Sme naozaj brat a sestra? Charakteristika

(Porovnávacia charakteristika)

Túto otázku som si položila už veľakrát. Síce to máme na papieri, často všakpochybujem o tom, že sme súrodenci.

Navonok sme dva veľké protiklady. Ja – čierna – som od útleho detstva snedátmavovláska s olivovozelenými očami a pre mňa typickou gestikuláciou. On – biela –je modrooký blondín s bledou pokožkou, nepoužívajúci žiadnu mimiku a gestikuláciu.Keď však začneme rozprávať, máte pocit, akoby hovorila jedna osoba.Sme rovnako nezodpovední, no jeho nezodpovednosť už dávno predstihla túmoju. Zatiaľ čo ja v dôležitej veci beriem zodpovednosť na seba a splním svojezáväzky, on ich ignoruje.

Po vstupe do jeho izby máte pocit, že ste sa ocitli v chlieve. Môj brat sa totiž riadiheslom: „Poriadok je len pre hlupákov. Inteligentný človek sa vyzná v chaose.“ Hneďvedľa jeho izby nájdete izbu takmer vždy upratanú a farebne dokonale zladenú. Tápatrí mne. Často mám pocit, že Ivova úloha je robenie neporiadku a tá moja behanieza ním za účelom upratovania.Ja míňam vreckové na kozmetiku, on so potrpí na tom, aby mal vždy najnovšímobil a tenisky všetkých možných farieb a štýlov, ktoré aj tak po mesiaci prestanenosiť.

Líšia sa aj naše záľuby. On bol vždy skôr technický typ, zaujímajúci sa o počítačea autá, a ja typ športový so zmyslom pre umenie. Rozdielne sú aj naše ambície.Možno je to skoro, ale ja už teraz myslím na svoju budúcnosť a snažím sa jupostupne budovať. On stále žije len prítomnosťou, v ktorej nič nie je problémom av ktorej budúcnosť zatiaľ miesto nemá.V niečom sme úplne odlišní, v niečom rovnakí. To však nič nemení na našejsúrodeneckej láske.