Sídla a štruktúra sídel

Sídla a štruktúra sídel

SÍDLA

Osídlenie: súbor sídel na území, v ktorých prebiehajú základné aktivity obyvateľstva.

Sídlo: základná jednotka osídlenia, je to každé obývané miesto vrátane doplnkových plôch bezprostredne funkčne spojených s ľudskými obydliami.
– každé sídlo sa skladá z 2 zložiek:

1) MATERIÁLNA ZLOŽKA
2) ČLOVEK – OBYVATEĽSTVO A JEHO ČINNOSŤ

Vznik a rozšírenie sídel je spojený s rozšírením spoločenskej deľby práce, s rozvojom poľnohospodárstva. Postupne dochádzalo k deleniu sídel na vidiecke a mestské sídla.

OBEC- samostatný, samosprávny, územný celok, ktorý tvorí 1 alebo viac sídel. Združuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt.

– do 2000 obyvateľov: vidiecke sídlo (poľnohospodárska a obytná funkcia)
– od 2000 do 100 000 obyvateľov: mestské sídlo – výšková zástavba, komplexná vybavenosť, služby
– mesto nad 100 000 a do 500 000 obyv.: veľkomesto
– mesto nad 500 000 obyvateľov: metropola – sídlo centrálnych inštitúcií a orgánov

Rozrastaním sídel do plochy vznikajú:

– aglomerácie: mesto + pás okolo neho ležiacich obcí, ktoré s mestom úplne alebo čiastočne splývajú, ale sú dosiaľ administratívne samostatné.

– konurbácie: rozsiahla oblasť, v ktorej väčší počet pôvodne samostatných miest vzájomne stavebne zrastá okrajmi svojich aglomerácií. Jednotlivé súčasti sú administratívne nezávislé. (Liverpool- Manchester, Dortmund – Essen, Sliezsko, Porýnie, Porúrie,...)

– megalopolis: rozsiahle územie, v ktorom sú aglomerácie, veľkomestá a mestá navzájom úzko prepojené až zrastené do 1 celku. (Bos- Wash medzi Bostonom a Washingtonom, Chicago – Pittsburgh, Osaka – Kóbe – Kioto.

Štruktúra sídel:

– je výsledkom dlhodobého a zložitého vývoja, na formovaní ktorého sa podieľalo mnoho činiteľov. Štruktúru sídel možno sledovať podľa viacerých znakov: veľkosť, dynamika vývoja, funkčnosť, hierarchia a pod.

– veľkostná štruktúra: určujeme podiel sídel a podiel obyvateľov v jednotlivých veľkostných kategóriách.

– Súčasný trend: znižovanie podielu najnižších kategórií a pribúdanie podielu najvyšších kategórií.

– štruktúra podľa dynamiky rastu: delíme mestá:
PROGRESÍVNE (Varšava, Praha, Rím, Budapešť, Sofia,...)
STACIONÁRNE (Paríž, Viedeň, Berlín,...)
REGRESÍVNE (Londýn, Hanburg,...)

- funkčná štruktúra:

a) sídla s vlastnou ekonomickou základňou: monofunkčné (s jednou prevládajúcou funkciou, napr. poľnohospodárske, rekreačné, kúpeľné, priemyselné), bifunkčné (s dvomi funkciami) a polyfunkčné.

b) sídla bez vlastnej ekonomickej základne- majú len obytnú funkciu.
– pod funkciami rozumieme: poľnohospodárska, priemyselná, informačná, služby, dopravná, finančná, univerzitná, kúpeľná funkcia,...

– v minulosti funkcie sídel: poľnohospodárska, pastierska, rybárska, banská, remeselná, obchodná,...

Vnútorná štruktúra sídel:
– je výsledkom historického vývoja. Mesto sa počas vývoja rozrastá, mení sa jeho morfológia, jeho pôdorys prezrádza historický vývoj a etapy stavebného rozvoja. Mesto má jadro, okolité predmestia a nové štvrte.

- na základe vývoja rozlišujeme mestá:
a) monogenetické – vznikli v 1 období, jednotná architektúra
b) polygenetické – odzrkadľujú sa tu mnohé etapy vývoja

- funkčné členenie sídel:
– centrum – najdôležitejšie funkcie, ostatné časti mesta- ostatné funkcie

– funkcie: obytná, priemyselná, dopravná, administratívna, ... tie sú lokalizované na rôznych častiach mesta.

– centrum mesta: je lokalizoavné na komunikačne a ekonomicky najvýhodnejšom mieste, sústreďujú sa tu najvýznamnejšie mestské funkcie. Vo veľkomestách a metropolách sa vytvára city, najvýznamnejšia časť mesta so sídlom administratívy, bankovníctva, obchodu a s malým počtom trvale bývajúceho obyvateľstva.

- priestorový rast mesta:
-vertikálny – New York, Chicago,...
-horizontálny- predmestia, prímestské zóny

URBANIZÁCIA:

– je to sídelný proces, ktorý začal už na začiatku civilizácie, pokračuje i v súčasnosti a zároveň patrí aj k hlavným problémom ľudstva.

– urbanizácia znamená rast mestského obyvateľstva, rast počtu miest, zvyšovanie úlohy miest v celkovom rozvoji spoločnosti a šírenie mestského spôsobu života, mestského typu civilizácie. Súčasný svet sa rýchlo mení na mestskú civilizáciu.

– Prvé mestá vznikli v staroveku v poľnohosp.oblastiach dnešného Pakistanu, Iraku, Egypta, v údoliach a deltách riek Indus, Eufrat, Tigris, Níl.

– V stredoveku hlavne v období 9-12.stor. rozvoj remesiel a obchodu spôsobil rozmach miest, ale boli to spravidla malé mestá.

– V období veľkých geografických objavov ( 15-16. stor.) vznikajú svetové obchodné centrá: Benátky, Florencia, Amsterdam, Rotterdam, Lisabon. Počas priemyselnej revolúcie sa stáva urbanizácia celospoločenským javom, zaznamenáva sa veľký rozvoj miest.

– Od začiatku 19.stor. sa prejavuje trvalý miest. V roku 1950 žilo v mestách približne 30% svetového obyvateľstva, v r. 2000 už v 45% a podľa odhadov OSN sa predpokladá, že v roku 2025 to bude 65% všetkého obyvateľstva.

– V rozvinutých krajinách prevláda podiel mestského obyvateľstva – 75%, v menej rozvinutých krajinách je to 38%. Charakteristický je i rýchly rast veľkomiest (na začiatku storočia och bolo 300, na konci asi 2500). Najrýchlejšie rastú miliónové mestá – najviac v Afrike, v JV Ázii a v Latinskej Ameriken

– Pri urbanizácii sledujeme tieto činitele: stupeň urbanizácie: podiel mestského obyvateľstva, vo svete: 51%

– dynamika ubranizácie: priemerný ročný rast mestského obyvateľstva.
– hodnota: vo vyspelých krajinách: 0,5%
  v menej vyspelých krajinách: 3%
vo svete: 2%

– Najväčšie aglomerácie sveta: TOKIO, NY, SOUL, CIUDAD de MEXIKO, SOU PAOLO, BOMBAJ, OSAKA, DELHI, LOS ANGELES, JAKARTA,...

– Podiel mestského obyvateľstva nad 80%: ISLAND, VB, BENELUX, NEMECKO, ŠVÉDSKO, AUSTRÁLIA, NOVÝ ZÉLAND, ARGENTÍNA, VENEZUELA.