Slovenské národné obrodenie
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 11 928
Uložení: 644
Slovenské národné obrodenie
PREDPOKLADY SNO
koncom 18. stor. sa v Uhorsku začínajú formovať národnosti na novodobé národy
- najlepšie podmienky mali Maďari, pretože mali dobré hospodárstvo, silnú strednú šľachtu, pozície na uhorskom sneme a v kultúrnej oblasti sa postavili proti germanizačným snahám Viedne
- Maďari sa usilovali rozšíriť maďarčinu do celého Uhorska a vytvoriť jednotný štát
- v 18.stor. v dosledku reforiem Márie Terézie a Jozefa II. vznikli predpoklady pre formovanie moderného slovenského národa aj v duchu osvietenských myšlienok
- došlo k premene feudálnej spoločnosti na občiansko – národnú spoločnosť, ktorá združovala všetkých príslušníkov hovoriacich rovnakým jazykom bez ohľadu na povod
- Slováci nemali jednotný jazyk, preto nemohli byť považovaný za národ
- práve v tomto období vznikla idea SNO
VÝVIN SLOVENSKÉHO NÁRODA
slovo Slovák sa spomína po prvýkrát v 15. stor.
- bol obmedzený hospodárskou a spoločenskou zaostalosťou
- obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu
- sloven. maloburžoázia bola malopočetná a málo národne uvedomelá
- hybnou silou SNO sa stala inteligencia / kňazi a učitelia /, ktorá sa sústredila na tieto otázky :
· spisovný jazyk
· šírenie osvety a národného cítenia
- NÁROD – spoločenstvo ľudí charakterizovaných týmito znakmi :
a) jednotné územie
b) spoločná reč
c) národná kultúra
d) ekonomika
SNO sa vyvíjalo v 3 etapách:
1. 1780 – 1820
2. 1820 – 1835
3. 1835 – 1848
I. OBDOBIE SNO 1780 – 1820
1. snaha združovať vzdelancov spoločného jazyka zakladaním celonárodných spolkov napr. v r. 1808 vznikla Učená spoločnosť malohontská a v r. 1810 vznikla Učená spoločnosť banského okolia
2. šírenie osvety – najvýraz. Juraj Fándly
3. zdrojom národnej hrdosti bola veľkomoravská a cyrilo – metodská tradícia
- sústredili sa na jazykovú otázku
- diskusie o jazykových otázkach prebiehali na stránkach PREŠBURSKÝCH NOVÍN, ktoré vychádzali v rokoch 1783 – 1787 v Bratislave, boli to prvé slovenské noviny vydávané v biblickej češtine
- v 80. rokoch 18. stor. vytvoril katolícký kňaz JOZEF IGNÁC BAJZA vlastnú jazykovú normu, ktorá vychádzala zo západoslovenčiny
- 1783 vydal v tomto jazyku 1. slovenský román RENÉ MLÁDENCA PRÍHODI A SKÚSENOSTI
- slovenské národné povedomie sa usilovala šíriť národná generácia, ktorá sídlila v seminári v Bratislave a bola združená v Spoločnosti pestovania slovenskej reči, na čele ANTON BERNOLÁK
- tento 1. generálný seminár bol v Braitslave otvorený 1. júna 1784
- 1787 uzákonená jednotná západoslovenčina na základe trnavského nárečia
- Bernolák vydal tieto diela :
· 1787 JAZYKOVEDNO – KRITICKÁ ROZPRAVA O SLOVENSKÝCH PÍSMENACH – o povode slovenských slov
· 1790 GRAMATICA SLAVICA – vysvetľuje slovenskú gramatiku
- veľkolepé dielo, ktoré vyšlo oveľa neskor slovník – SLOVÁR SLOVENSKÍ, ČESKO – ĽATINSKO – NEMECKO – UHERSKÍ / MAĎARSKÝ /
- Slováci rozdelení nábožensky sa začali deliť aj v otázke spisovného jazyka a vytvorili 2 prúdy SNO :
1. katolíckí vzdelanci – bernolákovci
- 1792 založili v TRNAVE Slovenské učené tovarišstvo
· predseda : Anton Bernolák
· tajomník a pokladník : Juraj Fándly
· hlavným cieľom Slovenského účeného tovarišstva bolo vydávať svetové a náboženské knihy v bernolákovčine
- JURAJ FÁNDLY – rozvíjal ľudovo – výchovnú činnosť, vo svojich osvetových spisoch ZELINKÁR, VČELÁR, či PIĽNÍ, DOMAJŠÍ A POĽNÍ HOSPODÁR poúčal roľníkov o najnovších hospodárských poznatkoch, a tak sa snažil zlepšiť ich sociálné postavenie
2. slovenskí evanjelickí vzdelanci
- evanjelickí vzdelanci bernolákovčinu neprijali, naďalej používali biblickú češtinu a úzko spolupracovali s ČNO
- medzi evanjelických vzdelancov patril ONDREJ PALACKÝ, ktorý začal v máji 1785 v Banskej Bystrici vydávať časopis STARÉ NOVINY LITERÁTNÍHO UMĚNÍ, po roku však zanikol
- 1785 v Banskej Bystrici založená SLOVANSKÁ SPOLOČNOSŤ – založil PLACHÝ, RIBAY, HRDLIČKA
- 12. december 1803 na evanjelickom lýceu v Bratislave založená KATEDRA REČI A LITERATÚRY ČESKOSLOVENSKEJ
- zásluhu na činnosti Katedry mali BOHUSLAV TABLIC a JURAJ PALKOVIČ – predseda, bol profesorom na Katedre, venoval sa aj vydávaniu ľudovovýchovných kalendárov
II. OBDOBIE SNO 1820 – 1835
· vystupovanie proti nadradenosti Maďarov a obhajoba princípu rovnosti národov
- ideál Rusko – jediná slovanská slobodná krajina
- zhoršili sa podmienky pre slovenské národné hnutie, pretože na čele monarchie stál kancelár METTERNICH
- slovenskí vzdelanci hľadali oporu u iných slovanských národov, preto sa šírila myšlienka slovanskej vzájomnosti
- členili sa na 2 prúdy :
1. vstúpenci biblickej češtiny
JÁN KOLLÁR
· autor myšlienky všeslovanskej vzájomnosti, inšpirovaný nemeckým filozofom Herderom / chápal jazyk ako základný znak národa /
· považoval všetkých Slovanov za jeden národ a odlišnosť jeho jazykov pokladal len za nárečové odchýlky a dialekty
· slovanský národ rozdelil na 4 kmene, ďalej členené na podnárečia
· národ – 4 kmene a 4 nárečia
· 4 kmene :
1. ruské
2. česko – slovenské
3. poľské
4. ilýrske / Srbsko a Chorvátsko /
- základné znaky národa : mravy, obyčaje, reč
- túto koncepciu národa vysvetlil v práci PÍSNĚ SVETSKÉ LIDU SLOVESNKÉMU V UHŘICH a v práci O LITERÁRNÍ VZÁJEMNOSTI MEDZDI KMENY A NÁREČIMI SLÁVSKÝMI
PAVOL JOZEF ŠAFÁRIK
· podporoval myšlienku slovanskej vzájomnosti
· tvorca základov vedeckej slavistiky
· priklonil sa ku Kollárovej koncepcii národa
· diela : SLOVANSKÝ NÁRODOPIS 1842
SLOVANSKÉ STAROŽITNOSTI 1837
DEJINY SLOVANSKEJ REČI A LITERATÚRY 1826
· tieto diela napísal v nemčine, chcel nimi dokázať, že Slovania patria medzi povodné národy a prispeli k tvorbe jej kultúry
· otázku jazyka chcel riešiť reformou češtiny pomocou slovenčiny
2. bernolákovci
- JÁN HERKEĽ vypracoval gramatiku spoločného slovanského jazyka
- JÁN KOIŠ zostavil 5 zvazkový VŠESLOVANSKO – NEMECKO – LATINSKÝ SLOVNÍK
- JURAJ PALKOVIČ preložil bibliu do benolákovčiny
- ALEXANDER RUDNAY – ostrihomský arcibiskup, podporovateľ zavádzania bernolákovčiny v cirkevnom živote, podporoval vydávanie slovenských učebníc
- MARTIN HAMULJAK – podporoval myšlienku rozvoja slovenčiny ako aj myšlienku rozvoja slovenského národa
- zaslúžil sa o zblíženie a spoluprácu obidvoch prúdov SNO
- 30. apríl 1826 v PEŠTI založený SLOVENSKÝ ČITATEĽSKÝ SPOLOK
· založil ho M. Hamuljak za bernolákovcov a Ján Kollár za evanjelikov
· spolok zabezpečoval nákup slovanských kníh
- 1. august 1834 založil Hamuljak v Budíne SPOLOK MILOVNÍKOV REČI A LITERATÚRY SLOVENSKEJ
· 1. celonárodná slovenská kultúrná inštitúcia
· nástupca Slovenského čitateľského spolku
· predseda JÁN KOLLÁR
· podpredseda a tajomník MARTIN HAMULJAK
· 1835 – 1840 tento spolok vydával ALMANACH ZORA
JÁN HOLLÝ
- vytvoril v bernolákovčine diela básnickej a národnej hodnoty
- venoval sa hlavne veľkomoravskej tradícii
- napísal eposy SLÁV, SVATOPLUK
- počas 2. etapy SNO silneli aj národné obrany proti silnejúcej maďarizácii
- najaktívnejší odporcovia maďarizácie – SAMO HOJČ, ĽUDO ŠUHAJDA, JÁN KOLLÁR
- vo svojich prejavoch obhajoval rovnosť všetkých národov a kritizovali snahy Maďarov o nadradenosť
- v rámci národných obrán sa rozvíjalo aj slovenské divadelníctvo napr. GAŠPAR FEJÉRPATAKY – BELOPOTOCKÝ založil v Liptovskom Sv. Mikuláši 1. slovenské ochotnícké divadlo, prvá hra – Chalupka – Kocúrkovo
- 1841 v obci SOBOTIŠTE vznikol divadelný spolok SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO V STOLICI NITRIANSKEJ
· zakladateľ SAMUEL JURKOVIČ, otec 1. slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej
III. OBDOBIE SNO 1835 – 1848
- vedúcu úlohu prevzala štúrovská generácia pod vedením Ľudovíta Štúra
- vo svojej práci zvýraznila sociálnú otázku, usilovala sa o sociálné pozdvihnutie ľudových vrstiev
- patrili tu HURBAN, HODŽA, VRCHOVSKÝ, ŠKULTÉTY, J. F. RIMAVSKÝ, CTIBOR ZOH, SAMO CHALUPKA
- jadrom štúrovskej generácie bola skupina študujúca na evanjelickom lýceu v Bratislave
- august 1839 založili SPOLOČNOSŤ ČESKOSLOVANSKÚ, aj keď prvá slovenská študentská spoločnosť bola založená už v roku 1824 na evanjelickom lýceu v Kežmarku
- zameriavali sa na národno – buditeľsku prácu / sústredili sa na meštianské a roľnícké vrstvy, v ktorých videli základ ďalšieho rozvoja národného hnutia /
- od 30. rokov 19. stor. sa hlavným organizátorom stal Ľudovít Štúr, jeho najbližšími spolupracovníkmi boli JOZEF MILOSLAV HURBAN, MICHAL MILOSLAV HODŽA
- 1. predsedom študentského spolku sa stal JURAJ PALKOVIČ, podpredseda Ľ. ŠTÚR
- 24. apríl 1836 uskutočnili Štúrovci pamiatkovú vychádzku na Devín, kde prisahali vernosť slovenskému národu a prijali slovanské mená / Štúr – Velislav, Hurban + Hodža – Miloslav /
- 1. február 1837 Štúr sa stal námestníkom Palkoviča na katedre
- 1837 vláda zatvorila študenstské spoločnosti a Štúrovci založili tajný spolok VZÁJOMNOSŤ / 1837 – 1840 /, mal protifeudálné zameranie, jeho cieľom bolo šíriť vzdelanosť medzi Slovákmi a princípy demokratickej občianskej spoločnosti, preto sa zamerali na sociálnú oblasť a tým sa líšili od predchdzajúcich 2 období
- propagovali moderné podnikanie a vzdelávanie
- podporovali zakladanie úverových družstiev
- 5. január 1842 v Bratislave začal posobiť 1. peňažný ústav na Slovensku – SPORITEĽŇA
- bojovali za zrušenie poddanstva, šľachtických privilégií, boli za rovnosť všetkých občanov, propagovali slovenčinu ako úradný jazyk
- 5. jún 1842 vypracovali a odovzdali cisárovi FERDINANDOVI V. Slovenský prestolný prosbopis, ktorý obsahoval sťažnosti národnostného útlaku, požadoval zastavenie maďarizácie – reakcia na generálny inšpektorát evanjelického grófa KAROLA ZAIA, ktorý presadzoval maďarčinu v evanjelickom cirkevnom živote
- odozva – Štúr odvolaný z miesta tajomníka Palkoviča + na protest proti odvolaniu Štúra 5. – 6. marca 1844 odišlo z lýcea 22 študentov, pri odchode spievali na nápev ľudovej piesne KOPALA STUDIENKU slová básne Janka Matušku – štátná hymna NAD TATROU SA BLÝSKA
- 11. – 16. júl 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom bol uzákonený celonárodný spisovný jazyk na základe stredoslovenského nárečia
- 1844 vyšla 1. slovenská kniha almanach NITRA
- 26. – 28. august 1844 založili Š + H + H 1. slovenskú celonárodnú kultúrnu inštitúciu TATRÍN v Liptovskom Sv. Mikuláši, zanikol v r. 1848
- predsedom Tarínu bol Hodža
- 1. august 1845 začal vydávať SLOVENSKJE NÁRODŇJE NOVINY, vychádzali 2-krát týždenne a boli to prvé slovenské politické noviny
- príčiny, ktoré štúrovcov viedli k prijatiu nového spisovného jazyka Štúr vysvetlil v spise NÁREČJA SLOVENSKUO ALEBO POTREBA PÍSAŇJA V TOMTO NÁREČÍ 1846, nová gramatika slovenčiny NÁUKA REČI SLOVENSKEJ 1846
- 9. február 1845 vznikol Spolok gazdovsky – 1. svojpomocné družstvo v Európe, jeho založenie inicioval S. Jurkovič
- 1846 začal Hurban vydávať literárno – vedecký časopis SLOVENSKJE POHĽADY, po obnovení v roku 1881 vychádzajú dodnes a sú najstarším periodikom na Slovensku
- 10. august 1847 Tatrínské zhromaždenie v Čachticiach došlo k zjednoteniu štúrovcov a bernolákovcov, k spolupráci evanjelikov a katolíkov, Štúrová slovenčina sa stala spisovným jazykom
- 21. september 1847 Štúr sa stal poslancom za mesto Zvolen na Uhorskom sneme, kde predniesol slovenký politický program
- žiadal zrušenie poddanstva, aby sa z neho poddaní mohli za pomoci štátu vykúpiť
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Slovenské národné obrodenie | Ostatné | 820 slov | |
Slovenské národné obrodenie | Maturita | 1 501 slov | |
Slovenské národné obrodenie fázy | Maturita | 1 834 slov | |
Slovenské národné obrodenie | Referát | 2 058 slov | |
Slovenské národné obrodenie | Referát | 1 529 slov | |
Národné obrodenie – štúrovci – spolupráca evanjelikov a katolíkov | Ostatné | 891 slov | |
Druhá fáza slovenského národného obrodenia | Učebné poznámky | 401 slov | |
Počiatky slovenského národného obrodenia, spisovný jazyk a prvá generácia Bernolákovcov | Učebné poznámky | 293 slov | |
Vyvrcholenie slovenského národ. obrodenia | Referát | 13 031 slov | |
Počiatky slovenského národného obrodenia | Referát | 1 943 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#znaky národa #3.etapa slovenského národného obrodenia #almanach Zora #slovenske narodne obrodenie #Prečo sa volá almanach Zora Zora? #juraj fándly zelinkár obsah #slovenske a slovanske povedomie #1 etapa sno #Štúrovská generácia #vznik štúrovskej generacie #bernolakovci a sturovci #bohuslav tablic #martin hamuliak #slovenské národné obrodenie dejepis #národné obrodenie #druha etapa formovania slovenského národa #co su narodne obrany #formovanie moderného slovenského národa #štúrovská generácia-dejepis poznámky #ľudovít štúr životopis dejepis