Eurodeň

Keďže bývam v malom meste, nie je tu veľké množstvo možností vycestovať do európskych miest. Preto mi neostáva nič iné, ako popri vzdelávaniu sa v škole sledovať i cestopisné dokumenty či čítať množstvo kníh. I teraz tak ako vždy, som vbehla do obývačky a zapla televízor. Na jednej televíznej stanici som prestala s ťukaním do televízneho ovládača a započúvala sa do monológu moderátora.

,,Dnešná mladá generácia v sebe neprechováva ani najmenší rešpekt a úctu pred národnými pamiatkami. Mnohé z nich majú hodnotu aj milióny korún, a my sa len bezradne pozeráme ako naše ratolesti ničia toľký majetok. A predsa - budúcnosť Európy je v rukách mladých ľudí.“

Po tom ako moderátor dorozprával, tak som si uvedomila, že má pravdu.
Na našej škole sa učitelia snažia zasiať v nás lásku k Európe a vôbec k svetu tým, že nám vštepujú vedomosti z rôznych oblastí. Dôkazom toho bol aj Európsky deň. Každá trieda mala pripravený program na určitú krajinu. Miestami som sa až zľakla, že nastalo veľké sťahovanie národov do našej školy. V ten deň nebolo zvláštnosťou stretnúť španielsku tanečnicu, či gréckeho boha zo starovekého Olympu. V ten deň som zažila naozaj veľa, či to boli zaujímavé informácie zo zemepisu, dejepisu, z oblasti módy, tanca, hudby, ale aj  veľa zábavy...

Ale v ten deň som si uvedomila, že budúcnosť Európy a života v nej závisí od ľudí. A teraz už viem, že budúcnosť Európy je aj v mojich rukách.