Vývoj vo svete po skončení druhej svetovej vojny

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 19.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 626 slov
Počet zobrazení: 24 631
Tlačení: 969
Uložení: 959
VÝVOJ VO SVETE PO SKONČENÍ DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY
Druhá svetová vojna síce skončila definitívne 2. septembra 1945 kedy Japonsko podpísalo kapituláciu, no mnohé štáty, zapojené do vojny, mali značné hospodárske straty. V týchto štátoch bolo potrebné odstraňovať škody zapríčinené vojnou, niektoré štáty boli opäť obnovené (Československo, Juhoslávia, Poľsko).

Štáty oslobodené Červenou armádou sa dostávali pod vplyv ZSSR. Európa sa radikalizovala - nastal posun smerom doľava - komunistické strany sa dostali do vlád viacerých európskych krajín aj v západnej Európe. V krajinách východnej a strednej Európy však komunisti za podpory ZSSR nastolili postupne monopol svojej moci a zlikvidovali demokraciu.

Z vojny hospodársky najviac získali Spojené štáty americké, rozmiestnili svoje vojenské sily na všetky strategicky dôležité miesta zemegule. Ich vláda chcela eliminovať narastajúci vplyv komunistov v Európe, ponúkali európskym krajinám hospodársku pomoc. Bola to UNRRA Marshallov plán - táto pomoc bola ponúknutá všetkým krajinám, ktorých hospodárstvo bolo oslabené vojnou, no krajinám strategicky dôležitým pre ZSSR (Československu a Poľsku) Moskva zakázala túto hospodársku pomoc prijať. Západná Európa sa dostala pod vplyv USA a krajiny strednej a východnej Európy pod vplyv Sovietskeho zväzu. Európa sa rozdelila na dva nepriateľské bloky.

Rozdelenie Nemecka
Po skončení vojny na sklonku roka 1945 v Norimbergu boli postavení pred súd najvyšší predstavitelia porazeného Nemecka za všetky zločiny spáchané počas 2. svetovej vojny. Približne v tomto období začínajú medzi bývalými spojencami rozdielne názory na povojnové usporiadanie Nemecka.
 Spojené štáty americké a Veľká Británia presadzovali názor, aby bolo nemecké hospodárstvo najskôr obnovené a až potom malo Nemecko zaplatiť škody, ktoré vojnou spôsobilo. No ZSSR chcel, aby Nemecko hneď nahradilo vojnové škody a na území obsadenom svojimi vojskami začal z tovární odvážať funkčné stroje a zariadenia. Na tomto území Stalin podporoval ľudí oddaných Moskve. Západní politici na túto situáciu reagovali tak, že podporovali časť Nemecka obsadenú svojimi vojskami. Nakoniec vznikli dva nemecké štáty, a to v máji 1949 vznikla Spolková republika Nemecko a v októbri 1949 Nemecká demokratická republika, ktorá sa stala súčasťou východného bloku.

Americká hospodárska pomoc západoeurópskym štátom pomohla v roku 1948 spojiť 18 štátov. Vytvorili Európsku organizáciu pre hospodársku spoluprácu. Severoatlantický pakt známy ako NATO vznikol v roku 1949. Takto začalo vojenské a politické spojenectvo Spojených štátov amerických a západoeurópskych štátov. Hneď po vzniku NATOO jeho veliteľom sa stal Dwight Eisenhower, predtým veliteľ spojeneckých vojsk v západnej Európe za vojny a neskôr prezident USA.

Vznik Rady vzájomnej hospodárskej pomoci
Po ukončení vojny vo východoeurópskych krajinách sa snažil Stalin presadiť vládu komunistov. Tí potom poslúchali príkazy Moskvy. V štátoch strednej a východnej Európy, oslobodených Červenou armádou, sa začala uskutočňovať sovietizácia. Výnimkou bola len Juhoslávia, pretože prezident Josip Broz Tito odmietol tlak Moskvy. So svojou partizánskou armádou porazil nemecké vojská bez pomoci Sovietskeho zväzu na území Juhoslávie, no po vojne jeho vláda takisto bola len diktatúrou komunistov.

V štátoch, kde získali moc komunisti, bola zlá hospodárska situácia, chýbala pomoc vyplývajúca z Marshallovho plánu. Komunisti sa zmocnili kontroly nad spravodajskými médiami, školstvom, kultúrou, obsadili v štátnom aparáte najvýznamnejšie miesta. Najrýchlejšie sa tieto udalosti odohrali v Albánsku, Rumunsku, Bulharsku.

Postupne sa začali procesy s politickými odporcami a vyvlastňovanie majetkov. Hospodárstvo bolo prispôsobené na sovietsky model centrálneho plánovaného hospodárstva, opierajúce sa o štátne riadenie a kontrolu. Po skončení komunistických prevratov Sovietsky zväz sa rozhodol založiť v roku 1949 Radu vzájomnej hospodárskej pomoci. Členskými štátmi sa stali ZSSR, Poľsko Československo, NDR, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Albánsko, Kuba a Vietnam (Albánsko neskôr vystúpilo). Cieľom RVHP bolo hospodárske zjednotenie pod patronátom Moskvy. Takto centrálne riadené hospodárstvo nenapomáhalo hospodárskemu rozvoju, obyvatelia v sovietskom bloku zaostávali v životnej úrovni za západoeurópskymi krajinami, a tak komunistické vlády bránili svojim občanom cestovať do demokratických krajín.

Krajiny východného bloku si v roku 1955 založili vojensko-politickú organizáciu Varšavskú zmluvu. Prvým veliteľom sa stal maršal I.S. Konev, ktorý stál na čele sovietskych vojsk, keď roku 1945 dobyli Berlín.

Dekolonizácia po roku 1945

Po skončení druhej svetovej vojny koloniálne mocnosti Francúzsko a Veľká Británia boli natoľko oslabené , že národy a krajiny závislé od nich sa začali vymaňovať z koloniálneho útlaku.

Veľká Británia uzatvorila so svojimi bývalými kolóniami obojstranne prijateľné zmluvy. Jej najvýznamnejšia kolónia India získala nezávislosť v roku 1947. V Indii sa začali náboženské aj národnostné rozpory, čo narušilo jej jednotu, vznikli potom dva štáty a to India a Pakistan. V roku 1971 sa z východného Pakistanu oddelil Bangladéš. India sa začlenila medzi neutrálne štáty.
 Francúzsko postupovalo tak, že sa pokúsilo obnoviť svoje koloniálne panstvo vo Vietname, Laose, Kambodži, nakoľko Japonci, ktorí túto krajinu obsadili v období 2. svetovej vojny, boli porazení., Kambodža a Laos získali úplnú nezávislosť, Vietnam bol rozdelený na dve časti: Vietnamskú demokratickú republiku, kde vládol Ho Či Min a Južný Vietnam s vládou oddanou USA. Komunistickí partizáni operovali v Južnom Vietname, Na jeho strane nastúpili do vojny Spojené štáty americké. Vietnamská vojna 1965-1973 sa skončila odchodom Američanov z Vietnamu a spojením dvoch štátov pod komunistickou vládou.

V tomto období v Ázii sa vytvára nová veľmoc a to Čína, zaradila sa do bloku vedeného Sovietskym zväzom a podporovala komunistov v národnooslobodzovacom boji v Indočíne.
 Kórea po 2. svetovej vojne bola rozdelená. Severná Kórea patrila do sovietskeho a Južná Kórea do amerického bloku . V lete 1950 severokórejské vojská vtrhli do Južnej Kórey, no tejto prišli na pomoc vojská USA OSN. Kórejská vojny trvala tri roky a po jej skončení boli určené nové hranice na 38. rovnobežke.

Tento proces dekolonizácie prebiehal aj v Afrike , ale pokojnejšou a menej agresívnou formou ako v Ázii a okrem Konga, Angoly a Alžírska bývalé kolónie tu získali úplnú samostatnosť postupne, bez výraznejších krvavých udalostí. Nespokojnosť s totalitným systémom v krajinách Varšavskej zmluvy
 Štáty východného a západného bloku sa jeden druhého obávali a vzájomne sa podozrievali z možnosti nečakaného útoku.
 V rokoch 1950-1953 v Spojených štátoch amerických vyvrcholila protikomunistická kampaň, keď bol zriadený osobitný výbor na vyšetrovanie neamerickej činnosti vedený senátorom Mc Carthym. Výbor bol zrušený až vtedy, keď boli obvinení aj niektorí vysokí armádni velitelia. Vo východnom bloku prebiehali procesy s ľuďmi, ktorí boli významnými činiteľmi komunistických strán - boli obviňovaní ako agenti imperializmu.
 Masový teror sa zmiernil po smrti Stalina (1953). Vedúci predstaviteľ komunistov v ZSSR Nikita Chruščov predniesol vo februári 1956 na XX. zjazde KSSZ tajnú správu o Stalinových praktikách, o jeho zločinoch, no nepovedal všetko, lebo nechcel meniť systém, len urobiť niektoré korektúry.
Akonáhle sa vo východnom bloku zmiernilo prenasledovanie odporcov režimu, v niektorých krajinách sa prejavovala nespokojnosť so životnou úrovňou a antidemokratickým systémom. Protikomunistické povstanie vypuklo v roku 1956 v Maďarsku, V Československu došlo k pokusu o reformu komunizmu v roku 1968. Tieto snahy o zmeny boli potlačené vojskami Varšavskej zmluvy. V Poľsku na masy obyvateľov mala veľký vplyv katolícka cirkev. V roku 1978 bol za pápeža Jána Pavla II. zvolený poľský arcibiskup Karol Vojtyla. V roku 1980 robotníci v Gdansku začali okupačný štrajk proti zdražovaniu. Vznikol nezávislý odborový zväz Solidarita pod vedením Lecha Walesu. V roku 1979 sa uskutočnil úspešný vpád sovietskej armády do Afganistanu.

Uvoľnovanie medzinárodného napätia

 Napriek protestom a povstaniam proti komunistickému režimu v jednotlivých krajinách východného bloku boli opäť obnovené predchádzajúce pomery, no existujúce vlády sa už neopovážili použiť násilie ako v päťdesiatych rokoch, neodvážili sa ukladať tresty smrti.
 Jednotlivci i skupiny v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku i v Čechách vytvárali zárodky odporu proti režimu. V Sovietskom zväze vedúcimi osobnosťami za občianske práva sa stali spisovateľ Alexander Solženicyn a vedec Andrej Sacharov. V NDR berlínsky múr rozdeľoval rodiny a zväčšovali sa snahy po zjednotení Nemecka.

Predstavitelia všetkých európskych štátov, USA a Kanady sa zišli v roku 1975 v Helsinkách kvôli dohode o podmienkach mierového spolužitia. Na tejto schôdzi predstavitelia 35 štátov podpísali záverečný akt skladajúci sa z 3 častí:
 1. uznanie nemeniteľnosti a neporušiteľnosti európskych hraníc a  suverenity európskych krajín
 2. rozvíjanie spolupráce medzi Východom a Západom vo všetkých  oblastiach (veda, technika, kultúra, hospodárstvo)
 3. ochrana ľudských a občianskych práv (rešpektovanie slobody  myslenia, vyznania, názoru)
 Avšak komunistickí vládcovia tieto dohody najmä o ľudských právach nebrali vážne, občanom odopierali základné demokratické práva. Keď v marci 1985 sa stal generálnym tajomníkom sovietskych komunistov Michail Gorbačov, zmenila sa situácia v tom, že bol prvým sovietskym politikom, ktorý začal v komunistickom systéme presadzovať výraznejšie zmeny a chcel dať občanom určité demokratické práva.

Jeseň 1989 priniesla vlnu protestov v krajinách sovietskeho bloku. Komunisti sa dobrovoľne vzdali vlády a na jar 1990 sa začali po desaťročiach vlády komunistov v týchto krajinách pripravovať demokratické voľby, v ktorých zvíťazili politici presadzujúci v praxi demokratické formy vládnutia.

Rozvoj vedy a umenia
Po 2. svetovej vojne sa dynamicky a perspektívne vyvíja veda a umenie. Vedci dosiahli veľké úspechy vo využívaní jadrovej energie, začínajú sa budovať jadrové elektrárne. Rok 1957 znamená prienik človeka do kozmického priestoru. V Sovietskom zväze vypustili prvú umelú družicu Zeme, bol v roku 1961 sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin, v roku 1965 sa do kozmu dostala prvá žena Valentína Tereškovová. V roku 1969 dvaja Američania Edwin Aldrin a Neil Armstrong pristáli na Mesiaci. Prvým spoločným sovietsko-americkým kozmickým letom bol kozmický let Sojuz - Apollo v roku 1975. Všetky tieto prieniky človeka do vesmíru umožnil veľký rozvoj elektroniky, informatiky. Do súčasnosti bolo vyvinutých päť generácií počítačov a informatika priniesla značné zmeny do výroby. Zaužívanie výpočtovej techniky. Tento pokrok ľudstva je prepojený s vedeckým výskumom. Od polovice 2. storočia začína vedecký a technický pokrok - označujeme ho ako vedecko-technická revolúcia.
 Po skončení vojny sa rozvíja aj umenie. Tvoria aj umelci z medzivojnového obdobia, no nastupuje nová generácia, ktorá sa preslávila vo výtvarnom umení. Nastupuje abstrakcionizmus so svojimi ťažko identifikovateľnými tvarmi. Jeho významným predstaviteľom je Jacksom Pollock.
 Z Ameriky sa v 60. rokoch šíri nový smer - pop-art. Pop od slova populárny. Je to orientácia na bežné predmety, ale i významných ľudí (športovci, herci). Bol to návrat od abstraktného ku konkrétnemu, no i dôkazom toho, že do umenia môže patriť plagát, fotografia, zákusok a pod. Jedným z najslávnejších predstaviteľov pop-artu je Andy Warhol. Jeho predkovia pochádzajú zo Slovenska.

Vyvíjala sa aj architektúra, v Spojených štátoch vznikali netypické umelecké stavby. Mnohé z nich vytvorili európski aichitekti. Najznámejšími boli Nemec Ludwig Mies, Francúz Le Corbusier a Američan Solomon Wright.
Po druhej svetovej vojne najrozšírenejším umením sa stal Film, dnes je rozšírená televízia, ktorá prenáša obraz prostredníctvom satelitov aj káblových rozvodov. Filmovou veľmocou v súčasnosti sú USA, veľké množstvo filmov vzniká aj v Taliansku, Francúzsku, Veľkej Británii, Nemecku.
Paralelne s filmom sa rozvíjala aj populárna hudba. Medzníkom vo vývoji populárnej hudby boli šesťdesiate roky. Vtedy v Liverpoole vznikla hudobná skupina Beatles, ktorá ovplyvnila vývoj populárnej hudby na dalšie desaťročie.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu