Reformácia v Nemecku

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 05.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 815 slov
Počet zobrazení: 16 083
Tlačení: 1 125
Uložení: 1 099
Reformácia – veľké náboženské hnutia so snahou prinavrátiť cirkev do pôvodného poslania. Smerovala k návratu k Biblii a odstráneniu svetskej moci cirkvi.

Cirkev bola udržiavateľom poriadku v krajine.
Začiatkom reformácie bolo vystúpenie augustiniánskeho mnícha, vzdelanca a profesora univerzity Martina Luthera vo Wittenbergu. Bol predstaviteľom umiernenej reformácie. Nadväzoval na Jána Husa. Verejne vystúpil proti predávaniu odpustkov. Roku 1517 pribil 95 téz proti neporiadku v cirkvi na dvere kostola vo Wittenbergu. 95 tézami zamietol pápeža, cirkevnú organizáciu, vyjadril nesúhlas s bohatstvom cirkvi, rehoľníctvom, odmietol celibát, zaviedol prijímanie pod obidvoma spôsobmi. Lutherov pokus o zreformovanie cirkvi viedol k tzv. konfesionalizácii (k vytvoreniu samostatných nezávislých cirkví, z ktorých každá mala svoje vlastné teologické učenie a názory) – rozštiepeniu dovtedy jednotnej cirkvi.
V lete 1520 vydal pápež Lev X. bulu Exsurge domine (povstaň, ó Pane), ktorá odsúdila Luthera zato, že hlásal názory protichodné s Bibliou. Luther mal od 3.1.1521 zakázanú kresťanskú činnosť.

Na ríšskom sneme vo Wormse roku 1521, na ktorý ho pozval nový rímskonemecký cisár Karol V.Habsburský, mohol obhájiť svoje názory, ale nedostal nato príležitosť. Dostal v podstate len otázku, či svoje učenie odvolá alebo nie. Keďže nedošlo k dohode, Luther z Wormsu odišiel a uchýlil sa pod ochranu saského kurfista Fridricha Múdreho na hrad Wartburg.
V máji 1521 Karol V. podpísal wormský edikt, ktorý obvinil Luthera z kacírsta a neposlušnosti voči ustanoveným politickým autoritám a dal ho do ríšskej kliatby.

Reformácia v nemecku sledovala tri ciele:
1.  Ríšske kniežatá chceli získať cirkevnú pôdu
2.  Mešťania žiadali lacnejšiu cirkev (bez cirkevných poplatkov a odpustkov) a zjednotenie Nemecka
3.  Poddaní chceli zmeniť spoločensko–ekonomický systém
Luther bol na strane feudálov. Predstaviteľom radikálnejšej reformácie bol Tomáš Muenzer.

Nemecká sedliacka vojna – (1524 - 1526) - V lete 1524 vypuklo v JZ Nemecku povstanie, ktoré sa postupne rozšírilo do celého Nemecka. Povstalci ostro protestovali proti okliešťovaniu svojich starobylých práv (slobodné užívanie lesov, lúk a vody) a dôležité boli aj náboženské požiadavky ovplyvnené reformáciou. Žiadali úplnú autoritu písma, kňazov mali voliť a vydržiavať výlučne obce. Najradikálnejší boli povstalci v strednom Nemecku, kde ich viedol Tomáš Muenzer. Povstanie bolo otlačené a sedliacka vojna v júni1526 skončila. Šľachtická reformácia zvíťazila nad radikálnejšou sedliackou reformáciou. Dôsledkom porážky sedliakov bolo obmedzenie osobnej slobody poddaných, tzv. druhé nevoľníctvo.
Snem v speyeri – 1529 – katolícka strana vedená Karolom V. sa snažila potlačiť reformáciu, neúspešne. Vzniklo pomenovanie protestanti (v Nemecku – luteráni, vo Švajčiarsku – kalvíni, v Anglicku - anglikáni).
Snem v Augsburgu – 1530 – vyhlásenie zásad protestantskej viery, Luthera zastupoval Filip Melanchton, ktorý vypracoval „Augsburské vierovyznanie“ – základ luteránskej cirkvi, katolíci to však neuznali.
Veľká časť šľachty prešla na protestantskú vieru a vytvorila si roku 1531 šmalkadský spolok (šmalkadská jednota). Keďže ani jedna strana nechcela ustúpiť, v rokoch 1546 - 1547 vypukla šmalkadská vojna. Vojnu síce vyhral cisár, ale ďalšiemu šíreniu reformácie nedokázal zabrániť.
1555 – snem v Augsburgu – bol prijatý kompromis, ktorý nazývame augsburský náboženský mier medzi evanjelikmi (protestantmi) a katolíkmi. Protestantské náboženstvo bolo zrovnoprávnené s katolíckym. Kniežatá na sneme prijali zásadu, ktorú uznal aj cisár: koho panstvo, toho náboženstvo (poddaný musel prijať náboženstvo svojho feudála). Tým sa situácia urovnala, to prinieslo koniec vzbúr.
Najvýznamnejšími švajčiarskymi reformátormi boli Ján Kalvín v Ženeve a Ulrich Zwingli v Zuerichu.

Roku 1530 bola luteránska reformácia uzákonená ako štátne náboženstvo vo Švédsku, v roku 1536 v Dánsku. Kalvinizmus si získal silné pozície v Švajčiarsku, severnom Nizozemsku, vo Francúzsku a v Anglicku. Vo Francúzsku sa prívrženci kalvinizmu nazývali hugenoti, v Anglicku puritáni.
Luther, Klavín a Zwingli predstavovali reformáciu zdola (od najnižších alebo stredných vrstiev). V Dánsku, Švédsku a Anglicku došlo k reformácii zhora (reformátorom bol kráľ, najvyššie postavená osoba v kráľovstve).
Najvýraznejšou osobnosťou bol anglický kráľ Henrich VIII. Zo začiatku bol proti reformácii, ale neskôr si dokonca vytvoril vlastnú cirkev. Príčiny:
1.  Zlikvidovať moc pápeža v Anglicku (byť ekonomicky a politicky nezávislý) a zhabať majetok cirkvi (zrušil kláštory a ich majetok prepadol v prospech štátnej pokladnice, ale aj kráľovho mešca)
2.  Zabezpečiť pre Anglicko dynastiu Tudorovcov legitímneho následníka
Henrich VIII. donútil parlament, aby roku 1534 vydal tzv. supremačný akt (o následníctve na trón a národnej cirkvi) a zákon o velezrade (kto neprijal zákon o novej cirkvi, bol popravený ako vlastizradca). Založil tak národnú cirkev, anglikánsku, ktorú po období prenasledovania anglikánov za Márie katolíckej („krvavej“) definitívne upevnila Alžbeta I. 

Protireformačných akcií bolo niekoľko:
1.  Inkvizícia (od 1480) – tvrdo prenasledovala kacírov, aktivita inkvizície prerástla do prenasledovania čarodejníkov, bosoriek a údajných kacírov.
2.  Od 1557 tzv. Index zakázaných kníh – knihy kacírov, vedcov, ktorí prinášali pokrok, a preto sa nepáčili cirkevným hodnostárom.
3.  Roku 1540 založil Ignác z Loyoly Spoločnosť Ježišovu – rád jezuitov – protireformácia prostredníctvom školstva
4.  Tridentský koncil – (1545 – 1563) – zvolal ho pápež Pavol III., bol to kompromisný krok, vyvrcholenie úsilia o protireformáciu, zúčastnilo sa ho 255 biskupov, Karol V. Habsburský chcel dosiahnuť kompromis medzi katolíkmi a protestantmi. Zbor kardinálov v meste Trident stanovil presnú deliacu čiaru medzi katolíckou vieroukou a nekatolíckymi názormi. Uznal najvyššiu autoritu pápežskej moci. Obmedzil hromadenie cirkevných úradov v rukách jednotlivcov. Koncil bol napokon víťazstvom jezuitov. Vyjadril jasnú definíciu katolíckej doktríny, išlo o reformu katolíckej cirkvi. Výsledky tridentského koncilu:
·  systematizácia cirkevných dogiem a vierouky
·  začiatok prudkého šírenia inkvizície
·  zrušenie predávania odpustkov a cirkevných úradov
 
papalizmus – uprednostňovanie pápežského úradu pred koncilnými závermi  konciliarizmus – opak papalizmu

Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.013 s.
Zavrieť reklamu