Studená vojna vo svete: Vietnam a Afganistan

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 15.07.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 792 slov
Počet zobrazení: 9 710
Tlačení: 704
Uložení: 716

Prvá vietnamská vojna (1946 – 1954)

Pred vypuknutím druhej svetovej vojny bola Indočína francúzskou kolóniou. Francúzske panstvo v Indočíne bolo utvorené protektorátom nad územiami Vietnamu, Kambodže a Laosu. Japonským vpádom a likvidáciou francúzskej správy sa vytvorilo v tejto oblasti mocenské vákuum, ktoré začal vypĺňať Viet-minh, Liga nezávislosti Vietnamu na čele s Ho Či Minom, ktorý za pomoci partizánskych jednotiek vyhlásil v roku 1945 nezávislú Vietnamskú demokratickú republiku (VDR). Po skončení vojny sa Francúzi pokúšali o opätovné ovládnutie Indočíny, narazili tu však na tuhý odpor. Tunajšie obyvateľstvo po skúsenostiach s bojom proti Japoncom už nebolo ochotné stratiť svoju nezávislosť a preto kládlo francúzskym vojskám tvrdý odpor.

Kurz vietnamský dong (VND) - Vietnam

Za pomoci britských jednotiek sa však v roku 1946 podarilo Francúzom obnoviť svoju kontrolu nad južným Vietnamom a obsadiť Saigon. Onedlho vypukla prvá vietnamská vojna medzi Francúzskom a Viet-minhom. Francúzi vyčerpaní svetovou vojnou však neboli schopní viesť dlhodobý konflikt, preto USA v zmysle Trumanovej doktríny prevzali na seba finančné bremeno za vedenie vojny. Po porážke Dien Bien Phu v máji 1954 však bolo jasné, že francúzska nadvláda v tejto oblasti už nemôže byť obnovená. Následná konferencia v Ženeve rozhodla o rozdelení Vietnamu na Vietnamskú demokratickú republiku a Južný Vietnam. Potvrdila tiež nezávislosť Kambodže a Laosu.

Kým v prípade Laosu a Kambodže došlo k vzniku jednotných štátov, v prípade Vietnamu bola krajina (podobne ako Kórea) rozdelená na severnú časť, ktorú podporoval ZSSR a na jej čele stál komunista Ho Či Min, a na južnú časť, kde sa za pomoci USA snažili vybudovať demokratický štát. Demarkačnú líniu tvorila 17. rovnobežka.

Druhá vietnamská vojna (1964 – 1973/75)

Občianska vojna však neprestala ani po mieri uzavretom v roku 1954. Napriek určitému útlmu pokračoval boj komunistov proti vláde Južného Vietnamu. Skorumpovaná vláda v hlavnom meste Saigon (juh) svojou politikou spôsobovala nespokojnosť obyvateľstva, čo využívali severovietnamskými komunistami organizované partizánske jednotky. Od roku 1960 bola pozorovateľná zvýšená infiltrácia komunistických síl na juhu, ktoré boli podporované z Hanoja (sever). V tom istom roku vznikla politická strana hlásajúca spojenie obidvoch častí Vietnamu, ktorej údernú silu predstavovala partizánska armáda nazývaná Vietkong. USA, v snahe udržať pri moci demokratickú vládu juhu, začali od roku 1962 zvyšovať svoju vojenskú prítomnosť v oblasti.

Faktická partizánska vojna, ktorá sa rozhorela už v roku 1961 sa zmenila na veľký vojenský konflikt v auguste 1964. V tomto mesiaci sa odohral tzv. Tonkinský incident, ktorý bol bezprostredným impulzom na plné zapojenie sa USA do vojny. Išlo o útok jednotiek Vietkongu na americké lode v medzinárodných vodách Tonkinského zálivu. Od toho okamihu sa vojenská prítomnosť USA vo Vietname zvyšovala z niekoľko tisíc vojakov v roku 1964 na 543 000 v roku 1969. Vo Vietname sa rozhorela vojna dvoch vietnamských štátov, v ktorej severnú časť podporoval ZSSR a južnú časť USA. Zvyšovanie účasti USA vo vojne a bezvýslednosť boja však čoskoro začali ovplyvňovať aj zmýšľanie obyvateľov USA.

Od polovice 60-tych rokov sa v USA začal prejavovať čoraz väčší odpor k vojne, najprv v kruhoch vysokoškolskej mládeže a neskôr v celej spoločnosti. Nový prezident USA Richard Nixon  sa od roku 1968 snažil čo najskôr „čestne“ ukončiť konflikt. Začínajú sa série rokovaní o prímerí, ktoré bolo nakoniec podpísané 27. januára 1973 v Paríži. Dohodu podpísali USA, vláda severného Vietnamu a vláda južného Vietnamu. Predstavitelia komunistického severu sa v nej zaviazali, že nebudú zasahovať do záležitostí Južného Vietnamu, za čo sa USA zaviazali k odchodu z Vietnamu. Svoj sľub splnili a do konca marca 1973 odišli z Vietnamu posledné jednotky USA.

Vláda v Hanoji však čoskoro porušila dohodu a v roku 1974 zaútočila na južnú časť krajiny. V apríli 1975 padol Saigon a premenovali ho na Ho Či Minovo mesto. V júni 1975 vznikla Vietnamská socialistická republika, ktorá nastúpila na cestu budovania totalitného komunistického štátu po vzore ZSSR.

Vietnamská vojna bola pre USA poslednou vojnou, ktorá bola vedená v zmysle Trumanovej doktríny, t.j. v zmysle zadržiavania komunizmu vo svete. Neúspech vo Vietname viedol politikov USA k zásadnému prehodnotenie zahraničnej politiky, čo im nakoniec umožnilo dosiahnuť víťazstvo v studenej vojne.

Vpád Sovietov do Afganistanu (1979 – 1989)

Podobne ako USA v prípade Vietnamu, zapojili sa Sovieti do dlhotrvajúceho a nezmyselného konfliktu v Afganistane. V Afganistane si ZSSR posilňoval svoj vplyv už od 50-tych rokov 20. storočia. Po niekoľkých prevratoch v 70-tych rokoch sa v roku 1978 dostala k moci marxistická strana, ktorá začala širokú spoluprácu so ZSSR. Do Afganistanu začali prichádzať sovietski poradcovia, ktorí začali pripravovať aj vojenskú spoluprácu s Afganistanom. Proti marxistickej vláde sa sformovala silná opozícia islamistov, ktorých ozbrojené zložky mudžahedíni ovládli väčšinu Afganistanu a ohrozovali aj hlavné mesto Kábul. Situáciu začali komplikovať aj rozpory v marxistickej vláde, kde opäť dochádzalo k zmenám. Od jari 1979 začínajú Sovieti zasahovať do záležitostí afgánskej vlády.

V decembri 1979 nasleduje veľká invázia, ktorá zosadila dovtedajších vládnych predstaviteľov a na čelo Afganistanu postavila Babraka Karmala. Karmal nastolil v krajine socialistický režim. Napriek invázii a zmene vlády občianska vojna pokračovala, lebo ani obrovská sovietska armáda nebola schopná pacifikovať mudžahedínov. Podobne ako kedysi Američania, aj Sovieti sa dostali do bezvýchodiskovej situácie  a do nezmyselnej vojny, ktorá trvala takmer 10 rokov. Až nástup Michaila Gorbačova v roku 1985 zmenil sovietsku politiku. Z Afganistanu odišli posledné sovietske vojská až v roku 1989. Po niekoľkých ďalších rokoch občianskej vojny fundamentalistické islamské hnutie Taliban v roku 1996 dobylo Kábul a vyhlásilo Afganistan za islamský štát.

Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Studená vojna vo svete: Vietnam a Afganistan

Pridať nový komentár Celá diskusia (1) »


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.050 s.
Zavrieť reklamu