Napoleon Bonaparte

Napoleon Bonaparte

Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (* 15. august 1769, Ajaccio, Korzika – † 5. máj 1821 v Longwood House, Svätá Helena, južný Atlantik) z rodu Bonaparte bol generál Francúzskej revolúcie, neskôr 1802 – 1804 samozvaný Prvý konzul Francúzskej republiky, 1804 - 1814 a 1815 samozvaný cisár Francúzov a 1806 Protektor Rýnskeho spolku a kráľ Talianska.

Človek a vojvodca

Napoleon prečítal hory kníh už ako malý, keď bol na vojenskej škole. Jeho učitelia si všimli, že zatiaľ čo iní žiaci sa cez prestávku odbehli hrať, Napoleon išiel do knižnice a čítal všetko, čo mu prišlo pod ruku. Aj po skončení školy, keď sa stal poručíkom, míňal väčšinu platu na knihy. Takže nebolo divu, že sa stal chodiacou encyklopédiou.

Bol veľmi dobrý v matematike a neskôr sa ako generál stal členom vedeckého inštitútu a stal sa akademikom.

Hoci vedel byť arogantný a panovačný, bol to energický človek činu a mal víziu budúcnosti. Pohŕdal prízemnými a neschopnými ľuďmi. Výborne vedel jednať v kritických situáciách a ako sa o ňom vyjadril jeho priateľ Marmont, v takých situáciách pocítil obrovský príval energie. Bol chodiaca smršť.

Ešte kým bol presvedčený republikán, dokázal svojou obrovskou charizmou pritiahnuť ľudí, z ktorých mnohí ostali jeho priateľmi na celý život.

Neskôr, keď dosiahol moc, spyšnel a zlenivel. Táto jeho stará energia sa mu na chvíľu vrátila až po porážke v Rusku, keď musel brániť samotné Francúzsko. Vtedy aj dosiahol svoje najlepšie víťazstvá proti oveľa silnejším armádam, ale to už mu nepomohlo, lebo od neho len nedávno oslobodená Európa sa rozhodla radšej umrieť ako prehrať.

Vstával najneskôr o 4. ráno a hneď sa dával do roboty a to aj keď bol cisárom.

Detstvo a raný život

Narodil sa ako Napoleone Buonaparte v meste Ajaccio na Korzike 15. augusta 1769, ktorá sa po dlhej vojne o nezávislosť proti Janovu roku 1768 stala súčasťou Francúzska. Jeho rodina patrila k drobnej talianskej šľachte žijúcej na Korzike, prítomnej od začiatku 15. storočia. Pochádzala z talianskeho Toskánska. Bol druhým synom otca Carlo Buonaparte a matky Maria Letizia Ramolino, ktorí spolu mali 13 detí, z ktorých však len 8 prežilo rané detstvo. Jeho otec ako právny zástupca (advokát) bol povolaný v roku 1778 korzickým zástupcom o uchádzanie sa práce na dvore Ľudovíta XVI., kde zostal niekoľko rokov.Napoleonová mama bola katolíčka a jej deti museli pravidelne chodiť do kostola. Dominantný vplyv mala na Napoleonovo detstvo jeho matka. Jej pevná disciplína pomohla k obmedzovaniu Napoleonových šibalstiev.

Výcvik a školenie

Napoleon začal školu už ako päťročný. roku 1774 bol zapísaný do školy, ktorú viedli rehoľné sestry. Mal voľnejšiu školu a často tak chodieval na prechádzky. Na týchto prechádzkach niekedy sa držal za ruku s dievčaťom, ktoré sa volalo Giacominetta. Napoleonovi spolužiaci spozorovali tento milujúci párik a vytvorili o nich rýmovačku: „Napoléone di mezzacalzetta, fa l'amore a Giacominetta“. Tento krátky rým znamenal: „Napoleon s jeho ponožkami napoly dole, vyznáva lásku Giacominette“. Kedykoľvek tento rým Napoleon počul, prenasledoval vinníka a pustil sa s ním do bitky.

Napoleon sa dôkladne pripravoval na vyučovanie. Mal rád aritmetiku a venoval sa jej celý svoj život. V roku 1777, tri roky po tom, ako začal navštevovať školu, išiel za mlynárom a vypočítal mu produkciu mlyna. Jeho láska k matematike viedla k tomu, že sa stal delostreleckým dôstojníkom vo francúzskej armáde, kde potreboval vypočítať uhol, trajektóriu, hmotnosť gule a množstvo pušného prachu pri paľbe na ciele v rôznych vzdialenostiach, čo vyžadovalo dobrú znalosť matematiky.

Školská príprava

V roku 1778 sa Napoleonov otec rozhodol dať dvom najstarším chlapcom všestranné vzdelanie a zapísal ich do jednej z dvoch škôl pre francúzsku šľachtu. Napoleon sa rozhodol stať sa vojakom, pretože bol veľmi hlučný a miloval históriu a matematiku. Giuseppe bol obrátený obraz Napoleona, rozhodol sa stať kňazom.

Vo veku deväť rokov Napoleon, Giuseppe a ich bratranec odišli do Francúzska. Napoleonova matka mu pred odchodom stihla pošepnúť "guráž". Napoleon sa na Korziku vrátil ešte niekoľkokrát.

Pricestovali do Francúzska, kde sa s nimi stretol Napoleonov otec, a odviedol ich do školy. Napoleona prijali 15. mája 1779 do francúzskej vojenskej školy v Brienne (Brienne-le-Château). V Brienne ho považovali za vysoko nadaného outsidera. Najväčší talent mal na matematiku, okrem toho sa zaujímal o veľkých hrdinov dejín ako Alexandra Veľkého a Júlia Cézara. Pred vstupom do školy sa musel naučiť po francúzsky, ale počas celého života hovoril s talianskym akcentom a nikdy sa nenaučil poriadne hláskovať. Dosahoval výborné známky v matematike a v zemepise. Po dokončení štúdia v Brienne v 1784 bol Napoleon prijatý do elitnej školy École militaire v Paríži, kde sa mu za jeden rok podarilo dokončiť dva ročníky štúdia. Po jeho ukončení školy v septembri 1785 bol poverený ako pomocný poručík pluku kráľovského delostrelectva a v januári 1786 v 16 rokoch si začal plniť svoje povinnosti vo francúzskej armáde. Kvôli svojmu pomerne nízkemu pôvodu však boli jeho možnosti postupu v armáde obmedzené a preto sa venoval spisovateľskej činnosti. Jeho veľkým vzorom bol napr. Jean-Jacques Rousseau.

Napoleon Bonaparte

Zaujímavá mladosť

 Napoleon mal vzrušujúci život. Narodil sa v obývačke rodičovského domu. Bol druhý z ôsmich žijúcich detí. Matka mu dala do vienka meno Napoleon podľa egyptskej náboženskej sošky. Napoleonovi rodičia boli veľmi ohľaduplní k svojim deťom. Ako malé dieťa dostal Napoleon a Guissepe nekomfortnú izbu v ich dome, kde sa mohli hrať. Mohli zápasiť, kresliť na stenu a hrať hry, ktoré im boli srdcu blízke. Ešte ako dieťa dostal Napoleon prezývku Rabulione, ktorá znamená „ ten, ktorý sa do všetkého mieša“.

Nakoľko bol malý, často tĺkol svojho brata, keď sa bili napriek tomu, že bol Guissepe viac než o jeden rok starší .Túto ohnivú povahu si udržal počas celého života. Napoleon mal veľmi rozsiahle a veľké ego a bol veľmi svedomitý. Matka mu dávala často za úlohu sledovať jeho otca, keď pôjde do miestnej krčmy. Robieval to, lebo jeho otec mal ohromnú lásku k hazardu a bohužiaľ, nemal veľa šťastia. On potom oboznamoval matku s udalosťami, ktoré sa ten večer stali. Napoleon nenávidel túto prácu kvôli nečestnosti. Taktiež hovorieval matke zlé veci, ktoré vykonal. Napoleon si počas svojho detstva tvoril mnoho zvykov a rutín, ktoré dodržiaval počas celého života. Po prvé, každý deň sa kúpal. Ako cisár sa kúpal jednu hodinu pred obliekaním. Po druhé, bol veľmi veľkorysý. Ako dieťa zdieľal hračky s ostatnými deťmi a neskôr prejavoval túto vlastnosť ako cisár a prvý konzul Francúzska odmeňovaním cenami a poctami (titulmi a hodnosťami) mnohých. Dokonca svojej žene doniesol vždy nejakú maličkosť s vojenských ťažený po Európe a Afrike. Bol známy aj ako ranné vtáča stával o 4hod. a to aj keď bol cisárom.