Poézia na Hviezdoslavov Kubín – Predavač balónov

Predavač balónov – Daniel Hevier

Z času na čas, keď bol deň voňavý a obloha dočista vyzametaná krídlami holubov, zjavoval sa v uliciach mesta predavač balónov.
    Volal sa Augustín Nedeľa – a bol veselý ako augustová nedeľa. Celý bol zaokrúhlený, a keď sa kotúľal mestom, pripomínal veľký balón. Aj hlavu mal guľatú ako balónik. Nosil na nej žltý slamený klobúk a zdalo sa, že ten slamenák nosí iba preto, aby mu hlava neuletela preč.
    Augustín Nedeľa niesol balóny ako veľkú pestrofarebnú kyticu (alebo to balóny niesli jeho?) a vyvolával:
- Kúpte si balóóóóóóóóóóóóny! Kúpte si balóóóóóóóóóóóóóóóóóóny! A každé jedno „ó“ mu vyletelo z úst ako malý balónik a rýchlo stúpalo k oblohe.
    Ruky detí sa naťahovali za tým pestrým strapcom, brali si z neho balón za balónom, až boli všetky fuč!
    Ale vždy sa našlo jedno dieťa, ktoré prišlo neskoro, a tak sa mu už nič neušlo.
- To nič, – utešoval ho vtedy predavač balónov. – Nabudúce, keď bude znovu deň voňavý a obloha dočista vyzametaná krídlami holubov, zjavím sa znova a prinesiem o jeden balón viac – a ten balón bude pre teba!
Možno by ste radi vedeli, odkiaľ mal Augustín Nedeľa toľko balónov. Nuž odkiaľ! Narástli mu v balónovom sade na balónovníkoch.
Augustín Nedeľa urobil z farebných mydiel farebnú mydlovú vodu a vyfukoval z farebných slamiek farebné mydlové bubliny. Ale nie do vzduchu, kde by sa rozprskli na tisíc farebných čriepkov, ale do jamiek v zemi.
Na to mieste vyrástol strom balónovník a na ňom rástli samé balóny. Augustín Nedeľa ich oberal, až keď boli všetky zrelé. Ako to spoznal? Hm – boli už také veľké a nepokojné, že skoro vytrhli strom balónovník z koreňov.
Predavač balónov pozorne odstrihol te najväčšie a najnepokojnejšie balóny a vybral sa s nimi do mesta.
V okamihu ich všetky rozpredal a pobral sa s ľahkou dušou domov. Kto predáva také ľahučké balóny, má aj dušu ľahkú.
Vtom však zbadal jedného chlapca s plavými vlasmi, ktorý sa netlačil medzi ostatnými deťmi a zostal bez balóna.
- Nebuď smutný, – povedal mu Augustín Nedeľa. – Nabudúce vezmem dvestošesťdesiatpäť (265) balónov a ešte jeden balón pre teba!
Balón je však ľahučký a nepokojný, chce stúpať do výšky, a nie sa hojdať na farebnej nitke! A keď je tých balónov 265 a ešte jeden balón pre chlapca s plavými vlasmi, ich nepokoj je taký veľký, že ich nič neudrží, ani predavač balónov!
Zdvihnú sa do výšky a letia, letia kamsi vysoko – a s nimi letí preč aj predavač balónov, zo zeme vyzerá aj on ako malý balónik, už je z neho iba hrášok, už len bodka, už len prášok a už celkom nič...