Slovenské umenie 19. storočia

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 542 slov
Počet zobrazení: 8 362
Tlačení: 517
Uložení: 553
Slovenské umenie 19. storočia
- Štúrovci položili základy slovenskej kultúry v modernom poňatí. Slovensko nemalo vyvinutú meštiacku triedu. Mali sme iba nevýznamné drobné zemianstvo či inteligenciu, preto sme nemali umelecké spolky ani galérie. Talenty odchádzali na štúdiá do Pešti, Mnichova, Prahy a Viedne. Jedine pražská Akadémia umožňovala slovenským umelcom rozvoj v bratskom prostredí. Na Slovensku existovalo iba nie­koľko súkromných škôl, najvýznamnejšou bola škola Klimkovičovcov v Košiciach. Niekoľkí umelci zakotvili celkom v cudzine, iní získavali výhodnejšie postavenie v Uhorsku. Okolo polovice 19. stor. prichádza k slovu obrodenecká generácia odchovancov pražskej Akadémie.
 
1. Obdobie 1790 – 1840
- zahrňuje 2 slohové prúdy – klasicizmus, empír
- meštiacky sloh sa prejavil najmä v obliekaní, nábytku a bytovom zariadení, svojou pohodlnosťou, ľahkými, nadnesenými formami a účelnosťou
- Dobré pozorovanie a pádny humor charakterizujú maliarstvo. Vznikajú najmä portréty.
 
2. Obdobie 1840 – 1670
- Doba národno - obrodeneckého pohybu
- vedúcu úlohu v kultúrnom politickom živote hrá inteligencia. Umelci vytvárajú syntézu romantickému idealizmu s osobitne poňatým idealizmom
 
- Peter Bohúň
- vytvárajúci zväčša portréty zemanov, inteligencie, národných buditeľov. Na Slovensku sa nevedel uživiť, odchádza do Poľska, kde zomiera na TBC.
- Portrét Janka Francisiho (obr. 245)
 
- Jozef Klemens
- vynikajúci portrétista
- Andrej Sládkovič (obr. 246), Ľudovít Štúr (obr. 247)
 
3. Obdobie 1870 – 1890
- Rozvoj realizmu, žánrovej a krajinnej maľby
 
- Dominik Škutecký
- študoval vo Viedni a v Mnichove. Dlho Pôsobil v Benátkach, kde maľoval ľúbivé žánrové obrazy, vyhľa­dávané obchodníkmi i zberateľmi. Neskôr sa usadil v Banskej Bystrici .
- Veľmi ho zaujala práca kotlárov pri rozžera­vených peciach.
- Pred obedom (obr. 248), Trh v Banskej Bystrici (obr. 249)
 
- Najväčší pokrok zaznamenala krajinomaľba. Od romantizmu prešla k vyjadreniu individuálneho zámeru. Realistické krajinky maľoval Čordák.
 
- Ladislav Medňanský
- Narodil sa Beckove ako syn baróna poľského pôvodu. Študoval vo Viedni, Mníchove a v Paríži, kde dlhšie i žil. Zoznámil sa tu najmä s tvorbou Barbizonskej školy - umelci, tvoriaci vo voľnej prírode.
- Najradšej sa však vracia do Strážok pod Tatrami. Maliar sa najlepšie cítil v prostredí obyčajných ľudí, drevo­rubačov, tulákov, kočišov, čo mu rodina veľmi zazlievala. Týchto jednoduchých ľudí zobrazil v často expresívnych podobách. Do obrazov prírody prevteľoval najmä svoje osobné smútky, nepochopenie a vrúc­nosť citov. Lyričnosť im dodávajú najmä typické fialové a striebristošedé tóny. Častokrát stvárnil i prostredie Vysokých Tatier, maďarské pusty, nočné krajiny, napájadlá s havranmi. Počas 1. svet. vojny odchádza na taliansky a srbský front ako novinársky kreslič. V r. 1919 v biede a naprosto opustený zomiera vo Viedni. Z hrobu chudobných ho nedávno preniesli a pochovali v Budapešti.
- Robotník (obr. 250)
 
Hudba
- Ján Levoslav Bella
- už ako poslucháč teológie prehlboval vlastenecké cítenie. Dirigoval zbor slovenských národovcov, ľudovú pieseň považoval za nevyčerpateľné žriedlo. Veril v budúcnosť Slovanov, predpovedal rozvoj nežnej hudby.
- Komponoval omše, lyrické piesne, sláčikové kvartetá a symfonickú báseň Osud a ideál, v ktorej rieši svoje duševné rozpory kňaz - umelec a kňaz - žena. Vzdal sa kňažského poslania, usadil sa ako dirigent a učiteľ hudby v Rumunsku. Tu napísal i slovenskú operu v nemeckej reči Kováč Wieland. Po návrate na Slovensko vytvoril kantátu Jánošíkova svadba.
 
- Villiam Figuš Bystrý
-  Ako rodák z Banskej Bystrice vychádza z pohronskej a detvianskej piesne. Mal romantické predstavy o hrdom detvianskom ľude. Spracoval okolo tisíc slovenských piesní pre klavír a spev.
- Je autorom i opery na slovenský text Detvan (podľa Sládkovičovej predlohy).
- Chcel vytvoriť prosté, zrozumiteľné dielo. Bol samoukom, chýbala mu technická skladateľská zručnosť a preto sa opera neujala.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.049 s.
Zavrieť reklamu