Papierové peniaze - história

Papierové peniaze

Trvalo niekoľko storočí, kým ľudia pochopili, že funkciu peňazí ako sprostredkovateľa výmeny môžu plniť aj iné ako strieborné alebo zlaté peniaze. Prví na to prišli panovníci, keď mali vojakom vyplácať žold a platiť výdavky spojené s náročnými vojenskými výpravami. Stredoveké výpravy križiackych vojsk boli skutočne finančne veľmi náročné. Doprava a zásobovanie vojsk si vyžadovalo obrovské sumy, ktoré bolo potrebné platiť vopred a prenášať na veľké vzdialenosti, čo bolo veľmi nebezpečné. Na pokyn stredovekých panovníkov sa v mincovniach do striebra a zlata začali vtedy pridávať menej vzácne kovy, ako sú meď a cín. Tým sa samozrejme peniaze znehodnocovali, ale ako platidlo fungovali naďalej. Okrem toho z týchto kovov a z ich zliatin sa v tom čase začali raziť mince menšej hodnoty, ako bola základná menová jednotka napr. nemecké "hallere". Toto pretrváva dodnes.

Zároveň s rozvojom obchodu medzi krajinami vznikla nutnosť prevozu väčšieho množstva peňazí, v tom čase teda striebra a zlata. Zvlášť v stredoveku to bolo stále riskantnejšie a nebezpečnejšie, a tiež veľmi nepohodlné. Majitelia si začali peniaze odkladať u zlatníkov a iných vážených obchodníkov. Títo im vydali potvrdenie o množstve, prípadne, o cene uložených prostriedkov. Tak sa mohlo stať, že napr. majiteľ zlata, ktoré mal uložené u zlatníka v Paríži, zaplatil za kožušiny v Petrohrade práve týmto potvrdením (ceduľou), depozitnou zmluvou (potvrdenkou). Tým istým potvrdením zaplatilo ruské knieža zas neskôr za šaty a šperky pre svoju ženu v Ríme.

Vznikli prvé bankovky - papierové peniaze, ktoré boli plnohodnotné, t.j. vymeniteľné za uložené zlato. Rovnako dobre slúžili ako platidlo za tovar. Dokonca mali oveľa viac pozitív ako pravé kovové peniaze. Boli ľahko prenosné, bezpečné, rozpoznateľné atď. Len otázka stability bola závislá od čestnosti a serióznosti depozitára - bankára.

Neskôr mali právo vydávať bankovky len tie najbohatšie, najdôveryhodnejšie bankové domy. V súčasnosti môže v každom štáte vydávať peniaze len jedna banka. Nazýva sa centrálna alebo emisná banka. Starší názov takejto banky bol ceduľová, čo sa odvodilo od skutočnosti, že pôvodne vydávala potvrdenia (cedule) o uložení peňazí. V súčasnosti funkciu platidla plnia neplnohodnotné peniaze.

Časom zlatníci a obchodníci zistili, že majitelia peňazí, teda drahých kovov v rôznej forme, si tieto u nich uschovávajú oveľa dlhší čas, ako bolo pôvodne dohodnuté. Alebo si z nich vyberú len časť. A to využili správcovia, depozitári vo svoj prospech. Začali tieto cudzie peniaze za istý poplatok požičiavať. Tento poplatok nazývame úrok. A prvé banky, podniky, ktorých cieľom je zarábať peniaze pomocou peňazí, boli na svete.

Medzi najstaršie známe banky v Európe patrí Banka sv. Juraja v Janove (Banca de Casa di San Georgio) zo začiatku 15. storočia. Podľa vzoru talianskych tzv. žírových bánk vznikali postupne banky aj v ďalších mestách napr. v Sevile, Benátkach, Amsterdame. Boli to banky, ktoré dávali do obehu zmenky tým, že ich na opačnej strane rubopisom "žírovali", t. j. prevádzali na ďalšiu osobu, napr. na doručiteľa (giro = kruh, okruh). V dnešnom ponímaní - zabezpečovali bezhotovostný platobný styk, t. j. vykonávala pre svojich klientov platby, inkaso ich pohľadávok, a to najmä bezhotovostne pripisovaním a odpisovaním na účtoch.

V Anglicku a Škótsku vznikli takéto bankové domy až v 17. storočí (Bank of England a Royal Bank of Scotland), i keď zmenárenská a bankárska činnosť tu bola hojne zastúpená už oveľa skôr.

Samotné požičiavanie peňazí medzi ľuďmi je však staršie. Siaha niekoľko storočí pred náš letopočet. Osobné pôžičky oproti jednoduchému dlžnému úpisu sú historicky najstaršou formou úveru. Dôkazy o tom sa zachovali v starovekom Grécku, Egypte i v Oriente. Úroková miera bola na ľubovôli peňažníkov. Z tých čias pochádza aj pojem "úžera", úžernícke úroky. Najmä v Oriente, kde v tom čase neexistovali pri určovaní úroku žiadne obmedzenia, dosahovali úroky často aj 100 %.

Veľkú zmenu v rozvoji európskeho bankového systému znamenal zákon o práve emisie bankoviek, ktorý prijali v Anglicku v 19. storočí. Dovtedy totiž napríklad v Anglicku okrem Bank of England malo právo emitovať čiže vydávať bankovky ešte ďalších 279 bánk a bankárov.