S Rozarkou – Vincent Šikula

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: cusmonik
Typ práce: Referát
Dátum: 29.04.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 655 slov
Počet zobrazení: 18 920
Tlačení: 1 024
Uložení: 925

S Rozarkou – Vincent Šikula

Vincent Šikula

Narodil sa 19. októbra 1936 v Dubovej pri Modre. Vyštudoval Štátne konzervatórium v Bratislave (lesný roh). Po vojenčine bol učiteľom na ĽŠU v Modre, potom krátky čas redaktorom časopisu Romboid a neskôr filmovým dramaturgom. Od roku 1973 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, v rokoch 1994 – 1999 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. V roku 1979 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec. Zomrel 16. 6. 2001 v Modre.

TVORBA:

Debutoval zbierkou čŕt a poviedok z vojenského prostredia – Na koncertoch sa netlieska. Ďalej písal:

Novely - Vlha, Liesky, S Rozarkou, Vojak

Románová trilógia - Majstri, Muškát a Vilma
Zbierky poviedok - Možno si postavím bungalow, Povetrie, Horská robota, ...
Pre deti: Pán horár má za klobúkom mydleničku, Prázdniny so strýcom Rafaelom, ...

Básnické zbierky: Z domu na kopci, Zo zanedbanej záhrady

Scenáre pre filmy: Zuzanka Hraškovie, Otec ma zderie tak či tak

S Rozarkou

Hlavné postavy:

Rozarka – je 18-ročné dievča. Je mentálne zaostalá, jej duševný svet je na úrovni dieťaťa.

Ondrej – jej starší brat, ktorý sa o ňu stará

Psychologická novela S Rozarkou predstavuje Šikulov prvý tvorivý vrchol. Je symbolom kontrastu medzi detským svetom čistoty a svetom dospelosti, ktorý je preniknutý zlobou nenávisťou a konvenciami. Autor nepriamo naznačuje, že aj dospelý sa môžu z tohto „zlého“ sveta vymaniť do sveta rozprávok a nájsť pokoj a útechu pre svoju dušu. Hlavná hrdinka nie je vymyslená. Je to dievča, ktoré autor stretáva na ulici, dievča večne zakliate do detstva.

Dej:

Rozprávačom príbehu je Ondrej. Dielo sa začína cestou Rozarky a Ondreja zo Šenkvíc, kde býva ich sestra Mara. Cestovali domov, do rodičovského domu, pretože Mara sa už o Rozarku nedokázala a nechcela starať. Ondrej ju nechcel dať do ústavu, preto odišiel zo svojej práce a zo svojho bytu, ktorý mal vo Vrbinke. Našiel si novú prácu, na ktorú si postupne zvyká. Všetko čo robil, robil iba pre Rozarku, čo je znakom toho, že ju mal veľmi rád.

Ich rodičia sa rozviedli a súrodenci žili s mamou. Po jej smrti Rozarka išla k Mare a Ondrej býval v Bratislave. Otec sa o nich nestaral, vyčítal im, že sú nevďační a myslia iba na seba. Býval sám v chatrči, ktorá však už bola na spadnutie.

Ondrej je jediný človek, ktorému Rozarka dôveruje. Nahrádza jej matku, ktorá Rozarke veľmi chýba. Rozarka sa tvárou podobá matke, no to jej nestačí – chce vyzerať presne ako ona. Doma má jednu fotografiu matky a Rozarka je niekedy presvedčená, že sa pozerá sama na seba. Nosila preto aj rovnaké šaty, či topánky.

Rozarka žije vo vlastnom svete, nedokáže pochopiť svet dospelých a keď sa jej Ondrej aj prostredníctvom rozprávok snaží vysvetliť udalosti zo skutočného života, ona to nechápe. Ondrej nedokáže preniknúť do jej rozprávkového sveta. Jeho rozprávky nie sú typické rozprávky, ale príbehy zo života s rozprávkovými motívmi. Snaží sa jej priblížiť svet dospelých, chce potlačiť jej duševnú anomáliu a vyliečiť ju. Rozárka neprijíma bratove argumenty, lebo sa cíti byť šťastná a pokojná vo svojom svete, chráni si ho.

Ondrej a Rozarka posielajú každú nedeľu otcovi jedlo a bielizeň – tak, ako to robila ich matka. Keď mu ju poslali prvýkrát, zabudli pribaliť aj fľašu vína. To otca nahnevalo a prišiel im vynadať. Ondrej sa márne pokúšal vysvetliť mu, že keby bol vedel, že mu mama posielala aj víno, určite by ho tam dal aj on. Otec ho nepustil k slovu a povedal im, aby za ním už nikdy nechodili a neotravovali ho. Odišiel a stratil sa niekde v uliciach. Rozarka to ako vždy nechápala... Neskôr ho ešte navštívili, ale ich stretnutie dopadlo tak ako vždy – plné výčitiek, hnevu a nezáujmu.

Keď si už Ondrej s Rozarkou nevedel poradiť, začal uvažovat o ústave. Uvedomí si, že jedine v takom svete, kde žijú ľudia s podobnými problémami ako ona, bude šťastná. Zostáva sám so zúfalým pocitom svojho ľudského zlyhania. Román sa končí vetou: „Vyšiel som s tými prázdnymi kuframi a nevedel som, na ktorú stranu sa obrátiť.“

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

O autorovi: Vincent Šikula

Vincent Šikula

Vincent Šikula bol slovenský prozaik, básnik a dramatik, autor literatúry pre deti a mládež.



Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu