- optické znaky hlások hovoriaceho
- mimiku a gestikuláciu – sprievodné telesné
pohyby
Optické znaky – pomáhajú počúvajúcemu rozoznať jednotlivé samohlásky a spoluhlásky – podľa
otvoru a podoby pier, podľa pohybov spodnej čeľuste môžeme jasne rozoznať samohlásky a dvojhlásky, ale aj niektoré spoluhlásky.
Mimika predstavuje schopnosť vyjadrovať tvárou a jej výrazom rozličné pocity a myšlienky. Sú to pohyby tváre na
základe mimického svalstva, kt. je rozložené po celej tvári.
Vyjadrujú duševné rozpoloženie hovoriaceho. Mimikou možno vyjadriť rôzne emócie.
Deiktické – ukazovacie sa používajú spolu s ukazovacími
zámenami, ale aj samostatne. Pohyby rúk, hlavy, alebo len pohľad. Týmito gestami naznačujeme odpoveď na kto, čo, ktorý...
Ikonografické – zobrazujúce, priamo zobrazujú alebo kreslia vec a jej vlastnosť. Namiesto zámena používajú plné
pomenovanie, alebo môžu toto pomenovanie aj vynechať /ak chceme vyjadriť akú hrubú knihu sme čítali ukážeme to oddialením palca od
ukazováka../ tieto gestá sú silne expresívne.
Symbolické sa používajú na vyjadrenie istého obsahu, kt. je
vzdialený od podoby tohto gesta. Sú to gestá zaužívané a všeobecne známe. Kývnutie hlavou, pššššt alebo fucker....
Kontaktové sa používajú na členenie, zdôrazňovanie a dynamizovanie prejavu.
Mimika
a gestikulácia podfarbujú jazykový prejav a ak sú správne používané, zvyšujú aj jeho zrozumiteľnosť.