Občianska vojna v USA

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 19.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 852 slov
Počet zobrazení: 5 965
Tlačení: 500
Uložení: 505
Vojna amerických osád za nezávislosť Občianska vojna v USA
V 17. st. začali prenikať do Severnej Ameriky Angličania a Francúzi. Ich vzájomné súperenie skončilo víťazstvom Anglicka. angličania na atlantickom pobreží Severnej Ameriky založili do polovice 18. storočia 13 kolónií.
 Prisťahovalci z Anglicka boli zväčša roľníci, ktorí v Anglicku prišli o pôdu a v Amerike hľadali nový spôsob obživy. Pôvodní obyvatelia Indiáni obývali rozsiahle územia. Kolonisti ich postupne vytláčali na západ a zaberali ich loviská. Hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. V južných oblastiach prisťahovalci zakladali tabakové a bavlníkové plantáže. Na plantážach sa využívala práca černochov privezených z Afriky. Na severe vznikali farmy a v strednej časti sa rozvíjala manufaktúrna výroba. postupne sa začali vyhrocovať rozpory medzi americkými osadami a Anglickom. Anglicko sa snažilo v osadách obmedziť rozvoj priemyslu, pretože ich chcelo využiť ako lacný zdroj surovín a odbytištia tovaru pre rozvíjajúcu sa anglickú priemyselnú výrobu. Anglický kráľ a šľachta si tiež robili nárok na pôdu, na ktorej sa usadili kolonisti. V roku 1763 anglická vláda v snahe obmedziť konflikty s Indiánmi vydala zákaz osídľovať kraje na západ od Alleghanu (čítaj eligén) . Toto nariadenie veľmi postihlo farmárov a plantážnikov. Odpor vznikol aj proti zavádzaniu nových daní a ciel. Anglický parlament bol nútený dane odvolať, ponechal iba clo na čaj. V roku 1773 osadníci v Bostone vyhádzali debny s čajom lodí Východoindickej spoločnosti do mora . Anglická vláda uzavrela bostonský prístav. Predstavitelia amerických osád sa zišli vo Philadelphii, kde vyhlásili bojkot anglického tovaru na protest proti novým opatreniam. Osadníci si utvorili vojsko, ktoré pozostávalo z farmárov, remeselníkov a predstaviteľov buržoázie. Na čele stál plantážnik Juraj Washington.
 V roku 1775 vojenské oddiely osadníkov vytlačili anglické vojská z Bostonu. 4.júla 1776 spoločný kongres osád vo Philadelphii prijal Vyhlásenie nezávislosti, ktorého autorom bol Thomas Jefferson.Dokument odôvodňoval odtrhnutie od Anglicka, vyhlasoval rovnosť všetkých ľudí a ich právo rozhodovať o spôsobe vlády.

Americké osady získali vo vojne podporu Francúzska, Španielska a Holandska. Francúzsko, ktoré sa snažilo získať si späť Kanadu, poskytlo finančnú i vojenskú pomoc. Kolonisti spolu s francúzskym loďstvom v bitke pri Yorktone v roku 1781 prinútili anglickú armádu kapitulovať. Podpísaním mieru v Paríži v roku 1783 uznalo Anglicko samostatnosť amerických osád. Osady utvorili spoločnú republiku -Spojené štáty americké (USA).

Vojna osady finančne i hospodársky vyčerpala. Farmárske usadlosti upadali, zvyšovali sa dane, čo najviac postihlo farmárov. V roku 1786 vypuklo povstanie farmárov a mestskej chudoby pod vedením Daniela Shaysa (čítaj šejza)

Po vojne sa začalo rozhodovať o ďaľšom hospodárskom rozvoji USA.
Jedna skupina pod vedením Thomasa Jeffersona bola za rozvoj poľnohospodárstva a propagovala zahraničnú orientáciu na Francúzsko. Druhá skupina na čele s Alexandrom Hamiltonom prebojúvala priemyselnú cestu vývoja. V roku 1787 bola vypracovaná ústava USA. Deklarovala rozsiahlu osobnú slobodu a presne určila demokratický spôsob vlády. Prvým prezidentom sa stal Juraj Washington.

Občianska vojna v USA
Po víťaznej vojne amerických osád sa utvorili priaznivé podmienky najmä pre rozvoj poľnohospodárstva. K jeho rozvoju prispelo i rozširovanie územia Spojených štátov. V prvej polovici 19. st. kúpami a výbojmi sa územie USA strojnásobilo. V nových oblastiach plantážnici z Juhu zakladali plantáže. Na Západ prichádzali i prisťahovalci z Európy, ktorí si na pôde zakladali vlastné hospodárstva- farmy.

Vývoj USA nebol rovnomerný.Juh mal poľnohospodársky charakter, priemysel sa tu takmer nerozvíjal. Na bavlníkových plantážach sa využívala práca otrokov. Na Severe sa rozvíjala priemyselná výroba a budovala sa železničná sieť. Prestavitelia Severu sa postavili proti otroctvu, pretože v ňom videli jednu z príčin hospodárskeho zaostávania USA. Boj za zrušenie otroctva podporovali aj farmári, ktorí sa chceli zmocniť pôdy na Západe, ktorá bola vo vlastníctve plantážnikov. Úplné zrušenie otroctva žiadali abolicionisti (z angl. abolition -zrušenie) Zakladali tajné organizácie, ktoré umožňovali černochom utiecť z Juhu do Kanady. V roku 1859 farmár John Brown z Virgínie sa pokúsil vyvolať povstanie otrokov na Juhu. Povstanie bolo potlačené a Brown popravený.

V roku 1854 priemyselná buržoázia Severu založila republikánsku stranu. V programe žiadali bezplatné pridelenie pôdy na Západe farmárom a zrušenie otroctva. Do strany vstupovali najmä farmári. Jej navýznamnejším predstaviteľom bol Abraham Lincoln.Keď Lincoln v roku 1860 vyhral v prezidentských voľbách, otrokári na Juhu odpovedali otvorenou vzburou. Jedenásť južných štátov sa odtrhlo od Spojených štátov a združilo sa do tzv. konfederácie s vlasnou vládou a prezidentom. USA sa rozpadli na dva nepriateľské tábory.

V apríli 1861 sa začala vojna medzi Severom a Juhom. Na začiatku vojny mala armáda Južanov prevahu a hrozilo, že obsadí hlavné mesto severných štátov Washington. Majitelia tevtilných tovární na Severe pašovali bavlnu z Juhu a za ňu predávali predávali plantážnikom zbrane.V roku 1862 však vojská Severu prešli do protiútoku. Rozhodujúci význam pre ďaľší vývoj udalostí mali najmä dva zákony, ktoré vydala Lincolnova vláda. Prvý zákon poskytoval pozemok každému, kto chcel samostatne hospodáriť. Druhý priniesol zrušenie otroctva(1862). Postupne sa čoraz viac presadzovala priemyselná prevaha Severu. V apríli 1865 dobylo vojsko Severu hlavné mesto konfederácie Richmond a armáda Juhu sa vzdala. Po vojne bol obnovený spolok amerických štátov a zrušené otroctvo na celom území USA.

Roky 1865-1877 sa nazývajú obdobím rekonštrukcie (obnovy). Cie ľom bolo odstrániť hospodárske a politické rozdiely medzi Severom a Juhom a utvoriť jednotný národný trh. Napriek odporu plantážnikov podstata programu bola splnená.USA sa za pomerne krátky čas stali priemyselnou veľmocou.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu