Mnohobunkové živočíchy

Mnohobunkové živočíchy

RÍŠA: ŽIVOČÍCHY (ANIMALIA)

PODRÍŠA:  Mnohobunkové živočíchy

Charakteristika mnohobunkových živočíchov:

– mnohobunkové, heterotrofné organizmy
– sú konzumenty
– tvoria sa u nich špecializované bunky, tkanivá, orgány
– telo tvoria 2 typy buniek – somatické (telové)
– gaméty (pohlavné)

Mnohobunkovce prechádzajú procesom EMBRYOGENÉZY:

– brázdenie (delenie) zygoty
– špecializácia buniek (sú diferencované)
– vznik zárodočných buniek – Blastoméry
– vznik tkanív a orgánov

– všetky mnohobunkové organizmy (aj človek) prechádzajú rovnakými vývinovými obdobiami:

  Zygota (ak sa delí vzniká)-Morula-Blastula-Gastrula

Morula: – 16-18 buniek
– mnohobunkový plný útvar
– prechádza do ďalšieho vývinového štádia (-Blastula)

Blastula: – mnohobunkový dutý útvar
  – povrch tvorí len 1 vrstva buniek

Gastrula: – vzniká preliačením 1 časti blastuly
– vznikom gastruly sa tvoria zárodočné vrstvy a telová dutina
 

Embryonálne bunky (= Blastoméry)
– z nich vznikajú – zárodočné vrstvy – endoderm
– mezoderm
– ektoderm
  – telové dutiny – blastocel (prvotná telová dutina)
  – mixocel (zmiešaný typ)
  – célom ( druhotná telová dutina)
Stavba tela
•  Najjednoduchšie mnohobunkovce:
– telo je zložené z 2 zárodočných vrstiev (ekto a endodermu)
– súmernosť tela – najčastejšie lúčovitá (môžeme viesť viac osí súmernosti a vzniknú vždy rovnaké
polovice)
•  Zložitejšie mnohobunkovce:
– telo tvorí aj tretia zárodočná vrstva (mezoderm)
– súmernosť tela- bilaterálna

SYSTÉM ŽIVOČÍCHOV
Ríša: Živočíchy (Animalia)
Podríša: Mnohobunkové živočíchy
Oddelenie: Dvojlistovce (Diblastica)
Kmeň: 1. Hubky (Porifera)
2. Pŕhlivce (Cnidaria) – Trieda:Polypovce
Medúzovce
Koralovce
3. Rebrovky 

 
KMEŇ: HUBKY
Charakteristika:
– veľkosť- od niekoľkých milimetrov po niekoľko metrov
– najjednoduchšie vodné organizmy
– telo je nepohyblivé (prirastené k podkladu)
– nemajú nervové a zmyslové bunky
– sú to najstaršie mnohobunkové organizmy

Stavba tela:
– telo má amorfný až pohárovitý tvar
– medzi ekto- a endodermou je MEZOGLEA
– medzi 2ma zárodočnými vrstvami sa nachádza BLASTOCEL – je vyplnený rôsolovitou hmotou (mezoglea)
– v mezoglei sa nachádzajú – Ihlice – kremičité
– vápenaté (tvoria kostru hubky)
– Spongiové vlákna – z organickej hmoty
– tvoria kostru hubky
– Meňavkovité bunky – zabezpečujú prenos výživných látok
– endoderm ohraničuje tráviacu dutinu
– tráviacu dutinu vystieľajú CHOANOCYTY – golierikovité bunky
– sú bičíkaté
– zabezpečujú prenos látok z povrchu bunky do vnútra bunky
– na povrchu tela hubky sa nachádzajú otvory OSTIE- cez ne sa dostáva voda do vnútra bunky
– voda z tela sa dostáva cez nápadný otvor OSCULUM (v tomto prípade sa cez osculum len vylučujú látky)
– trávenie u hubiek je vnútrobunkové
– vývinové štádium je na úrovni gastruly
– proces vzniku hubiek sa nazýva GASTRULÁCIA

Rozmnožovanie hubiek:
•  Nepohlavné – pučaním – vznikajú kolónie
– v nepriaznivých podmienkach tvoria v mezoglei GEMULE – majú guľovitý tvar
– obsahujú zárodočné bunky-
  vo vnútri prežívajú zimu
– na jar z gemulý vznikajú
nové hubky
•  Pohlavné – gaméty sa tvoria v mezoglei z nediferencovaných meňavkovitých buniek (archeocytov)
  – zo zygoty sa vyvíja obrvená larva
Výskyt hubiek:
– vodné organizmy
– väčšinou morské, menej sladkovodné
– žijú prisadnuto, tvoria kolónie

Druh:
Hubka riečna (sladkovodná)
Venušín kôš (morská, až 60cm)
Hubka micia (je produktom na prírodné špongie)

KMEŇ: PŔHLIVCE
Stavba tela:
– telo je zložené z ekto a endodermu
– bunky pŕhlivcov tvoria tkanivá
– blastocel je vyplnený bunkami, ktoré sú podobné mezoglei hubiek
– KORALY- majú v blastocéle bynky mezodermálneho pôvodu
– bunky tvoria hubovitú štruktúru – mezenchým
– telo je vakovité, na úrovni gastruly
– 1x sa vyskytujú GONÁDY
– oplodnenie je vonkajšie
– názov kmeňa je odvodený od prítomnosti pŕhlivých buniek, ktoré sa nachádzajú na ramenách v ektoderme

Anatómia tela:
TS: – tráviaca dutina (je vakovitá)
– dutina obsahuje 1 otvor na príjem a výdaj látok (trávenie je cyklické-prijímem, strávim, vylúčim)
– u medúz črevo tvorí gastrovaskulárnuu sústavu (plní sústavu obehovej sústavy)

SS: – majú jednoduché svalové bunky, ktoré pomáhajú pri pohybe

NS: – najjednoduchší typ NS – Difúzna (rozptýlená)
– u medúz nervové bunky tvoria pásy okolo klobúka
– výborná regeneračná schopnosť

ZMYSLY: – u medúz- statické a zrakové zmyslové orgány

P-RS: – nepohlavne: pučaním
  – pohlavne: gamétami (oplodnenie je vonkajšie)
 

Životný cyklus pŕhlivcov prebieha cez 2 formy:
·  polyp
·  medúza

POLYP: – telo vakovitého tvaru
– štádium prisadnuté na podklade (nepohiblivé) , má tenkú mezogleu
– rozmnožuje sa väčšinou nepohlavne
– na spodnom konci je nožný disk, na opačnom konci je ústny otvor gonády po bokoch tela ( v pukoch)
v nich sú gaméty
– osculum – na príjem a výdaj potravy
     - vnútri tráviaca dutina ( tráviace črevo s jedným otvorom)
               - ramená s pŕhlivými bunkami

 
MEDÚZA: – pohyblivé, voľne plávajúce štádium klobúkovitého tvaru
– črevo sa rozdeľuje na komplikovanú gastrovaskulárnu sústavu (aj obehové funkcie)
– nervové bunky sústredené do pásov obopínajúcich klobúk medúzy
– na okraji klobúka – statické a zrakové zmyslové orgány
– vo svojom vývine majú obrvenú larvu gastrulového typu – planulu
– tvar zvona, misky
   - vývojovo mladšia
   - ústny otvor na spodnej strane

Trieda: Polypovce
– prevláda polypové štádium
– TS tvorí vak bez priehradok
– ich medúzy majú okraj klobúka prekrytý plachtičkou
– majú veľkú regeneračnú schopnosť
– žijú v mori aj v sladkých vodách
– živia sa planktónom
 
Druh:
– Nezmar hnedý – Medúzka sladkovodná (v stojatých vodách)
– Nezmar zelený
Trieda: Medúzovce
– prevažná časť životného cyklu je v štádiu medúzy
– gonády sa nachádzajú po stenách gastrovakulárnej  sústavy a sú endodermálneho pôvodu
– po oplodnení vzbiká larva, ktorá prisadá a mení sa na polypa
– polypy sa rozmnožujú nepohlavne oddeľovaním častí – STROBILÁCIOU

Druh:
– Medúza ušatá (v európskych moriach)

Trieda: Koralovce
– nemajú štádium medúzy
– rozmnožujú sa nepohlavne – pučaním, delením
– pohlavné bunky vznikajú v gonádach
– majú vnútornú kostru v mezoglei tvorenú ihlicami
- vonkajšia kostra – rohovina alebo uhličitan vápenatý (veľmi pevná)
– živia sa mikroskopickými organizmami
– v teplých čistých moriach (tvoria kolónie)
– z ich vonkajšej kostry sa tvoria vápencové útvary, koralové útesy  a ostrovy – atoly
– patria emdzi najstaršie živočíchy

Druh:
– Sasanka konská (má mäkké telo)

KMEŇ:  REBROVKY
– stavbou tela pripomínajú pŕhlivce
– vývin je priamy, blastocél obsahuje mezenchým, z ktorého vznikajú svaly
– stavbou tela sú blízke larve planule, tento jav sa nazýva NEOTÉNIA
– nemajú pŕhlivé bunky, nahrádzajú ich lepivé bunky KOLOBLASTY
– na povrchu tela je 8 pásov lupienkov v podobe rebier (preto sa nazývajú rebrovky)
– obsahujú až 99% vody a v mori sú priesvitnejšie ako medúzy
– výskyt: vznášajú sa v mori, niektoré lezú po dne

Druh:
– Beroa oválna
– Venušin pás

Ríša: Živočíchy (Animalia)
Podríša: Mnohobunkové živočíchy
Oddelenie:Trojlistovce (Triblastica)
Vývojová vetva: Prvoústovce (Protostomia)
Skupina (1): Necélomové prvoústovce (Acoelomata)
Kmeň: 1. Ploskavce (Plathelminthes) – Trieda: Ploskulice
    Motolice
 Pásomnice
2. Hlístovce (Nematoda) – Rad: Háďatká
 Hlísty
 Mrle
    Nitkovky

Skupina(2): Celómové prvoústovce (Coelomata)
Kmeň: 3. Mäkkýše (Mollusca) – Podkmeň: Mäkkýšovce
  Schránkovce- Trieda: Ulitníky -Rad: Vodniaky
Slimáky
  Lastúrniky
  Hlavonožce
  4. Obrúčkavce (Annelida)- Trieda: Mnohoštetinavce
  Máloštetinavce
  Pijavice
ODDELENIE: TROJLISTOVCE
– telo tvoria 3 zárodočné vrstvy: – endoderm (vnútorná vrstva)
 - mezoderm (stredná vrstva)
  – ektoderm (vonkajšia vrstva)
– súmernosť tela: bilaterálna (= dvojstranne súmerná – telom vedieme len  1 os súmernosti a dostaneme 2
  rovnaké polovice)
– diferencovanosť tela: -  hlavová časť – KRANIÁLNA
  - chvostová časť – KAUDÁLNA
   - brušná časť – VENTRÁLNA
   - chrbtová časť – DORZÁLNA
– proces formovania hlavy: cefalizácia (v hlavovej časti sa sústreďuje nervová sústava a zmysly)
– pohyb: pomocou svalovej sústavy
  vziká “kožnosvalový vak“ (- zdokonaľuje sa pohyb-dokonalejší a rýchlejší metabolizmus-zložitejší
  príjem potravy- zdokonaľuje sa telová sústava (otvor na príjem aj
 výdaj potravy)- formujú sa dokonalejšie vylučovacie sústavy-
  vznikom viacerých telových sústav sa zdokonaľuje vnútorná stavba tela)

VÝVOJOVÁ VETVA: PRVOÚSTOVCE
– živočíchy, u ktorých ústny otvor vznikol z primárneho otvoru Gastruly a na opačnom konci tela sa vytvoril
  vylučovací otvor

SKUPINA: NECÉLOMOVÉ PRVOÚSTOVCE
– nie sú viazané len na 1 biotop preto sú pri trojlistovcoch

KMEŇ: PLOSKAVCE
– zárodočné vrstvy: bez mezodermu (iba ekto- a endoderm)
– telová dutina: schizocel (prvotná telová dutina)
– hmota schizocelu: mezenchým
– stavba tela: – zhora sploštené
  – tvorí ho HLAVA a TRUP
– anatómia tela:
  TS: – cyklické trávenie
– 1 otvor na príjem aj výdaj  (na brušnej strane)
– tráviaca dutina – je bohato rozvetvená
– typ: gastrovaskulárna

  VS: – 1x výskyt
– protonefrídie – plamienkové bunky, sú obrvené (brvami zhromažďujú katabolity a otvorom ich vylúčia)
NS: – v hlavovej časti- 1 pár ganglií (uzliny)
– z ganglií- 2 nervové pásy (sú pospájané navzájom nervovými vláknami, vyrastajú z brušnej časti)
– typ: gangliová-pásavá

ZMYSLY: – niektoré majú pigmentové škvrny
– dobrá regeneračná schopnosť

DS: – dýchanie je kožné = celým povrchom tela

P-RS: – hermafrodity (obojpohlavné)
– vývin nepriamy = cez larvu

TRIEDA: Ploskulice
Druh: Ploskuľa mliečnobiela – pri pohybe pomáhajú riasinky a sliz
 - voľne žijúci, sladkovodný živočích
 - cca 2cm
    - má očné škvrny, ktoré reagujú na svetelné podráždenie
TRIEDA: Motolice
Druh: Motolica pečeňová – parazit, najčastejšie parazituje v pečeni oviec (prechádza cez viacerých hostiteľov)
  - cez TS sa dostávajú do CS
  - živia sa krvou, slizom
  - môže spôsobiť smrť
TRIEDA: Pásomnice
Druh: Pásomnica dlhočlánkovaná – 8-12m
   - parazit tenkého čreva cicavcov
   - odoberá živiny, človek je anemický
   - telo sa skladá z hlavičky s prísavkami – nimi sa pripevní o sliznicu TČ
(tenké črevo je hlavným orgánom trávenia a vstrebávania)
   - TS zanikla a potravu prijímajú celým povrchom tela
– získame ju cez nedostatočne spracované mäso

 
KMEŇ: HLÍSTOVCE
– zárodočné vrstvy: bez mezodermu (len ekto- a endoderm)
– prvotná telová dutina: pseudocel (= nepravá telová dutina bez epitelovej výstelky)
– hmota pseudocelu: tekutina pod tlakom HYDROSKELET (“vodná kostra“)
– stavba tela: – podlhovasté, na priereze okrúhle , červovitého tvaru, hladké, nečlánkované
  – na povrchu je pevná, pružká kutikula
– anatómia tela:
  TS: – tráviaca rúra (vytvára sa črevo)
– ústny a análny otvor (2 otvory)
– typ: gastrovaskulárna

  VS: – protonefrídie (plamienkové bunky)
– osobitné žľazy na vylučovanie látok

  NS: – v hlavovej časti- 1 pár ganglií (uzlín)
– z ganglií- 2 nervové pásy (1 pár je brušný a 1 je chrbtový)
– typ: gangliová-pásavá

  DS: – nie je vyvinutá, dýchanie je aeróbne
– kyslík získavajú rozkladom OL
– nie je tu kožné dýchanie

  CS: – ešte nie je vyvinutá

  P-RS: – gonochoristi (s oddelenými pohlavnými bunkami)
– vývin nepriamy
  – výrazný pohlavný dimorfizmus (vieme rozlíšiť samca a samicu)

RAD: Háďatká
– sú to rastlinné parazity
Druh: Háďatko repné – parazituje na koreňoch repy
  – poškodzuje koreňovú sústavu, odoberá živiny

RAD: Hlísty
Druh: Hlísta detská – parazit tenkého čreva
   - u človeka
  - ako ju dostaneme: larvy z listovej zeleniny
  - liečenie antibiotikami
RAD: Mrle
Druh: Mrla ľudská – parazit hrubého čreva (v okolí análneho otvoru)
 - kvôli slabej hygiene
    - samičky v okolí konečníka kladú larvy (sú svrbivé)
RAD: Nitkovky
Druh: Vlásovec očný – môže sa dostať až po rohovku
Svalovec špirálový – pri nedostatočnej tepelnej úprave mäsa
– spôsobuje svrbenie
– zapuzdrí sa do svalov

SKUPINA: CELÓMOVÉ PRVOÚSTOVCE
– zárodočné vrstvy: ektoderm, mezoderm (nie je po celý život), endoderm
– druhová telová dutina: célom (blastocel je potlačený)
  jej steny sú z mezodermy
– stavba tela: vznikom célomu sa tvorí článkované telo

Význam célomu:
– célom vytvára dobre izolované vnútorné prostredie
– vznikajú špecializované svaly
– živočíchy majú dobre vyvinutú CS a VS
– célom je hydroskeletom – obsahuje vodu a spevňuje telo

KMEŇ: MÄKKÝŠE
– vývoj mäkkýšov : smeroval k pasívnemu spôsobu života
– telová dutina: Mixocel – prvotná telová dutina splýva s druhotnou
 célom – len počas embryonálneho vývinu
   - počas rastu sa rozpadá a splýva s prvotnou telovou dutinou
- stavba tela: – hlava
  - svalnatá noha – z hladkého svalového tkaniva
  - vnútornostný vak
– schránka: – ulita
– lastúra
 (dochádza ku vzniku vnútornostného vaku)

- anatómia tela:
  TS: – charakteristický znak RADULA (pilnikovitý jazýček – na strúhanie potravy)
– 1x tráviaca žľaza HEPATOPANKREAS (orgán produkujúci enzýmy a tým napomáha tráveniu)

  DS: – vodné – Žiabrami
– suchozemské – Pľúcnymi vakmi

  CS: – otvorená, len u hlavonožcov uzavretá
   (výbežky sa spájajú a prechádzajú cez 1 komorové srdce)
– srdce je jednokomorové, v osrdcovníku
– telová tekutina HEMOLYMFA
– dýchacie farbivo- HEMOCYANÍN (zabezpečuje prenos kyslíka), HEMOGLOBÍN

  VS: – metanefrídie, je dokonalejšia
NS: gangliová-pozmenená rebríčková

 
ZMYSLY: – oči-môžu byť ploché
– oči u hlavonožcov- komorové (podobné ako u človeka)
– na hlave môžu byť 2 páry hmatadiel

P-RS: – hermafrodity aj gonochoristi
   - vývin- priamy aj nepriamy

Schránka môže byť buď- kompaktná (ulita) je ztočená -pravotočivá alebo ľavotočivá
  – z 2 pohyblivých častí

PODKMEŇ: Mäkkýšovce
Druh: Chitón

PODKMEŇ: Schránkovce
TRIEDA: Ulitníky – sú to hermafrodity
Rad: Vodniaky- typické mäkkýše, sú to vodné slimáky
Druh: Vodniak vysoký – má vysokú a krehkú ulitu, ktorá je ostrá
Kotuľka veľká – má ploskú ulitu

Rad: Slimáky
Druh: Močiarka živorodá – v sladkých vodách (v Dunaji)
Vretienka obyčajná – dostatočne štíhla
Slizniak karpatský – nemá ulitu
  – má modrofialovú farbu (SK)
Slimák
Ostanky = morské porcelánovce
  – rôzne tvarované a sfarbené ulity

TRIEDA: Lastúrniky – väčšinou gonochoristy
Druh: Korýtko rybničné – 5cm
  – v čistých a tečúcich vodách
  – lastúra je hrubšia (kvôli prúdu vody)
Škľabka veľká – 15-20cm
  – väčšinou v znečistených a stojatých vodách
Perlorodka – má vysokú perleťotvornú schopnosť
  – vznikajú po určitom čase perly
Hrebenatka
Slávka jedlá – tmavofialová až čierna

TRIEDA: Hlavonožce
– sú gonochoristi
– nemajú vonkajšiu schránku- je redukovaná do vnútra tela v podobe sépiovej kosti
– sú jedlé
– na ramenách majú prísavky
– svalnatá noha sa premenila na chápadlá (ramená) = je ich 8, a svalnatý lievik (na prečerpanie vody ku žiabram
  aj pohyb)

Druh: Lodienka perleťová – ako jediná má vonkajšiu schránku !!
Sépia obyčajná
Kalamár
Krak obrovský – oči má ako tanier
 - majú mohutné ramená
Osmonoh pobrežný – keď sú samice gravidné tak celý čas nejedia, ale potom hynú

KMEŇ: OBRÚČKAVCE
– stavba tela: – úplná článkovanosť (segmentácia) tela
   - telo je rovnomerne (homogénne) článkované- každý článok je predelený blanitou membránou a
každá časť samostatne existuje
– sú to najtypickejšie trojlistovce
– články (segmenty): – oddelené blanitými priehradkami
   - sú samostatnými jednotkami
   - môžu sa na nich vytvárať – zväzky štetín
– parapódia
– žiabre (u morských)
– zárodočné vrstvy: vytvorená tretia zárodočná vrstva MEZODERM
– vytvárením mezodermu vzniká druhotná telová dutina CÉLOM (prítomná po celý život)
– steny mezodermu sa dotýkajú endo- a ektodermu
– célom zatláča blastocél – prvotnú telovú dutinu

– anatómia tela:
  TS: – priame črevo s predĺženou riasou (zväčšuje vstrebávací povrch)

  DS: – žiabrami – len vodné
– celým povrchom tela – kožné dýchanie (suchozemské)

  CS: – zatvorená (sú prvé, ktoré majú uzavretú cievnu sústavu)
– brušná a chrbtová cieva (brušnou hemolymfa ide dozadu chrbtovou dopredu)
– telová tekutina- HEMOLYMFA

  VS: – metanefrídie- začínajú v 1 článku 
  - začínajú obrveným lievikom a v druhom vyúsťujú vylučovacím kanálikom

  NS: – na brušnej strane
– typ: gangliová-rebríčková
– v hlavovej časti sa nachádzajú 2 gangliá – nadhltanová uzlina
   - podhltanová uzlina
– v každom článku sa nachádza 1 pár menších ganglií, ktoré sú navzájom pospájané nervovými vláknami

  P-RS:- prevažne gonochoristi
– vývin- väčšinou priamy (môže byť aj nepriamy- cez larvu = TROCHOFÓRA)
– rozmnožovanie – pohlavné
– nepohlavné (niektoré morské- napríklad pučaním)

TRIEDA: Mnohoštetinavce
– väčšinou morské
– na článkoch majú veľa štetín
– vytvárajú parapódia

Druh: Dážďovka rybárska – morská
 - jedlá
Palolo zelený – morský

TRIEDA: Máloštetinavce
– majú málo štetín
– majú opasok, ktorý je v prednej časti tela a je to slizovitý obal = KOKÓN-a ten tvorí opasok
Druh: Dážďovka zemná – podieľa sa na tvorbe humusu
   - prežiera sa hlinou
   - čo z nej výjde to je humus (= hlina, ktorá prešla tráviacím traktom)
Dážďovka svietivá – fosforuje
Tubifex bahenný (sladkovodný)
TRIEDA: Pijavice
– ich článkovanie je homogénne
– vonkajšie články sú užšie a je ich viac ako vnútorných
– neobsahujú štetiny
– majú  2 prísavky – ústnu
  – chvostovú  s ktorými sa prisajú p hostiteľa
– sú dočasné ektoparazity
– nespôsobujú smrť
– ich pozdĺžne črevo vytvára bočné vaky,v ktorých zhromažďujú nasatú krv

Druh: Pijavica lekárska- v medicíne (na odčerpávanie krvi)
  – 10-12cm
Pijavička rybia
Pijavica konská – parazituje na koreňoch

KMEŇ: ČLÁNKONOŽCE
– ich názov nevyplýva od článkovaného tela
– charakteristický znak: rúrkované, článkované končatiny- ARTHROPODIA
   články končatín sú spojené kĺbom -rýchlejší pohyb (majú aktívnu funkciu)
  -premena končatín na: chytacie, ústne a zmyslové org.
– telo sa diferencuje na: HLAVU
    TRUP – hruď  morfologicky a fyziologicky
  - bruško
– článkovanosť: heteronómna (jednotlivé časti sú rôzne)
– časti tela: Hlava- proces cefalizácie (hlava vznikla splynutím prvých piatich článkov)
 Hruď- môžu byť rôzne upravené krídla (u hmyzu vyrastajú z 2. alebo 3. článku)
– končatiny- pohybová funkcia (= hrudné končatiny)
  Bruško- končatiny sú väčšinou zakrpatené
  – ak sú, slúžia na pridržiavanie vajíčok (napríklad u rakov)

– povrch tela: pevný pancier- tzv. Vonkajšia kostra
 - hlavnou zložkou panciera je chitín a je spevnený CaCO3 (uhličitanom vápenatým)
  – pancier sa skladá z pohyblivých doštičiek
  – zabezpečuje ochranu organizmu (je pevný)
  – nemá schopnosť rásť-lieni sa  (zvlieka)
  – svaly sa upínajú na vnútornú plochu panciera (vnútornú kostru)
– anatómia tela:
– telová dutina: Mixocel (vyplnený hemolymfou-obsahuje farbivá)

SS:- svaly sú priečne pruhované, veľmi výkonné
  – svaly sa upínajú na vnútornú stranu vonkajšej kostry

TS:- rôzne vyvinutá, zdokonalená, rozdelená na viac častí
  (viac diferencovaná – zdokonaľuje sa príjem potravy)

CS:- otvorená
  – hemolymfa môže obsahovať dýchacie farbivá
  (vylieva sa smerom k hlavovej časti)
  – srdce je trubicovité- na chrbtovej strane tela
 

DS:- závisí od prostredia, v ktorom žijú
  – celým povrchom tela
  – žiabre
  – pľúcne vaky -pavúkovce (systém chitinizovaných kanálikov/rúrok, ktoré prechádzajú celým telom,
  vyúsťujú po bokoch tela na každom článku otvormi, ktoré nazývame prieduchy)
  – vzdušnice (trachey)
  – pľúcne vaky a vzdušnice umožňujú intenzívnejšiu výmenu plynov, čo ovplyvňuje rýchlosť metabolizmu

NS:- gangliová- pozmenená rebríčková
v hlave- nadhltanová a podhltanová uzlina
v hrudi a brušku- hrudné a brušné gangliá

– nadhltanová uzlina intervuje (nervovo riadi) oči a tykadlá a je koordinačným centrom
– podhltanová uzlina intervuje (nervovo riadi) ústne ústrojenstvo
– niektoré nervové bunky podporujú v špecifických žľazách produkciu hormónov, ktoré ovplyvňujú vývin a
  premenu organizmu- vzniká (formuje sa) NEUROHUMORÁLNY SYSTÉM (=nervovo-hormonálne riadenie)

ZMYSLY:- sú dobre vyvinuté
  – oči, hmatové a čuchové receptory, rovnovážne a sluchové receptory
  – oči- jednoduché
  – zložené (facetové)
  – čuch a hmat- tieto receptory zdokonaľujú spôsob života vo vonkajšom prostredí
  – sluch- reagujú na sluchové podnety

VS:- nefrídie – sú premenené na hmatové a čeľustné žľazy
  – Malpigické žľazy – druhotne sa vytvorili a napájajú sa na zadné črevo, sú predchodcami obličiek

V- vajíčko
L – larva
K- kukla
I – imago

P-RS:- sú gonochoristi (oddeleného pohlavia)
  – vývin- priamy (bez larvy)
  – nepriamy- s dokonalou premenou: V-L-K-I
  – s nedokonalou premenou: V-L-I
 
Systém (taxonómia) článkonožcov:
Ríša: Živočíchy (Animalia)
Podríša: Mnohobunkové živočíchy (Polycytozoa)
Oddelenie: Trojlistovce (Triblastica)
Vývojová vetva: Prvoústovce (Protostomia)
Skupina: Célomové prvoústovce (Coelomata)
Kmeň: Článkonožce (Arthropoda)
Podkmeň: Trilobity (Trilobitomorpha)
  Klepietkavce-Trieda: Hrotnáče
    Pavúkovce-Rad: Šťúry
  Šťúriky telo je zložené z hlavohrude a bruška
  Pavúky
  Kosce
  Roztoče  hlavohruď a bruško tvoria 1 celok (sú dokon.)
Kôrovce-Trieda:Veslonôžky
Kaprovce
Lupeňonôžky
Rakovce- Rad: Rovnakonôžky
Rôznonôžky vyššie kôrovce
Desaťnožce-Podrad: Kraby
     Raky
Viacnôžky- Trieda: Mnohonôžky
  Stonôžky
Hmyz-Trieda: Šesťnôžky -Podtrieda:Bezkrídlovce- Rad: Chvostovky (Collembola)
    Švehly (Thysanura)
 Krídlovce-Nadrad: S nedokonalou premenou (Hemimetabola)
    Rad: Vážky (Odonata)
  Šváby (Blattodea)
  Rovnokrídlovce (Orthoptera)
  Ucholaky (Dermaptera)
   Vši (Amoplura)
  Bzdochy (Heteroptera)
  Švoly (Mallophaga)
   Modlivky (Mantodea)
   Nadrad: S dokonalou premenou (Holometabola)
   Rad:  Blanokrídlovce (Hymenoptera)
   Dvojkrídlovce (Diptera)
Motýle (Lepidoptera)
Blchy (Siphonaptera)
Chrobáky (Coleoptera)

PODKMEŇ: TRILOBITY (Trilobitomorpha)
– stavba tela- Hlava
  – Trup (nie je diferencovaný)
  – Telson (koncová časť tela, ktorá vznikla splynutím posledných článkov)
– telo je pokryté pancierom
– chrbát panciera je rozdelený na 3 laloky/ lobity
– v súčasnosti sú to skameneliny (žili v prvohorách)  Obrázok
– telo bolo článkované- z každého článku vyrástal 1 pár končatín Trilobity
– morské jedince (žili na dne morí a oceánov)
– veľkosť: 2-10cm (niektoré aj 60cm)
– ak sa pohybovali, tak sa odrážali od dna

PODKMEŇ: KLEPIETKAVCE (Chelicerata)
– väčšinou suchozemské
– stavba tela: A. primitívnejšie druhy- hlavohruď- chelicery (premenený prvý pár končatín= klepietka)
  – pedipalpy (premenený druhý pár končatín=hmatadlá)
 - 4 páry končatín
– bruško- bez končatín
  B. dokonalejšie formy- hlavohruď+bruško = tvoria jeden celok
  (ťažko rozlíšiť hlavu a bruško)
TRIEDA: Hrotnáče (Merostomata)
– ešte žijúce
– vo voľnej prírode
– veľkosť cca 1m
– hlavohruď je pokrytá pancierom obrázok
– telo je zakončené hrotom Hrotnáč americký (Ostrochvost)
– nožičky majú rozdvojené

TRIEDA: Pavúkovce (Arachnoidea)
Rad: Šťúry (Škorpióny)
– telo je článkované  Obrázok
– na konci tela je jedová žľaza  Šťúr karpatský
Druh: Šťúr Karpatský

Rad: Šťúriky
– v starých knihách
– po múroch Obrázok Šťúrik
– veľkosť maximálne milimeter

Rad: Pavúky
– hlavohruď je s bruškom spojená výraznou stopkou
– chelicery majú podobu končatín
– majú výrazné hryzadlá, do ktorých ústia jedové žľazy
– na hlavohrudi majú 8 očí
– tkajú siete pomocou snovacích žliaz (v zadnej časti bruška)- produkujú tekutinu, ktorá na vzduchu tuhne a tak
  stavajú (tkajú) siete
– vždy si postavia najskôr rám siete
– tkanie siete je inštinktívna záležitosť  obrázky
– dýchajú pľúcnymi vakmi
– charakteristické je mimotelové trávenie
Druh: Kútnik domový
   Tarantula (zástupca vtáčkarov)
  Križiak
  Pavúčik vodný- aktívny je v noci
– skrýva sa v škárach múrov
– sú dravé (aktívne vyhľadávajú potravu)
– je obrvený
– opačne stavia sieť
– na hladine zachytáva bublinky (na dýchanie vo vode) – dýcha pľúcnymi vakmi
Rad: Kosce
– netkajú siete
– výskyt: vo vlhkých, tmavých a teplých oblastiach
– má dlé, tenké končatiny- ľahko sa ulomia (po odtrhnutí končatín vykonáva kosivý pohyb)
Druh: Kosec domový

Rad: Roztoče
– výrazný pohlavný dimorfizmus
– oplodnenie je vnútorné
– živia sa krvou (krv saje samička)
– samček sa živí šťavami z tráv
– v koncových častiach tykadiel majú senzory, ktoré vnímajú či sa nachádza CO2
– sú najdokonalejšie klepietkavce
– chelicery a pedipalpy zrástli do GNATOSTOMY (predchodca čeľustí)
– sú súčasťou prachu
– majú viac negatívny význam ako pozitívny
– vyvolávajú ochorenia
– kliešť môže byť prenášačom vírusu (encefalitída) alebo baktérie (lymská borelióza- zápal lymfatických uzlín)
Druh: Kliešť obyčajný
Skladokaz múčny

PODKMEŇ: KÔROVCE (Crustacea)
– žijú vo vode alebo v blízkosti vody
– stavba tela: A. Hlavohruď- 2 páry tykadiel
  – 1 pár hryzadiel
  – 2 páry čeľustí
 - zložené oči (Naupliové oko-typické pre larvy a cyklopa)
  – 1 pár dvojitých končatín- na každom článku (sú rozdvojené)
  B. Bruško- na konci vidlica alebo telson
  – končatiny na nosenie vajíčok
– vývin:  priamy (väčšinou sladkovodné)
  nepriamy cez larvu /NAUPLIUS, ZOEA/ (väčšinou morské)
– systém kôrovcov:
  Trieda: Veslonôžky  Telo nemá stabilný počet článkov
    Kaprovce  Nižšie kôrovce Sú súčasťou planktónu
    Lupeňonôžky   Veľkosť cca 1mm

  Rakovce – Rad: Rovnakonôžky Stabilizoval sa počet
Rôznonôžky Vyššie kôrovce článkov.
Desaťnožce – Podrad: Kraby  Dokonalejší pohyb.
Raky
  
– dýchanie: žiabrami

TRIEDA: LUPEŇONÓŽKY
Druh: Dafnia- veľkosť 1-2mm

TRIEDA: KAPROVCE
Druh: Kaprovec Ploský- veľkosť max 5mm
   - dočasný ektoparazit
  - živí sa krvou hostiteľa

TRIEDA: VESLONÓŽKY
Druh: Cyklop obyčajný- 1 naupliové oko
  – vidlicovité končatiny

TRIEDA: RAKOVCE
Rad: Rovnakonôžky
Druh: Žižiavka múrová-  hrudné končatiny slúžia na pohyb
– telo z vrchu sploštené

Rad: Rôznonôžky
Druh: Krivák obyčajný-  súčasť planktónu
-  telo z boku sploštené
  -  2 typy končatín- Hrudné (na chôdzu)
– Brušné (na plávanie)
Rad: Desaťnožce
– 10 končatín (5 párov)
– morské aj sladkovodné
– Podrad: Raky- v 1 článku tykadiel majú polohovorovnovážny orgán- STATOCYSTA- dutinový orgán-
zbierajú si tam zrnká piesku, ktoré dráždia nervové zakončenia a tak si udržiavajú rovnováhu
(zvliekaním panciera stratia aj piesok)
  Druh: Rak riečny- v čistých pramenitých vodách, indikátor čistoty vôd
Rak pustovník
Langusta obecná
Homár obyčajný

– Podrad: Kraby- hlavohruď je okrúhla
  – z vrchu sploštená
  – bruško výrazné skrátené a ohnuté pod hlavohruď
  – oči na stopkách
  – 2 rôzne veľké klepetá
  Druh: Krab obyčajný
Veľkrab japonský
Krab kamčatský (až 3m)

PODKMEŇ: VIACNÓŽKY (Myriapoda)
– sú suchozemské
– dravé- aktívne vyhľadávajú potravu
– vyskytujú sa v tmavých, tienistých miestach alebo v pôde

TRIEDA: MNOHONÓŽKY
– telo na priereze okrúhle
– telo sa skladá z dvojčlánkov (z každého 1 pár končatín)
– sú tmavšie
  Druh: Mnohonôžka zemná

TRIEDA: STONÓŽKY
– dvojčlánky tvoria širší a užší a z nich vyrastajú 2 páry končatín
– telo z vrchu sploštené
– sú hnedočervené
  Druh: Stonôžka obyčajná-

PODKMEŇ: HMYZ (Insecta)
– hrudné články sú 3- z každého vyrastá 1 pár končatín (= 6 nôžky)
– z 2. a 3. článku- vyrastajú krídla
– 2. článok je blanitý (včely, muchy)
– 3. článok je rôzne upravený
- typy krídel: – Blanité- 2 páry krídel
  – včely, osy, sršne
– Pergamenovité- stvrdnuté
 - koníky, kobylky, svrčky
  – Chitinizované- POLOKROVKY- bzdochy
– z 2/3 sú chitinizované, spodná časť je blanitá
  -KROVKY-chrobák, lienka, roháč
– celé sú chitinizované
  – Šupinovité- základ je blanitý, sú s malými šupinkami
  – motýle
- anatómia tela:
  TS:- dostatočne upravená
  – rôzne typy ústnych ústrojov
  – u suchozemských sú prítomné sú slinné žľazy (na zmäkčenie potravy)
  – hrvoľ- rozšírená časť pažeráka, kde dochádza k napučaniu potravy

  DS:- tracheami

  P-RS:- vývin- priamy
– nepriamy
– partenogeneticky (bez oplodnenia vajíčka) napr. trúdy, včely
– sú to gonochoristi
– typy lariev- NAJÁDA- vodná  charakteristické pre vývin s nedokonalou premenou
– NYMFA- suchozemská
– PRAVÁ LARVA- Húsenica- char. pre vývin s dokonalou premenou
   - výrazne sa líši tvarom, spôsobom prijímania potravy, a typom
ústnych ústrojov
PODKMEŇ: Hmyz
TRIEDA: ŠESŤNÓŽKY
Podtrieda: Bezkrídlovce
– nemajú a nikdy nemali krídla
– na brušku zvyšky končatín
  Druh: Chvostoskok karpatský -  chvostom sa odráža
  – žije v pôde, vo vlhkých až vodných biotopoch
Švehla obyčajná – suchozemská, vyskytuje sa v teplých a tmavých priestoroch
– veľkosť 1 cm
Podtrieda: Krídlovce
– 2 páry krídel
– delia sa podľa vývinu:
Nadrad: Hmyz s nedokonalou premenou:
- nemajú štádium kukly, larvy majú krídla
Rad: Vážky:- veľké, zložené oči
  – dlhé a štíhle telo (bruško)
  – 2 páry silných blanitých krídel
  – vidia všetko len svoje telo nevidia
  – sú dravé (silné hryzavé ústrojenstvo)
 - v blízkosti vodných biotopov
Druh: Šidlo obrovské
  Vážka ploská

  Rad: Šváby: – nočné živočíchy
– všežravé
– v zlých hygienických podmienkach (kychyňa..)
Druh: Rus domový
  Šváb obyčajný 

  Rad: Modlivky
Druh: Modlivka zelená- charakteristický je druhový kanibalizmus
– samička je väčšia
– samička po oplodnení zožerie samčeka ( tým si zabezpečuje výživne látky pre
vyvíjajúce sa potomstvo)
Rad: Rovnokrídlovce
Podrad:  Koníky
  Kobylky
  Svrčky
– KONÍKY- majú krátke krídla, krátke tykadlá
– KOBYLKY- sú veľké
– krídla presahujú dĺžku tela
– dlhé tykadlá
– Svrčky a Koníky vydávajú zvuky (trú zadné končatiny o seba)
  Druh: Koník modrokrídly
Kobylka zelená
Svrček poľný

Rad: Ucholaky
– bruško majú zakončené klieštikmi- pomáhajú si s nimi roztvárať krídla
– živia sa rastlinnými a ovocnými šťavami
  Druh: Ucholak obyčajný (na ovocí)

Rad: Švoly
– napádajú hniezda vtákov
– živia sa odumretou pokožkou a organickými zvyškami
  Druh: Švola slepačia

Rad: Vši
– sú to dočasné ektoparazity
– živia sa krvou, pokožkou
– vajíčka = HNIDY
– majú silné pazúriky
– telo je z vrchu sploštené
– krídla im zanikli (sú druhotne bezkrídle)
  Druh: Voš detská (vlasová)
Voš lonová- prenáša sa pohlavným stykom
  -spôsobuje svrbenie
Voš šatová- v starých šatách
– živí sa odumretou pokožkou
– spôsobuje štipance (keď ich rozškrabeme – brušný týfus)
– je prenášačom brušného týfusu

Rad: Bzdochy
– sú výrazne sfarbené (na odstrašenie)
– vypúšťajú nepríjemné zápachy (taktiež na odstrašenie)
  Druh: Cifruša bezkrídla- krídla sú kožovité polokrovky
– 2. pár  je blanitý

Nadrad: Hmyz s dokonalou premenou:
– vývin ide cez štádium kukly

Rad: Blanokrídlovce
– patrí tu sociálny hmyz
– hruď je s bruškom spojená tenkou blankou
  Druh: Osa obyčajná/ útočná
Čmeliak zemný
Sršeň (má veľké žihadlo)
Včela medonosná

Rad: Dvojkrídlovce
– vyvinutý majú len 1 pár krídel
  Druh: Komár piskľavý- krv pijú len samičky
  -larvy sa vyvíjajú vo vodnom prostredí
Mucha domáca- prenášač chorôb
Ovad hovädzí- má na hlave veľké oči
  – saje krv
Mucha TSE-TSE- prenáša spavú nemoc
Anofeles škvrnitokrídly

Rad: Motýle
– larva sa značne odlišuje od dospelého jedinca (sú rôzne veľké, tvarované)
  Druh: Vidlochvost feniklový
Babôčka
Modráčik
Mlinárik kapustový
Lišaj mliečnikový

Rad: Blchy
– druhotne bezdkrídly hmyz
– dočasné ektoparazity
– telo z boku  sploštené
– majú výborné skákavé končatiny
  Druh: Blcha ľudská

Rad: chrobáky
– majú krovky (tvrdé krídla)
  Druh: Bystrušky
Fúzač- má dlhé tykadlá
Lienka sedembodková
Lysavka dúhová
Nosáčik- má predĺžený sosáčik
  – ťažké krídla
Nosorožtek- veľký sosáčik (samička má menší)
– žijú v pilinách
– niektoré majú až 4 ročné larválne štádium
Mandalinka zemiaková
Potápnik obrúbený- vodný, má až 4cm
Roháč

MIMIKRY- vlastnosť hmyzu, keď sfarbením a tvarom sa prispôsobujú prostrediu