Vojenské konflikty Grékov

Vojenské konflikty Grékov
 
Klasické obdobie v gréckych dejinách sa začína v 5. stor. pred Kr. a trvá do roku 338 pred Kr., keď Grécko ovládla Macedónia.
 
V roku 513 pred Kr. sa perzský kráľ Dareios vypravil proti bojovným Skýtom na pobreží Čierneho mora. Gréci pomocou Aténčanov dobyli Sárdy. V bitke pri Maratóne museli Gréci čeliť viacnásobnej presile, ale zvíťazili. Perzský kráľ Xerxes I. viedol ďalšiu výpravu až roku 480 pred Kr. Pri Termopylskom priesmyku porazil spartské vojsko kráľa Leonidasa. Peržania potom vyplienili Atény, ale námornú bitku v Salamínskej úžine prehrali. Aténčania totiž vlákali veľké perzské lode do úzkej a plytkej úžiny, kde nemohli manévrovať, a tu ich zničili. Svoje víťazstvo využili a založili prosperujúci Aténsky námorný spolok.
 
Atény však využívali spoločnú pokladnicu spolku pre svoje ciele, čo vyvolalo nevraživosť ďalších členov. Tak medzi Spartou a Aténami vznikla bratovražedná peloponézska vojna (431 - 404 pred Kr.) Sparta a jej spojenci mali silnejšiu pechotu, Atény kvalitnejšiu námornú silu. Vojnu začala Sparta. Aténčania sa ukryli za múry mesta, ale v meste vypukol mor, ktorému podľahol aj Perikles. Z konečného víťazstva sa radovala Sparta, keď v roku 405 pred Kr. porazila aténske loďstvo pri Aigospotamoi (Kozích riečkach). Aténsky námorný spolok bol rozpustený a Sparťania vnútili Aténam vládu tridsiatich oligarchov.