Polnočný denník - Matkin

Maxim E. Matkin
O autorovi: Matkin je ojedinelý zjav na slovenskom literárnom poli. Už veľa autorov pred ním písalo pod pseudonymom, ale okolo žiadneho sa nerobil taký rozruch. Veľa sa o ňom (o nej) nevie. Autor ostáva v anonymite a to mu zrejme vyhovuje. Jeho čitatelia riešia na internetových fórach, kto to je. V tejto súvislosti sa už hovorilo o Petrovi Pišťankovi či Eve Borušovičovej... Núka sa otázka, či písať pod pseudonymom bol len dobrý reklamný ťah. Alebo má na to autor pádny dôvod? Ale odpovede na otázku, kto je a čo si myslí, nám dáva vo svojich knihách.
 
Matkin, Maxim E.: Polnočný denník, Slovart, Bratislava 2002, 174 s.
Polnočný denník bol prvý slovenský internetový bestseller. Najprv začal vychádzať v internetovom časopise Inzine. Pre obrovský úspech a na podnet čitateľov vyšiel knižne. Autor opradený rúškom tajomstva (skrýva sa pod pseudonymom) píše s ľahkosťou jemu vlastnou a nekladie si „servítku pre ústa“. Román, nad ktorým by sa naše „babičky“ pohoršovali, zachytáva realitu súčasného človeka, každodenné problémy so vzťahmi a láskou...a nevyhýba sa ani sexu a erotike.

Román je písaný formou denníkových zápiskov od 25.júla do 19.decembra 2001 a v ich forme, čo značne približuje aj jeho autentickosť.
Hlavná postava Maxim (samotný autor) nás sprevádza celým príbehom, vidíme jeho výšky a pády v oblasti lásky a vzťahov. Trpí depresiami, rieši svoje problémy a nevyhýba sa ani drogám a alkoholu. Maxim je súčasný človek so slovenského veľkomesta, ktorý žije svoj život, ale zakúsi aj údery osudu...Takmer ako hocikto z nás.

Stretávame sa aj s Maximovou sestrou Hysterkou. Navzájom sa jeden o druhého opierajú, ale starajú sa aj tomu druhému do života. Aj Hysterka rieši svoje problémy s manželstvom a manželovou neverou. Svojho manžela Exota nedokáže opustiť, hádajú sa a udobrujú. Nakoniec on sám podá žiadosť o rozvod.

Podstatnú časť príbehu tvoria Maximove vzťahy so ženami. Istý čas chodí so ženou menom Ranená labuť (kamarátka Hysterky): „Najinteligentnejšia žena, akú poznám, ale z neznámeho dôvodu sa rozhodla tváriť, že je ťažko postihnutá blondína, ktorej odumrela väčšina mozgových buniek.“ A potom je tu Sante, Maximova „femme fatale“, žena s tajomným úsmevom, ktorá Maxima očarí: "Mala v sebe niečo, čo ma nútilo nepustiť ju z očí." Maxim po nej túži, avšak ona sa nechce viazať: „Som v citovej rekonvalescencii, nechcem sa znovu zamilovať.“ Istý čas spolu chodia, ale Maxim ju prichytí s bývalým partnerom...Avšak nič nie je také, aké sa zdá.

Polnočný denník je špecifický aj svojím jazykom. To, že vyšiel najprv na internete, umožnilo pravdepodobne autorovi použiť výrazy, ktoré by inak asi nepoužil. Len sa to tak hemží vulgarizmami a slangom. Avšak tieto výrazy nie sú vôbec silené, ale práve naopak, zapadajú do prostredia, stotožňujú sa s postavami, ktoré ich používajú. Román je realitou súčasnej doby, a práve preto, je čitateľovi blízky obsahovo aj štylisticky. Matkin píše o tom, čo nás zaujíma, a o tom, čo všetci vieme, ale nemáme odvahu to vysloviť nahlas. Dráždi našu fantáziu, otvorene píše o sexe...Ale ten, kto si myslí, že Polnočný denník je iba o sexe, ten sa mýli. Autor výstižne vyjadril aj podstatu existencie dvoch ľudských bytostí: „Vzťahy sú strašne krehké, ak ich budeš toľko spracovávať, môžeš ich poškodiť.“
 
Citáty: „Náhody naozaj neexistujú a termín náhoda je len slovo nahrádzajúce náš pocit bezmocnosti nad sledom udalostí, ktoré si nedokážeme vysvetliť.“
„Na svoju beznádejnú situáciu zabúdame len v zriedkavých chvíľkach šťastia alebo vďaka alkoholovým alebo drogovým zážitkom,“
„Nejde ani tak o to, ako a koho milujeme, ale kým sme, keď sme s ním."
„Celý svet speje k chaosu. Prečo tomu stále vzdorujeme?“
„Pochopil som, že spoločná existencia mužov a žien je o hrách s mierne premenlivými pravidlami, a keď chcete mať kocku, na ktorej padajú najčastejšie šestky, musíte pre to niečo urobiť.“
„Je nás veľa s láskou na rozdávanie, len nejako nevieme nájsť toho správneho človeka, komu by sme ju dali.“
- vzťah s Maximom, Ranená labuť: „Možno sa len v jednom čase a priestore stretli naše dve citové frustrácie.“
- rada od Hysterky: „Prijmi sa, aký si. Odblokuj sa. Maj sa rád. Ukáž, kto naozaj si. A potom príde aj žena, o ktorej tak snívaš.“
„Byť zamilovaný a mať depresiu to je zaujímavá, no vyčerpávajúca kombinácia. Možno to je z akútneho nedostatku spánku.“
„Nič nie je jednoduché a každá zmena bolí, aj keď je to zmena prinášajúca to, po čom sme dlho túžili.“
 
Môj názor: Po prečítaní Polnočného denníka sa čitatelia rozdelili na dva tábory: na tých, ktorí ho milujú a tých, ktorí ho nenávidia. Ja sa radím skôr k tým prvým, aj keď jeho výtvory nepokladám za vrchol literárneho umenia. No originalitu mu nemožno uprieť (aj keď s niečím podobným tu bol P. Pištanek a podobné témy nájdeme aj vo svetovej literatúre). Autor pichol do osieho hniezda. A myslím si, že Matkin je žena...