Poklasická helenistická filozofia
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 7 457
Uložení: 640
Poklasická filozofia – HELENISTICKÁ
- keď Grécko stráca národnú samostatnosť, zmenil sa úplne charakter filozofie - do popredia sa dostávajú otázky ktoré súviseli s neistým postavením človeka > filozofia sa sústreďuje na etickú problematiku
-problematika počiatkov sveta, prvých príčin a najyšších foriem sa dostáva až na druhé miesto
• STOICIZMUS (gr. stoa = stĺp, stĺporadie)
Grécko - zakladateľ Zenón z Kitia
- učenie založené na prísnych zásadách a príkazoch, znak – systém, systematickosť
- filozofiu rozdelili na
∙logika: rozvoj rétoriky – monologická (prejav) a dialektiky
∙fyzika: materialisti, nadväzujú na Herakleita, ale oheň berú ako Teplý dych ako božstvo, nie pralátka. Teplo všetko plodí, oživuje a uvádza do pohybu – dialektici.
∙etika: najvyššie dobro – život v súlade s prírodou, hlásajú ataraxiu ktorá prechádza do apatei (oslobodenie sa od vášní a afektov) Orientácia na rozum > mravný život je život s rozumom (podoba so Sokratom)
- gnozeológia: poznanie pochádza zo zmyslového vnímania – empirizmus duša pri narodení > tabula rasa (neskôr John Lock)
• STARŠÍ: Zenón z Kitia – zakladateľ etiky, Chrysippos
• STREDNÝ: Panaitos, Poseidónios
• RÍMSKY: Seneca, Epiktetos, cisár M. A. Antoninus
•EPIKUREIZMUS Grécko - zakladateľ Epikuros,
škola Epikurove záhrady v Aténach - hovorí o vlastnej zodpovednosti za svoj osud - hlásali: Ži skryte! = život sa má odohrávať v súkromí
- najvyšší cieľ ľudského života – spojenie telesného zdravia s duševným kľudom
- predmet ich skúmania bola slasť - rozkoš > telesná aj duševná, zmysel je v ich harmónii v harmonickom súlade. Nie pôžitkárstvo. - duševná bolesť je horšia ako telesná > duša trpí minulosťou aj prítomnosťou a nadväzuje na budúcnosť -
- filozofiu rozdelili na
∙logika: učí ako zabrániť omylom- predstupeň etiky
∙fyzika: (nadväznosť na Demokrita) ale atómy majú možnosť odchýlky, tak vzniká náhoda a všetko nové
∙etika: zmysel múdrosti – stav ataraxia- pokoj ducha
• SKEPTICIZMUS Grécko
- zakladateľ Pirhón z Elidy
- pochybovanie o možnosti poznať svet, ak si nekladieme za cieľ poznať svet, dospejeme do stavu duševného pokoja - skepsa – ak pochybujeme, myslíme a teda sme. ( aj R. Descartés) - agnosticizmus
• STARŠIA SKEPSA
• STREDNÁ SKEPSA
• MLADŠIA SKEPSA
EKLEKTICIZMUS (eklektik = vyberač)
• ALEXANDRÍJSKY Filón – grécky žid, prameň poznania – osvietenie od Boha
• RÍMSKY Marcus Tulius Cicero – niektorí ho zaraďujú ku skepticizmu, preložil všetky grécke diela, terminológiu
• NOVOPLATONIZMUS
- na toto učenie neskôr nadviazala stredoveká filozofia - vychádza z Platónovej filozofie, preberá prvky z Aristotelovho učenia, prvky stoicizmu a aj skepticizmu
- hlavný predstaviteľ: Plotinos - jeho dielo Enneady spísal jeho žiak Porfýrius - všetky formy bytia a podoby sveta odvodzuje z jednotného božského základu, ktorý nazýva jedno – absolútne, dokonalé, základ každej existencie, hovorí o ňom aj ako o kráse, dobre a pravde, nie je dostupné pojmovému poznaniu, nazeranie Jedna si vyžaduje aby sme očistili svoju dušu a dostali sa do stavu extázy.
- z tohto Jedna vyžarujú (emanujú) jednotlivé súcna. Načrtáva stupnicu emanácie od najvyššej sféry ideí cez svetovú dušu až po najnižší stupeň – hmotu, materiálne súcna.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Novoplatonizmus po Plotinovi | Referát | 552 slov | |
Helenizmus | Maturita | 605 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#stoicizmus #Ži skryte #poklasicka filozofia #rimsky stoicizmus #učenie sv. augustína #filozofia grecko #logika #helenizmus #stojcizmus #stoizmus #poklasicka filizofia #epikuros #poklasicka filozofia 19. storočia #Filón #epikureizmus