Úloha štátu v trhovej ekonomike

Štát v TE koriguje pôsobenie trhového mechanizmu tým, že sa snaží zabezpečiť stabilitu (predchádzať alebo odstraňovať výkyvy), efektívnosť (trhové prostredie, ekológia...) a rovnosť(znovurozdeľovaním vytvorených prostriedkov zabrániť prehlbovaniu nerovnosti). Tieto úlohy uskutočňuje prostredníctvom hospodárskej politiky (súbor cieľov, prostriedkov a opatrení štátu v makroekonomike), ktorá môže mať 2 základné koncepcie: keynesiánsku – nestabilita ekonomiky si vyžaduje nutnosť štátnych zásahov - prostredníctvom štátneho rozpočtu a neoklasickú (neokonzervatívnu), ktorá naopak usiluje o obmedzenie úlohy vlády v ekonomike a o zlepšenie fungovania trhu ako automatického regulátora ekonomiky.
Ciele, ktoré si hospodárska politika stanovuje, môžeme posudzovať z časového hľadiska : krátkodobé – do 1 roka, strednodobé – 1- 5 rokov a dlhodobé – 5- 10 rokov alebo z hľadiska stability (zamestnanosť, stabilita cien, ekonomický rast, vyrovnaná platobná bilancia, optimálne rozdeľovanie dôchodkov).
Podľa zvolených nástrojov môže byť hospodárska politika  monetárna (peňažná a úverová), fiškálna (rozpočtová), dôchodková a zahraničná obchodná .
 
Monetárna (peňažná a úverová) politika
- jej cieľom je zabezpečovať stabilný vývoj ekonomiky  reguláciou množstva peňazí v ekonomike predovšetkým prostredníctvom vývoja úrokových sadzieb (- tým ovplyvňovať celkový dopyt a zamestnanosť). Keynesiánci doporučujú politiku tzv. lacných peňazí na stimuláciu ponuky a politiku tzv. drahých peňazí na znižovanie ponuky (zvyšovaním ponuky peňazí klesá úroková sadzba, v dôsledku čoho rastie záujem súkromných investorov o úver - investujú - rastie zamestnanosť, HNP; v prípade tzv. „prehriatej konjunktúry“ sa postupuje naopak).
Nástroje monetárnej politiky môžu byť buď priame (administratívne) – napr. poskytovanie štátnych záruk v investičnej činnosti alebo maximálnej doby splatnosti spotrebiteľských úverov alebo nepriame – realizované prostredníctvom centrálnej banky a jej nástrojov:
-  diskontná sadzba (úroková miera), za ktorú centrálna banka poskytuje úvery komerčným bankám – ak chce rozšíriť ich úverové možnosti, sadzbu zníži a naopak
-  stanovenie povinných minimálnych rezerv – zvyšovaním a znižovaním rezerv sa menia úverové možnosti bánk
-  operácie na voľnom trhu – napríklad predajom štátnych obligácií centrálna banka znižuje množstvo peňazí v obehu, ak ho potrebuje zvýšiť, začne obligácie skupovať (keď kupuje – platí - peniaze idú do obehu).
 
Fiškálna (rozpočtová) politika
Jej úlohou je ovplyvňovať ekonomiku, najmä celkový dopyt prostredníctvom príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, t.j. centralizovaného fondu finančných prostriedkov štátu. Na strane príjmov sú predovšetkým dane, zisky zo štátnych podnikov, odvody, príjmy z emisie štátnych cenných papierov, správne poplatky, clá atď. Dane sa delia na priame(dane z dôchodkov obyvateľov – daň z príjmov, daň z majetku, dedičská daň...), ktoré sú obvykle zdaňované progresívne – v závislosti na výške dôchodkov, a dane nepriame (spotrebná daň – napríklad daň z pridanej hodnoty – sú zahrnuté do ceny tovaru alebo služby: štátu ich síce zaplatí výrobca, ale ich výšku pridá k cene tovaru, ktorý predáva, takže ich v skutočnosti zaplatí kupujúci). Výdavky ŠR: sociálne zabezpečenie, štátna správa, školstvo a zdravotníctvo, obrana, národné hospodárstvo, podpora vedy a výskumu, ekológia...
Keynesiánci považujú štátny rozpočet za hlavný nástroj, pripúšťajú jeho deficit (schodok) i prebytok, monetaristi naopak usilujú o zníženie podielu ŠR na HDP a o vyrovnaný rozpočet.
Nástroje rozpočtovej politiky majú buď podobu vstavaných stabilizátorov (progresívna daň z príjmov, poistenie v nezamestnanosti, subvencie cien poľnohospodárskych výrobkov, štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov) – pôsobia v hospodárstve automaticky a nevyžadujú si ďalšie rozhodnutia štátnych orgánov (pôsobia protismerne voči vývojovej tendencii agregátneho dopytu – keď dopyt poklesne, môžu ho zvýšiť a naopak) alebo podobu zámerných opatrení, napr. zmeny daňových sadzieb.
Keďže účinky spomenutých opatrení sa prejavia až oneskorene, sú možnosti rozpočtového regulovania ekonomiky obmedzené.
 
Dôchodková politika
Je zameraná na stabilizáciu cenovej hladiny ovplyvňovaním vývoja nominálnych miezd, ziskov a cien vládou. Môže mať formu dobrovoľnej smernice (dohoda v rámci tripartity),vládnej kontroly vývoja miezd a cien (tzv. minimálna mzda),daňovej regulácie vývoja miezd a cien.
 
Zahraničná obchodná politika
Pri uzavretej ekonomike uskutočňuje vláda protekcionizmus (vysoké dovozné clá, určovanie maximálneho množstva dovážaného tovaru), otvorená ekonomika má liberalistickú tendenciu (voľný pohyb osôb, kapitálu, tovaru, služieb).