncesionárske poplatky, v menšej miere reklama a dotácia zo štátneho rozpočtu na konkrétne úlohy. V komerčných televíziách sú príjmy zabezpečované len z reklamy. Čiže vznikol duálny systém zobrazovania.

Rádia na Slovensku sa delia na dve skupiny. na verejnoprávne, kde patrí Slovenský rozhlas, ktorý sa skladá z niekoľkých okruhov: Rádio Slovensko, Rádio Devín, Rádio FM, Rádio Regina, Patria, internetové rádio Inet, CD Internationale (vysielanie do zahraničia). Tieto rádia sú financované z koncesionárskych poplatkov všetkých štátov. Druhú skupinu rádií tvorí súkromný sektor, ktorý tvoria súkromné rádiá, napríklad Rádio Expres, Rádio Viva, Európa2, Jemné melódie, Lumen, FUN rádio.

27. Charakterizujte predchodcov novín, obdobie vzniku novinárstva na Slovensku, ktoré kľúčové osobnosti sú s touto etapu spojené.

Novinárstvo je späté s históriou ľudstva. Niečo podobné novinám poználi už v 2. st. pred n.l. starí Číňania, volali to Ti-Pao, slúžil ako informačný zdroj vládnucej dynastii. V 8. st. n. l. sa čínsky cisár Li Lung – fi rozhodol vydávať kópie výnosov a nariadení, z ktorých sa vyformovali úradné noviny. V Európe Gaius Julius Ceasar nariadil roku 59 pred naším letopočtom vydávať správy o zasadnutí senátu pod názvom Acta senatus vyvesené pri vchode do senátu. Išlo o nástenné noviny. Neskôr sa začali vydávať denné noviny Acta diurna populi Romani, ktoré obsahovali už aj správy z cisárského dvora. Vynález kníhtlače Johanessa Gutenberga pomohla rozširovaniu letákových novín a novinových letákov. Noovinový leták obsahoval jednu správu, kým letákové noviny mali viac správ.

28. Akú funkciu plnia komerčné elektronické médiá, naznačte programovú štruktúru, z čoho sú financované (na rozdiel od verejnoprávnych), uveďte základných reprezentantov v rozhlase, televízii i agentúrnom spravodajstve na Slovensku.

Televízie na Slovensku sa delia na dve skupiny: verejnoprávne, kde patrí STV a komerčné, kde patrí Markíza, Joj, TA3, TV Doma, Joj Plus, Nautik... Zdrojom príjmov a tým zabezpečenia prevádzky verejnoprávnej STV sú predovšetkým koncesionárske poplatky, v menšej miere reklama a dotácia zo štátneho rozpočtu na konkrétne úlohy. V komerčných televíziách sú príjmy zabezpečované len z reklamy. Čiže vznikol duálny systém zobrazovania.

Rádia na Slovensku sa delia na dve skupiny. na verejnoprávne, kde patrí Slovenský rozhlas, ktorý sa skladá z niekoľkých okruhov: Rádio Slovensko, Rádio Devín, Rádio FM, Rádio Regina, Patria, internetové rádio Inet, CD Internationale (vysielanie do zahraničia). Tieto rádia sú financované z koncesionárskych poplatkov všetkých občanov Slovenska. Druhú skupinu rádií tvorí súkromný sektor, ktorý tvoria súkromné rádiá, napríklad Rádio Expres, Rádio Viva, Európa2, Jemné melódie, Lumen, FUN rádio. Zamerané sú na informácie o doprave na cestných komunikáciách, krátke spravodajstvo a hudobné hity. Významné miesto zaberá v jeho programovej štruktúre tiež reklamné spravodajstvo, ktoré je zdrojom príjmov komerčných rádií. V rádiách sú ranné, večerné a popoludňajšie bloky. V rannom sú správy, dopravný servis, šport. V popoludňajších blokoch je hudba, spektrum. O 17 hodine idú v televízii prvý blok správ, večer o 19, 00 a 19,30 ide druhý blok. Ranný žurnál o 7, poobede o 12 a večer o 18,00.

Agentúrne spravodajstvo- Spravodajstvo ponúka komplexný servis. Profesionálni domáci i zahraniční spravodajcovia získavajú informácie priamo na mieste – na parlamentných jednaniach, na tlačových konferenciách, pri rozhovoroch s politikmi, štátnikmi, ekonómami, manažérmi, expertmi, športovcami a umelcami. Predstaviteľom je napríklad SITA – Slovenská tlačová agentúra.

29. Na čo slúžia peoplemetre, ako vplýva sledovanosť, čítanosť, predávanosť médií na ich chod, charakterizujte ich vzťahy s verejnosťou.

Peoplemeter je zariadenie, ktoré meria koľko divákov pozerá televízor v domácnosti, prečíta si noviny alebo koľko poslucháčov si vypočuje rádio.

Peoplemetre slúžia na meranie sledovanosti televíznych programov, čítanosti novín alebo na počúvateľnosť rádií . Sú rozmiestnené v niekoľkých tisícoch domácnostiach. Domácnosti sú vybrané tak, aby štatisticky zodpovedali zloženiu obyvateľstva. Vďaka peoplemetrom vedia televízie okamžite po odvysielaní programu aká bola jeho sledovanosť a aká bola sledovanosť programov konkurencie. Na základe toho potom upravujú štruktúru vysielaných programov. Na Slovensku sa peoplemetre používajú od 15.10.2004 na vzorke aspoň 800 domácností. Meranie v súčasnosti vykonáva spoločnosť TNS Slovensko, zadávateľom je PMT s.r.o. v ktorej majú zastúpenie televízie Markíza, Joj, STV a TA3. Má vplyv na reklamu, na zistenie, ktorý program má akú vysielanosť, vzťahy s verejnosťou.

30. Charakterizujte princíp fungovania, práce, produkty Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Do ktorých sfér a na aké nové formy v poslednom období dynamicky zameriava svoju činnosť.

Tlačová agentúra predáva informácie, čiže balíky služieb pre finančné inštitúcie, noviny. Prechádza veľkým dynamickým vývojom. Robí shooty, široko spektrálne správy. Je verejnoprávnou inštitúciou a na Slovensku jej jedine konkuruje komerčná SITA.

Predáva informácie od svetových agentúr alebo len od našich.

Sídlom TASR je Bratislava. Hlavnou činnosťou TASR je služba verejnosti v oblasti spravodajstva. Služba verejnosti v oblasti spravodajstva je vyhľadávanie aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií, ktoré sú spracovávané formou textových súborov, zvukových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov, obrazových záznamov alebo multimediálnych záznamov a sú sprostredkúvané v domácom a zahraničnom agentúrnom spravodajstve, ako aj uchovávanie zhromaždených informácií a ich sprístupňovanie. TASR je zriadená zákonom, je právnická osoba, zapísaná v obchodnom registri. Za činnosť TASR zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého volí Správna rada TASR.

ktorou je získavanie a šírenie spravodajstva
• získané spravodajstvo z domova a zo zahraničia, ktoré pokrýva všetky oblasti života - politiku, ekonomiku, kultúru, spoločenský život, šport a ďalšie, dodáva na základe zmlúv slovom, obrazom i zvukom elektronických médiám, periodickej tlači, ako aj nemediálnym subjektom v Slovenskej republike a zahraničí
• agentúrne spravodajstvo uchováva, triedi do databáz a v rámci dokumentačných služieb ho ďalej sprístupňuje médiám a ostatným záujemcom
• spravodajstvo využíva na vydávanie periodických bulletinov v slovenskom a anglickom jazyku, ako aj špecializovaných rešerší, ktoré poskytuje fyzickým a právnickým osobám
• súčasťou spravodajstva TASR je aj platená OTS - originálna textová služba, ktorá slúži na publikovanie platených informácií, najmä komerčného charakteru

Okrem poskytovania objektívnych, strohých informácie, poskytuje služby ako hotové články, audio-vizuálne dokumenty, videá, shoty. Ponúka klientom rôzne balíky, ktoré môžu obsahovať napr. len ekonomické správy zo sveta al. napr. výsledky summitov EÚ.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#karl may- SLACHETNOST OLD SHATTERHANDA- REFERAT #bulvarna publicistika #etika a masmédia #aké novinárske útvary #Noticka správa #žurnalistika


Odporúčame

Slovenský jazyk » Žurnalistika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu