Optické prostriedky reči

Optické prostriedky reči

– optické znaky hlások hovoriaceho

– mimiku a gestikuláciu – sprievodné telesné pohyby

Optické znaky – pomáhajú počúvajúcemu rozoznať jednotlivé samohlásky a spoluhlásky – podľa otvoru a podoby pier, podľa pohybov spodnej čeľuste môžeme jasne rozoznať samohlásky a dvojhlásky, ale aj niektoré spoluhlásky.

Mimika predstavuje schopnosť vyjadrovať tvárou a jej výrazom rozličné pocity a myšlienky. Sú to pohyby tváre na základe mimického svalstva, kt. je rozložené po celej tvári.

Vyjadrujú duševné rozpoloženie hovoriaceho. Mimikou možno vyjadriť rôzne emócie.

• Zvraštenie čela – ustarostenosť
• Krčenie čela v kolmej rovine – hnev
• Zdvihnutie obočia – prekvapenie
• Krčenie nosa – nevôľa

Gestikulácia zahŕňa pohyby rúk a celého tela. Jej úlohou je napr. podporovať vetný prízvuk, dôraz, zdôrazňovať súhlas, nesúhlas /krútenie hlavy/
Synsématické gestá – neuvedomelé
Autosémantické – uvedomelé / sú schopné nahradiť reč/

Gestá rozdeľujeme na:

Deiktické – ukazovacie sa používajú spolu s ukazovacími zámenami, ale aj samostatne. Pohyby rúk, hlavy, alebo len pohľad. Týmito gestami naznačujeme odpoveď na kto, čo, ktorý...

Ikonografické – zobrazujúce, priamo zobrazujú alebo kreslia vec a jej vlastnosť. Namiesto zámena používajú plné pomenovanie, alebo môžu toto pomenovanie aj vynechať /ak chceme vyjadriť akú hrubú knihu sme čítali ukážeme to oddialením palca od ukazováka../ tieto gestá sú silne expresívne.

Symbolické sa používajú na vyjadrenie istého obsahu, kt. je vzdialený od podoby tohto gesta. Sú to gestá zaužívané a všeobecne známe. Kývnutie hlavou, pššššt alebo fucker....

Kontaktové sa používajú na členenie, zdôrazňovanie a dynamizovanie prejavu.

Mimika a gestikulácia podfarbujú jazykový prejav a ak sú správne používané, zvyšujú aj jeho zrozumiteľnosť.