Texty známych piesní

Slovenský jazyk » Básne

Autor: tanya
Typ práce: Ostatné
Dátum: 15.01.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 131 slov
Počet zobrazení: 26 447
Tlačení: 682
Uložení: 650

Kamil Peteraj - Tak si so mnou opakuj

Tak si so mnou opakuj
Nebojím sa žiadnych strát
Tak si so mou opakuj
Pôjdem s tebou stále

Tak si so mnou opakuj
Nestratí nič kto má rád
Tak si so mou opakuj
Pôjdem s tebou stále

Len o jeden deň
túžim dlhšie žiť
Len o jeden deň
dlhšie dýchať chcem

Tak si so mnou opakuj
Žiť je viac než niečo mať
Tak si so mou opakuj
Staré slovo nádej

Tak si so mnou opakuj
Žiť je viac než umierať
Tak si so mou opakuj
Stále šancu máme

Kamil Peteraj - Beh do Slnka

Cez plece tričko
Na ňom veľký otáznik
Mať v sebe náskok bežca
Bežca po hradských
Mať Šancu tam
kam sám chceš ísť
Mať Šancu tam
kam sám chceš ísť

V teniskách ľahkosť
V slnku cieľ
Kto by ti nádej závidel
Veď slnko môže každý nájsť
Do jeho výšky v sebe rásť
Stále rásť Stále rásť
Stále rásť

Vedieť sa zmeniť ak chceš
Ak chceš na perie
A bežať traťou
ktorú vietor vyberie
Mať Šancu tam
kam sám chceš ísť
Mať Šancu tam
kam sám chceš ísť

Mať dobrý kurz
A zásobu snov
A dievča s krásnou odvahou
Pod slnkom
vlastné slnko nájsť
Do jeho výšky v sebe rásť
Stále rásť Stále rásť
Stále rásť

Kamil Peteraj - Balada o poľných vtákoch

Ľakajú sa klietky rúk
pasce krásnych slov
Ľakajú sa zradnej siete sľubov
Nad konármi hliadkujú
v modrom území
Kde sa končí revír vrán a supov

Nad tulákmi držia stráž
niet tam víťazov
Tak leť aj keď nevyhráš
nad zemskou príťažou

Kalendáre návratov
každý v krídlach má
V javoroch si tiché hniezda hnetú
Polia sú ich záhradou
strechou čierna tma
nad ľudskými vtáčie cesty vedú

Nad tulákmi držia stráž
niet tam víťazov
Tak leť aj keď nevyhráš
nad zemskou príťažou

S nimi môžeš ísť tam kde hviezdy spať
žiadne tiene zrád tam nie sú
S nimi môžeš ísť

Nežobrú že chcú mať viac
ako dáva klas
Nemučí ich závisť
údel Kainov
Neženie ich blázon čas
neženie ich čas
Zem ich ľúbi svojou láskou tajnou

Kamil Peteraj - Stará kára

Už ide nocou stará kára
mesiac svieti ako päták
A láska ťažká ako skala
Už cíti dlhú zimu v pätách

Už ide nocou stará kára
A električky letia lístím
Ulica smutno zaplakala
A vzduch je decembrovo čistý

Už ide nocou stará kára
Už počuť smutný rytmus kolies
Nalej mi pravdy do pohára
Do očú čo si myslíš povedz

Už ide nocou stará kára
Ten kto ju tlačí ticho píska
Počúvaj toho pesničkára
A ešte chvíľu buď mi blízka

Už ide nocou stará kára
Tak nech sa páči ak chceš choď
Už sa tá láska odohrala
A smútok prišiel vlastne vhod

Už ide nocou stará kára
Vezú v nej leto rozobrané
A na dvoch odvrátených tvárach
Lesknú sa hviezdy trocha slané

Boris Filan - Balada o smutnom Jánovi

Na konci bieleho domu
býval Ján,
chcel nosiť kvety - nemal komu,
mládenec Ján

Smútok je večer ostrý ako nôž
a bol s ním Ján,
cez okno vošli Pravda a Lož,
mohol si vybrať Ján

Mohol si vybrať Pravdu a Lož
slabý Ján,
mohol si vybrať Pravdu a Lož
váhavý Ján

Mladú, krásnu a vábivú
Lož videl Ján,
starú, všednú a plesnivú
Pravdu spoznal Ján

Večer je tupý ako nôž,
stratený je Ján,
odišli navždy Pravda a Lož,
zostal len smútok a Ján

Človek je navždy sám,
keď spozná Pravdu a Lož,
človek je navždy sám
tak ako Ján

Smiech je praskot suchých konárov,
to vie i Ján,
smiech je praskot suchých konárov,
mŕtvy je Ján

Boris Filan - Amnestia na neveru

Cez more cez oheň láska nás prevedie
Hravo nás podvedie telom aj v duši
Len žiadne spovede lepšie nič nevedieť
V najlepšom prípade len niečo tušiť.

Vie to aj piatačik, vie to riaditeľ školy
Že láska občas tak nádherne bolí
Miluje dotyky tance a gestá
Neverných odmení a verných trestá.

Láska Bože láska kde Ťa ľudia berú
Vyhlasujem veľkú amnestiu na neveru.
Láska Bože láska kde ťa ľudia berú,
Láska Bože láska, óoo ...

Láska má recidívy tak dlho kým sme živí
nikdy jej nie je dosť má čudnú minulosť
Láska je zázrak ktorý sa koná bežne
Chalani sú z nej chorí dievčatá také nežné.

Láska je kukla ktorá sa na motýľa zmení
Až keď mu krídla zhoria,
vie pravdu o plameni.

Boris Filan - Dve a dve

Nikdy sa nenaučím v dlhých radoch stáť
Veriť že nemáme ísť hlavou proti múru
Od tej hry pre dospelých nemám pravidlá
Aj keď ju okolo nás takmer každý hrá

Nechcem byť vyliečený cenou prvých strát
Vo vreckách mapu všetkých zadných vchodov
Sadať si k iným radám včera zajtra dnes
Mať presne vyrátané čo sú dve a dve

Tak ma cháp, alebo tráp
Sú rôzne štýly ako sa môžme mýliť
Tak ma cháp, alebo tráp
Ja veľa znesiem - mýlim sa celkom presne
cháp alebo tráp
Zhrdzaviem v daždi
Neviem čo vie vraj každý
Vie každý to vie
Iba ja nie!

Nikdy sa nenaučím v dlhých radoch stáť
Veriť že nemáme ísť hlavou proti múru
Od tej hry pre dospelých nemám pravidlá
Aj keď ju okolo nás takmer každý hrá

Každý vie že dve a dve
Sú predsa štyri, tak ich to naučili
V ten vzácny deň som v škole chýbal
Preto sa presne mýlim
V tom že dve a dve
sú iba štyri, tak ich to naučili
Vie každý to vie
Iba ja nie!

Ľuboš Zeman - Umenie žiť

Vieš že nemám rád hru na cestu hore schodmi
radšej budem stáť na koncertoch svojích rodných
Vždy sám seba nájsť to je to umenie žiť
Vieš že nechcem mať to čo chcú mať všetci snobi
stačí malý skrat ten aj z mála zázrak robí

Vždy sám seba nájsť to je to umenie žiť
dívať sa priamo do očí zlým aj dobrým
dobrým aj zlým

V životných búrkach stáť vie len správny chlap
to je môj nepokoj tak ma stále cháp
zabudni na drobné mince hriechov v nás
Vieš že nemám rád frajerov čo všetko vedia
v pózach drieme had klamať telom nie je veda

Vždy sám seba nájsť to je to umenie žiť
dívať sa priamo do očí zlým aj dobrým
dobrým aj zlým

Ľuboš Zeman - Mám tristo mesiacov

Mám tristo mesiacov
a na knižke nič.
Učňovku zo žúrov,
chýba mi spoluhráč.
Všetko vraj viem,
poznám svoj tieň,
som kamoš túlavých vrán.
Mám tristo mesiacov
a v krvi bič,
ja som z tých kocúrov,
čo dávno zvládli plač.
Tvrdší než kov,
nepriateľ slov,
za dvacku dobráka hrám.
Večne sám.
Priateľ snov.
Chlap s nálepkou flákač,
platím vždy aj za iných.
Smútok mi dôverne vŕta
do hĺbok, kde nedovidíš.
S výhrou stou
ma ulica láka
vsadiť si na faloš dní.
Vrátim však dlžoby z útrap
bankárom z uličných skrýš.
Mám tristo mesiacov
a v krvi bič.

Ľuboš Zeman - Začnite žiť

Študenti, vojaci, neznáme dievčatá,
vy všetci okolo, začnite žiť!
Čo bolo, to je preč, mladosť je prehratá
ak iba čakáte na blahobyt.

Otcovia, sestričky, priatelia z ulice,
vy všetci spokojní, prestaňte spať!
Láska je za rohom, hoďte jej udice,
chytí sa na háčik životných právd.

Milenky, tuláci, šťastní aj nešťastní,
vy, ktorí dýchate stojatý vzduch!
Chýba vám oxygén, na ktorom letia sny,
stačí sa odpútať, prekročiť kruh.

Černosi, belosi, žltí aj miešaní,
spoločne zachráňme náš starý svet
pred vojnou, pred strachom. Nie iba rečami,
to predsa nestačí na šťastný let.

Študenti, vojaci, neznáme dievčatá,
vy všetci okolo, začnite žiť!
Čo bolo, to je preč, mladosť je prehratá,
ak iba čakáte na blahobyt.

Ľuboš Zeman - Nepriznaná

Priveľa rozumu je v tejto láske.
Mala si povedať: „Buď iba môj!"
Niekedy nestačí' vravieť po hláske,
v objatí začína ten pravý boj.

Dni, roky, mesiace. Zmúdrie v nich mladosť.
Rozum a srdce - to každý z nás má,
len neviem, ktorému urobiť zadosť,
zostaneš naveky nepriznaná.

Za úsmev na tvári s cestičkou slzy
dávam ti mlčanie. Som predsa muž.
Nikdy však nebudem pre teba cudzí,
spomienky nezotrieš tak ako rúž.

Buď šťastná, nepriznaná,
a nikdy nebuď sama.
Z diaľky sa budem dívať,
ako sa máš a či si živá.

Buď šťastná, nepriznaná,
vek slúži omšu za nás.
Maj, čo si tajne želáš,
viem, že to bude veľa.

Priveľa rozumu je v tejto láske.
Mala si povedať: „Buď iba môj!"
Niekedy nestačí' vravieť po hláske,
v objatí začinna ten pravý boj.

Dni, roky, mesiace. Zmúdrie v nich mladosť.
Rozum a srdce - to každý z nás má,
len neviem, ktorému urobiť zadosť,
zostaneš naveky nepriznaná.

Ľuboš Zeman - Trištvrte na jeseň

Je trištvrte na jeseň,
čas, keď plačú muži.
Vráskaví a nahí
prichádzajú už veciam na koreň.
Vietor ma k nim zanesie,
prisadnúť si túžim,
prekročiť ich prahy.
Do bolesti dní trochu zaoriem.
Je trištvrte na jeseň,
čas, keď mrznú slzy.
Občas na zem padnú
ťažké ako olovený kameň.
Na neznámej adrese
vzdialení a cudzí
žeravíme ranu,
so žiaľom si taktne potykáme.
Je trištvrte na jeseň,
bude celá zima.
Vzduch je náhle redší,
v srdci leta zhrdzaveli stromy.
Čas prichádza expresné,
v očiach pozhasína.
Bez narkózy rečí.
Tak sa pred ním potichučky skloním.

Milan Lasica - Bolo nás jedenásť

Bolo nás jedenásť, už nás je len desať
všetci ľudia vravia, že nás budú vešať
lenže ten desiaty tíško sa vytratil
nech si vraj obesia iba nás deviatich.

No a ten deviaty bol tiež neúprosný
A tak sme tu teraz zostali len ôsmi
Sľúbil nám ten ôsmy že nás nepodvedie
Ale ako vidno ostalo nás sedem.

A v tom aj ten siedmy vydal sa na cesty
Ostali sme teda teraz iba šiesti
nuž a ten náš šiesty pustil tiež do gatí
A už sme tu iba - kamaráti piati

Tuším má ten piaty dáky čudný výraz
Nenazdali sme sa a už sme len štyria
Ale aj ten štvrtý netúži do raja
nenapádne zdúchol, a sme iba traja.

Zrazu vraví tretí čože nás už spája
tak sme tu zostali len kamarát a ja.
Len kamarát a ja.

Už nás idú vešať darmo kričím rata
A tak som v tom nechal toho kamaráta.
Bolo nás jedenásť, už nás je len desať.
Pôjdeme sa pozrieť keď ho budú vešať.

Zuzana Smatanová - Tam, kde sa neumiera

Podaj mi ruku, chcem mať kontakt so životom,
už nejde o to, čo bolo, ale čo bude potom,
obzri sa okolo, ten svet, kde sa umiera,
je hore nohami a pripomína netopiera.

Hľadám to miesto,
tam, kde sa dnes už neumiera,
hľadám...

Podaj mi ruku, odíď so mnou z tohto sveta,
ďaleko od ľudí, na miesto, kde sa iba lieta,
obzri sa okolo, ten svet, kde sa umiera,
tam človek žije a zomrie ako zviera.

Hľadám to miesto,
tam, kde sa dnes už neumiera,
hľadám...

Chyťme sa za ruky a poďme svietiť,
niekam tam, kde sa dnes neumiera,
spolu sa vznietiť, roztopiť ľadom,
a vzájomne sa podopierať,
odhodiť obleky, piť z jednej rieky,
z tej, čo z každého z nás vyviera,
vymyslieť lieky, dokopať prázdnotu
a nech si v kúte odumiera.

Hľadám to miesto,
tam, kde sa dnes už neumiera,
hľadám...

Zuzana Smatanová - Pocestný

Hej, pocestný nenič moje obrazy,
spomienku na môj budúci život,
na ktorý si nikdy nezarobím ...
Hej, pocestný zahoď moje odkazy,
a skús mi sám povedať čo
zas neurobím ...

Keď prídem o vlasy a odvahu
a schopnosť vrážať do ľudí,
keď zmením postoj k veciam, moju
nevšednosť a povahu viem,
že zostane to prirodzene večné ...

Hej, pocestný beriem strach a osudy,
deťom zo snov tie nepriehľadné obludy,
budem sa snažiť nech to vylepším ...
Hej, pocestný všetci spolu rastieme,
každou cestou niekam spolu dôjdeme,
každým dňom trochu hlbšie do zeme ...

Keď prídem o vlasy a odvahu
a schopnosť vrážať do ľudí,
keď zmením postoj k veciam, moju
nevšednosť a povahu viem,
že zostane to prirodzene večné ...

Prídeme o vlasy a odvahu
a schopnosť vrážať do ľudí,
zmeníme postoj k veciam, našu
nevšednosť a povahu ... viem,
že zostane to prirodzene večné ...

Horkýže Slíže - Mal ho rád

Pozrel sa naňho a on nevedel, či pohľad patril jemu
ten jeho sladký úsmev nevymenil by za žiadnu ženu
a neskôr, keď sa dali dokopy, tak prekonali trému
Tak, ako veril jemu, neveril ani sebe samému

A potom prišla rana. Zbalil kufre, odišiel z Európy
Navyše s cudzím chlapom. Uznajte, to sa predsa nerobí
Proste to nejde ďalej, keď ťa zradí chalan tvojho srdca
Tak ešte napísal mu list a jeho život uzrel konca

Napísal mu jednu vetu, že ho mal rád
Napísal mu, že už nemá o čo tu stáť
Napísal mu jednu vetu, že ho mal rád
On ju bude čítať a bude sa smiať

Bože, Bože, prečo sa s ľuďmi tak hráš
Bože, Bože, prečo lásku zabíjaš
veď láska nie je hriech

Hrá hudba mrazivá a ľudia v rukách kvety párny počet
Prišli len príbuzní, ak dobre rátam, niečo vyše tucet
Niekedy syn nezdedí sexuálne pudy po otcovi
človek, o ktorom hovoríme ako o buzerantovi

Peter Nagy - Kristínka

Kristínka by mala dnes už o dva roky dlhšie vlasy
a plač mi skáče do slov vieš, keď zas a znova premietam si
ako visí prichytená v trhlinách vysokýh brál
nikto nezachytí tvoje laná, keď sa zrútiš z kolmých skál

Bol som pri nej dole hneď kým jej výkrik doznel v ozvenách
a za viečkami našiel tlieť dve zľaknuté svetielka
čo sa robí v mojich žilách o to sa nik nestaral
nikto nezachytí tvoje laná, keď sa zrútiš z kolmých skál

Spíš Kristínka snáď len spíš, neverím poď a vstaň
ten pád bol možno len klam, spíš Kristínka snáď len spíš
ty musíš hore ísť k oblakom sme už len na dotyk
ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch

Vydýchla mi v náručí, odvtedy sa podvádzam
že Kristínka snáď iba spí, že ticho za ňu rozpráva
Tak sa platí za to, že mladá chcela vidieť z výšky brál
nikto nezachytí tvoje laná, keď sa zrútiš z kolmých skál

Robo Grigorov - Cesty slepých vtákov

S tebou som kráčal cestou neistou,
s tebou som skladal vety z holých slov,
s tebou som lietal, kde som predtým stál.
Do cieľa som sa s tebou nedostal.

Vedú nás za láskou cesty slepých vtákov...

S tebou som veril, že deň nekončí,
s tebou som cítil parfém polnočný,
s tebou som strácal všetky tajomstvá.
Do cieľa som sa s tebou nedostal.

Robo Grigorov - Láska, viera, nádej

Láska, viera, nádej
tak ešte skús pri mne chvíľu stáť

Láska, viera, nádej
neber mi viac ako vládzeš dať
vráť sa k mojim dverám
klopať môžeš zabudnúť
buď presne tá nezomieraj
v rieke žíl mi blúď.

Buď moja láska, viera, nádej
vypíš smútku prázdniny
buď tá za ,ktorou spitý zájdem
s myšlienkami prázdnymi
nech ťa láska, viera, nádej má.

Láska, viera, nádej
urob ma anjelom májovým
Láska, viera, nádej
vráť mi tú noc, keď len málo spím
tak ma nájdi v tmavých kútoch
z okien strhni závesy
iba ty máš silu túto
pri mne stále si.

Robo Grigorov - Všetci sa zídeme

múdri i hlupáci mníšky a prasiatka
tá naša púť je tu na zemi prikrátka
načo sa pechoriť načo sa trýzniť
láska je stále ten najlepší biznis

všetci sa zídeme raz v jednej posteli
budeme mŕtvi a tak strašne dospelí
všetci sa zídeme raz v jednej posteli
budeme mŕtvi a tak strašne dospelí

králi a veksláci, banky a zmenárne
je niečo nádherné čo nikdy nestarne
načo sa pechoriť načo sa trýzniť
láska je priatelia viac ako biznis

všetci sa zídeme raz v jednej posteli
budeme mŕtvi a tak strašne dospelí
všetci sa zídeme raz v jednej posteli
budeme mŕtvi a tak strašne dospelí

A.m.o. - Nechce sa nám robiť

Že sa mi nechce robiť nemusíme rozoberať
ráno vstávať sily ponaberať
spraviť kakavko a k tomu štrúdel
hlavu nafénovať ako pudel neni môj údel
mám toho doma dosti
venčiť čokle a odložiť im kosti a zohnať hostí na album
to sa nedá stíhať
ak si dávam obrus na gambu v robote
keďže neni to môj podnik tak to mám na kokote
v hodnote desať hrubé
nestojí mi zato cvakať osem nula nula v týždni
jak aj moji blížni rodina kamoši ktorých to trýzni
celé leto chcem hrať frisbi
kúpať sa na jazere
v zime vydepkovať z krízy
hudbou a textami
nechcem robiť pre šéfov mladých či pre starých tak to ne
tráviť osem hodín kancel auto sklad alebo pajzel
nový byt si kúpil ten náš hajzel
pred garážou stojí nový krajzler
neboli odmeny a hovorím to vážne
z branže do branže to nebaví ma
radšej sa chytím svojej šance bude to drina
časy bez prachov s kožou odratou
ale nemusím sa jebkať s prácou posratou
pane čo ste mi zadelili tá mi neni blízka
neskáčem podla toho jak sa na mňa píska
musíš mi pridať ak si ma chceš získať
ne iba prachmi ale prácou čo má význam
nechcem už drhnúť podlahy
nevychádza to z mojej povahy
ja nie som poddaný robím len pomaly
preto idem het aj keď som na koberec pozvaný.

Práca práca
vždycky nerád sa vraciam tam ja
gde sa stráca pláca
tak gde je ten keš?!

No aj tak že vraj robiť treba
no neviem jak pre vás nie každá robota je pre mňa kde drem ja
jak Korejec čo lepí boty
piatky soboty a do smrti len roky roboty a roboty
sorry nie som ochotný jak bol by som bol by som ochotný
no nebudem šúchať nohami pri tých čo sú mi po kotník
výškou po botník
nechcem byť ich pobočník ani pomocník
hrať ochotu a byť niekoho popolník
vravia mi - všetko chce čas budeš trpezlivý
budeš rásť
tak pätnásť tridsať rokov
no a potom čo potom?
budem polohluchý slepý s ovislým kokotom
rozmýšlať o tom čo mohol som
nejde o to že nerobím nič že chcem nerobiť nič
že serem na robotu čo robí mi kríž
hnusná jak horký slíž
no nigdy nevieš prečo sa zapáliš
nigdy nevieš do čoho napáliš
keď to berem reálne proste žijem z rapu
mám od fotra žiaden príjem
niečo jem niečo aj pijem
takže áno šéfe zajtra rád prídem.

Práca práca
vždycky nerád sa vraciam tam ja
gde sa stráca pláca
tak gde je ten keš?!

šesť tridsať budík zvoní mi ráno
rozjebal by som ho rádno parádno
no nemôžem musím vstať umyť sa obliecť sa raňajkovať
to neznášam no musím najesť sa
vybehnem von vonku tma aj zima aj keď je leto
nech ma to prebere no musím stihnuť autobus o siedmej
ináč to preserem to
no on vždy mešká jak drážka
musím bežať jako šašek
na chrbte ťažká taška s vecami
čo som mal na sebe včera no budem mať aj dneska to
negatívnu energiu dáva mi
o sedem tridsaťpäť hlásim sa u šéfa
jemu sa to nepáči že dnes som bol o päť minút na vrch
že jak to takto chcem robiť
ale jak chcem povýšiť a zarobiť
asi mu žena nedala včera večer zajebať
a on tak to ma chce potrestať
chcel by som mu zuby vyraziť
no musím sa tváriť že chcem závodiť
kto lepšie vie lízať riť medzi kolegami
lebo vyhodia ma z roboty
a čo potom s mojimi dvanástimi tisícami
s mojou sociálnou poistkou
reformou preferenciami do dôchodkov
zarábaj piču čo robí z ľudí kokotkov
nie som typ čo chce s luďmi
čo nemajú iný život ako robiť závodiť
nechce sa nám robiť
preto hľadáme štýl spolu s A.m.o.
jak nerobiť a zarobiť.

Richard Műller - Nebude to ľahké

vraj zmenila si číslo
a do zámku nepasuje viac môj kľúč
hlavou mi blyslo
asi chceš aby som bol už fuč

nebude to také ľahké drahá
mňa sa nezbavíš s tým sa lúč
nebude to také ľahké drahá
nemôžeš ma vymeniť ako rúž
som tvoj muž

vraj koketuješ s iným
dolámem mu kosti nos a sny
tak dopúšťaš sa viny
tak vrav povedz čo máš s ním
som tvoj

vraj trháš moje fotky
majetok náš rozdelí až súd
ja exnem veľké vodky
márne sa snažím zachovať kľud

predsa sme si súdení
ja nemôžem žiť bez ženy
ja nemôžem žiť bez teba to mi ver
a v kostole pred Pánom
sľubovala si nám dvom
nekonečnú lásku vernosť mier

vraj zmenila si číslo
a do zámku nepasuje viac môj

Pavel Dobeš - Jarmila

Jarmila vždycky mi radila,
abych pracovní dobu dodržel,
dneska mně ale náramně
táhlo domů, a tak jsem prostě šel
Jarmila má totiž dneska narozeniny,
proto jsem dnes přišel dříve o dvě hodiny,
na stole sklenice, smích slyšet z ložnice,
v předsíni stojí pánské střevíce.

Vytahuji z aktovky květiny,
uvažuji, kdo asi přijel z rodiny,
tipuji nejspíše na strýce,
kdo jiný měl by přístup až do ložnice.
Kdo jiný, kdo jiný než strejda z dědiny,
vzpomenul si na Jarmilu, nejsem jediný,
v ruce mám kytici, už stojím v ložnici,
vidím, že nevymřem po přeslici.
Kdepak, jejda, není to strejda,
Františku, ty máš boty úplně jak on,
přičemž nechávám prostor úvahám,
vyhledávám optimální tón,
kterým bych oba dva jednak pohanil,
přitom abych nikoho slovem nezranil,
takže jsem chvíli stál, pak říkám:"Krucinál,
tebe bych, soudruhu, tady nehledal."

Dodnes mě mrzí, že jsem byl drzý
a že jsem pracovní kázeň porušil,
dřív než o hodinu vypnul jsem mašinu,
čímž jsem rozdělanou práci přerušil.
Oba si mě postavili na kobereček
a to, jak zle mi vyčinili,
nedal jsem za rámeček,
z nevěry nedělám závěry,
mrzí mě, že jsem u nich pozbyl důvěry.

Bob Dylan - Já to nejsem, holka

Odstup od mýho okna,
odejdi tak rychle, jak je ti libo,
já nejsem ten, koho chceš,
já nejsem ten, koho potřebuješ.
Říkáš, že hledáš někoho,
kdo nezná slabost a pořád má dost sil,
aby té chránil a bránil,
ať už máš pravdu, nebo ne,
někoho, kdo ti otevře každičký dveře,
ale to já nejsem, holka,
ne, ne, to já nejsem,
já nejsem ten, koho hledáš.

Slez pěkně z toho parapetu,
spusť se pěkně na zem,
já nejsem ten, koho chceš,
akorát tě zklamu.
Říkáš, že hledáš někoho,
kdo ti slíbí, že se s tebou nikdy nerozejde,
někoho, kdo pro tebe zavře oči,
někoho, kdo pro tebe zavře i srdce,
někoho, kdo pro tebe umře a víc než to,
ale to já nejsem, holka,
ne, ne, to já nejsem,
já nejsem ten, koho hledáš.

Ztrať se zase do noci,
ve mně je všechno z kamene,
nic se tam nepohne
a stejně nejsem sám.
Říkáš, že hledáš někoho,
kdo tě zvedne vždycky, když upadneš,
kdo ti bude pořád trhat kytky
a přiběhne na každý zavolání,
láska na celej život a nic víc,
ale to já nejsem, holka,
ne, ne, to já nejsem,
já nejsem ten, koho hledáš.

Bob Dylan - Holka, myslím na tebe

Snad je to barvou toho bledýho slunce
zalejvajícího křižovatku, na který stojím,
možná je to počasím nebo něčím takovým,
ale, holka, myslím na tebe.

Nechci dělat dusno, prosím tě, neumlču] mě, nezlob se,
o nic neprosím, neříkám: „Nemůžu zapomenout."
Nechodím sem tam skleslej a zlomenej, ale stejně:
holka, myslím na tebe.

I když mám v hlavě zmatek a občas mi to moc nemyslí,
neřeším, kde právě jsi, a netrápím se tím,
ani mě nezajímá, kde se zejtra probudíš,
prostě na tebe, holka, jen myslím.

Nechci po tobě, abys říkala „ano" nebo „ne",
prosím tě, pochop mě, nemám pro tebe nic vymyšlenýho,
dejchám sám za sebe a nedělám, že nic nevím,
jen na tebe, holka, myslím.

Až se ráno vzbudíš, koukni se do zrcadla,
víš, že vedle tebe nebudu, víš, že nebudu nikde nablízku,
jen by mě zajímalo, jestli se uvidíš tak jasně,
jako tě vidí ten, co na tebe myslí.

Bob Dylan - Žalozpěv

Nenávidím se za to, že tě miluju, i tu slabost, která se tím projevila.
Bylas jen namalovaná tvář na sebevražedné pouti.
Scéna byla připravená a světla všude kolem starého hotelu zhasla.
Nenávidím se za to, že tě miluju, a jsem rád, že opona už spadla.

Nenávidím tu hloupou hru, kterou jsme spolu hráli, i tu vyjádřenou potřebu.
A taky ten soucit, který jsi mi projevila - kdo by to byl řekl?
Šel jsem na Lower Broadway a cítil v sobě faleš toho místa,
kde pláčou mučedníci a andělé si zahrávají s hříchem.

Slyšel Jsem tvoje písně o svobodě a věčně obnaženém muži,
který předvádí svou hloupost, když mu na záda dopadá bič.
Je bit jako otrok na oběžné dráze, dokud nezkrotne,
jen pro okamžik slávy; a to je nestydatá hanba.

Jsou lidé, kteří zbožňujou samotu, ale já k nim nepatřím,
já v téhle laminátové době hledám drahokam.
Křišťálová koule na zdi mi ještě nic neukázala.
Cenu za samotu jsem zaplatil, ale aspoň už konečně nejsem nic dlužen.

Nemůžu si vzpomenout na jedinou užitečnou věc, kterou bys pro mě kdy udělala,
jen jednou jsi mě poplácala po zádech, když jsem se ocitl na kolenou.
Hleděli jsme si do očí, dokud někdo z nás neuhnul.
Nemá smysl se omlouvat, co by to změnilo?

Tak si zpívej tu svou chválu na pokrok a na stroj zkázy.
Holá pravda je ještě pořád tabu vždycky, když ji zahlédneme.
Štěstěna, co na mě svítí, ti řekne, kde teď jsem.
Nenávidím se za to, že tě miluju, ale to bych měl překonat.

Zdeněk Rytíř - Mys dobrých nadějí  

Tak zase vzpomínám
Na láskou minulou
Chvíli ji proklínám
Náladu pod nulou
Byla jak lavina
Krásná a nevděčná
Zdá se teď laciná
A já jsem zbytečná
To snad byl jiný svět
Já měla měla jinou tvář
To musel vymýšlet
Bláznivý pohádkář

Takhle se neloučí
Já doufám raději
Že tím to nekončí
Že někde hlouběji
Navzdory myšlenkám
Pod jejich příboji
I já tam někde mám
Mys dobrých nadějí

Všechno se změnilo
Tak dobrá, co má být
Že něco skončilo
Něco se musí dít
Že slunce zapadá
Na to si kdekdo zvyk
Když láska uvadá
Tak by hned spustil křik

Ty jsi byl větroplach
Pro chvíle sváteční
Já měla zvláštní strach
V paprscích slunečních
Teď už jsme skuteční
A ne jen vysnění
Milenci nevděční

Ty dny mi scházejí
A já ti nescházím
Jak prsten s kamejí
Já v sobě nacházím
Mys dobrých nadějí
Je to jen hledání
Svět nových možností
A nových setkání
A nových něžností
A nových zklamání
Které mě čekají
Ze zamilování
Sny dovyprávějí
Mé lásce budoucí
Pro ni a právě jí
Já v sobě najít chci
Mys dobrých nadějí

Katapult - Inzerát

Inzerát smolím, samota bolí
Pořád v něm vrtám, gumuju škrtám
Co padne do očí dívek a dam
Už se v něm sám ani nepoznávám

Inzerát tvořím, koupu se v moři
Uplavu míli a každá šílí
Vzlétnul jsem od stolu ze čtyřech stěn
Úspěšný, bohatý idol všech žen

Vtipný a sečtělý, umění znalý
Čaj umím uvařit z jahody, z malin
Mám něco na knížce nohu od stolu
Aby se nekýval nahoru dolů

Jachtu mám, letadlem v soukromí lítám
Hlásím se jak chrám svatýho Víta
Nekouřím, nepiju, nejím, asi tím
Trhám teď inzerát co bych se nutil

Katapult - Nebreč kdyby za to stál

Nebreč, kdyby za to stál, nebreč, byl by s tebou dál
Pro jednoho kluka, jedinýho kluka, těch slz
takovýhle muka, srdce z toho půká, už dost
Nebreč, kdyby za to stál, nebreč, byl by s tebou dál
Tak si utři tváře, svý ubrečený tváře a pojď
tam na toho lháře, prolhanýho lháře hoď loď
Nebreč, kdyby za to stál...

Nech ho být, on ti za to přece snad nemůže stát
Nech ho jít, nech ho běžet děvče, když tě neměl rád
Nech ho jít, on tě něměl rád

Nebreč, kdyby za to stál, nebreč, byl by s tebou dál
Vždyť je spousta kluků, jinejch lepších kluků, těch je
tak to můžeš zkusit, z nejlepším zkusit, proč ne
Nebreč, bude ti s ním fajn
bude ti s ním fajn
bude ti s ním fajn

Lucie Bílá - Braniboři v Čechách

Branibor od hranic se blíží
Eržika šlape do louží
Germán si ji zaslouží
jede z Wuppertálu

Teutón potí se jak zvíře
podává chybné výkony
kde k ďasu nechal čistou řasu
kde Norimberské zákony

Náhle zanaříká
nekoupil trpajzlíka
pro Helgu nemá nic
u Niebelungů
neví, že u nás koupil
mnohem, mnohem víc

Príště to nandá český Máně
hlavně že nejel nadarmo
levnějc je jen na Balkáně
je to zadarmo

Václav Hrabě - Variace na renesanční téma

Láska je jako večernice
plující černou oblohou
Zavřete dveře na petlice!
Zhasněte v domě všechny svíce
a opevněte svoje těla
vy kterým srdce zkameněla

Láska je jako krásná loď
která ztratila kapitána
námořníkům se třesou ruce
a bojí se co bude zrána

Láska je bolest z probuzení
a horké ruce hvězd
které ti sypou oknem do vězení
květiny ze svatebních cest

Láska je jako večernice
plující černou oblohou
Náš život hoří jako svíce
a mrtví milovat nemohou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Básne

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu