Vstup USA do vojny a jej koniec

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 04.05.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 674 slov
Počet zobrazení: 25 627
Tlačení: 1 218
Uložení: 1 171

Boje roku 1917

Nástupom ruskej Dočasnej vlády v marci 1917 mohli dohodové mocnosti vystupovať ako blok demokratických štátov bojujúcich proti totalitným ústredným mocnostiam.

Nemecké vojská sa už od začiatku vojny snažili ponorkovou vojnou oslabiť a prerušiť zásobovanie vojsk Veľkej Británie a Francúzska americkým tovarom. Od začiatku roku 1917 Nemci prešli dokonca na neobmedzenú ponorkovú vojnu, v ktorej likvidovali podozrivé lode aj z neutrálnych štátov. Veľký rozruch spôsobilo potopenie dopravnej lode Lousitania ešte v roku 1915.

Týmto postupom si znepriatelili aj Spojené štáty, ktoré dovtedy zostávali v neutralite. Pridržiavali sa svojej politiky izolacionizmu známej aj ako Monroeova doktrína. 6 apríla 1917 vyhlásili Spojené štáty Nemecku vojnu ako reakciu na neobmedzenú ponorkovú vojnu.

V apríli a máji 1917 prebehla na západnom fronte tzv. Nivellova ofenzíva (podľa francúzskeho generála Georgesa Nivella), ktorá skončila ako všetky ostatné, teda bez toho, aby sa podarilo prelomiť nemecké postavenia. Rovnako neúspešná bola aj britská ofenzíva vo Flandersku, kde sa vojaci od júna do novembra1917 pokúšali prelomiť nemecké línie. Neosvedčilo sa aniprvé masové nasadenie tankovpri Cambrai.

Neúspešné ofenzívy, ktoré prinášali veľké straty na životoch, vyčerpanosť a únava z dlhej vojny, postupne spôsobovali čoraz väčšiu nespokojnosť verejnosti na obidvoch stranách frontov. Hlavne v zázemí ústredných mocností sa čoraz častejšie ozývali hlasy za ukončenie vojny a uzavretie mieru. Všetky dôležité oblasti však ovládali predstavitelia tzv. tvrdej línie v Nemecku.

Vážne problémy mal najvernejší nemecký spojenec Rakúsko – Uhorsko, ktorému hrozil rozpad. V roku 1916zomrel rakúsky cisár František Jozef I. Jeho následník Karol I. sa v nasledujúcom roku pokúsil, prostredníctvom svojho príbuzného v Belgicku Sixta Bourbunského, dohodnúť separátny mier s Francúzskom bez vedomia Nemcov.

Keď sa táto tzv. Sixtova aféra dostala na verejnosť, nezostávalo novému cisárovi nič iné, iba verejne podporiť Nemecko. Dôsledkom bolo ešte výraznejšie posilnenie vplyvu Nemcov v Rakúsko – Uhorsku a praktické podriadenie rakúsko – uhorského vojenského a priemyselného potenciálu Nemecku. Tým spečatil osud monarchie.

Dohodové mocnosti začali výraznejšie podporovať národy monarchie, ktoré bojovali za jej rozpad. Podpory sa dostalo česko – slovenskému, juhoslovanskému a poľskému odboju. 8. januára 1918zverejnil americký prezident Woodrov Wilson svojich 14 bodov, ktoré definovali ciele USA vo vojne. V týchto bodoch, okrem iného, podporoval aj národnooslobodzovacie úsilie stredoeurópskych národov.

Ofenzívy v roku 1918 a koniec vojny

Po Brest – Litovskom mieri presunuli Nemci z Ruska na západný front takmer milión vojakov, aby vyrovnali prevahu Dohody. Už do konca marca 1918 začali 4 mohutné ofenzívy s nasadením všetkých záloh.

V júli 1918 prekročili rieku Marnu a ocitli sa 38 km od Paríža. Len s napätím všetkých síl boli zastavení Francúzmi a Američanmi. 17. júla Nemci vyčerpali posledné zálohy a tak Hindenburg nariadil zastavenie poslednej ofenzívy.

Ich armáda bola na pokraji zrútenia. Dohodové štáty, posilnené takmer miliónom amerických vojakov, disponovali množstvom diel, tankov, lietadiel a obrovskými zásobami munície a potravín. Nastúpili do protiútoku. Od 8. augusta 1918, ktorý vošiel do nemeckých dejín ako „čierny deň nemeckých vojsk“, vytláčali dohodové vojská Nemcov zo všetkých postavení.

V septembri 1918 zaútočili dohodové vojská na solúnskom fronte, čo znamenalo krach Bulharska a Turecka. Obidva štáty potom podpísali mierové zmluvy. Turci uvoľnili úžiny a umožnili spojencom zásobovať armády bojujúce proti ruským boľševikom.

V polovici októbra vyhlásil rakúsko – uhorský panovník, že je ochotný rokovať o prímerí aj bez súhlasu Nemcov. Dokonca vyhlásil rozsiahly projekt federalizácie monarchie. Táto iniciatíva však prišla značne neskoro, pretože dohodové štáty už medzitým uznali Česko – slovenskú národnú radu v Paríži za základ budúcej vlády česko – slovenského štátu.

24. októbra začali dohodové štáty mohutnú ofenzívu aj na talianskom fronte. Útok na riekePiave znamenal prakticky rozpad cisársko – kráľovskej (teda rakúsko – uhorskej) armády. 3. novembra 1918 podpísalo rakúsko – uhorské velenie prímerie v mene štátu, ktorý už prakticky neexistoval.

V dňoch 28. – 30. októbra 1918 vznikol samostatný česko – slovenský štát, 7. novembra bola vyhlásená Poľská republika, 12. novembra Rakúska republika, 18. novembra Maďarská republika1. decembra vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS), neskoršia Juhoslávia.

11. novembra 1918 v Compiegne v salónnom vozni generála Ferdinanda Focha podpísalo Nemecko kapituláciu. Prvá svetová vojna sa skončila.

Štatistika prvej svetovej vojny

Počas prvej svetovej vojny bolo zmobilizovaných viac ako 65 miliónov vojakov. Na frontoch zahynulo vyše 10 miliónov mužov a ďalších vyše 20 miliónov bolo zranených.

Prvá svetová vojna ja považovaná za prvú totálnu vojnu v dejinách ľudstva. Je to preto, lebo zainteresované krajiny zapojili do vojny nielen mohutné armády vojakov, ale aj všetok priemysel, civilné obyvateľstvo a ostatné odvetvia národných hospodárstiev.

Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu