Pondelok, 27. februára 2017, meninyAlexander, zajtra Zlatica
Dnes prezretých 50712 študentských prácOnline: 3847 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Slovenský jazyk » Básne

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Poézia na Hviezdoslavov Kubín - Vranka Dánka a Tomáš Bublina

Autor: Dievča tanya (24)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 03.02.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1042 slov
Počet zobrazení: 3146
Tlačení: 86
Uložení: 100

Vranka Dánka a Tomáš Bublina - JOZEF URBAN

V rozhlase z času na čas vyhlasujú súťaže. Vranka Dánka sa opýta:
„Kto vie, koľko bodiek má na krovkách lienka?" Potom povie telefónne číslo a každý, kto vie, koľko bodiek má na krovkách lienka, môže odpovedať.
Dalo sa čakať, že niekto bude vedieť správnu odpoveď a že telefón v rozhlasovom štúdiu zazvoní. Aj zazvonil a vranka Dánka ho zdvihla:
,,Dobhý deň, slovenský hozhlas, phi telefóne vhanka Dánka,"predstavila sa.
,,Tu Tomáš Bublina. Chcel by som odpovedať na vašu otázku. Podľa mňa má lienka na krovkách obyčajne sedem bodiek," povedal chlapec v telefóne a pokračoval, „ale môže mať dve, deväť alebo aj dvanásť."
Tomáš Bublina uhádol. Preto režisér pustil džingel. Džingel je kúsok veselej melódie, ktorý v rozhlase zahrajú každému, kto správne odpovedal.
A ú, čo odpovedali nesprávne, môžu džingel počúvať tiež. Džingel, čo zaznel po Tomášovej odpovedi, bol síce pre všetkých, ale pre Tomáša predsa len o niečo viac.
,,Tomáš, odpovedal si sphávne," povedala Dánka, „vyhhávaš džínsy. Phíd k nám do hozhlasu, aby sme vedeli, aké číslo nosíš."
„Džínsy?" ozval sa Tomáš, akoby ho to zaskočilo. „Naozaj džínsy? To nemáte niečo iné?"
„Vahi sú džínsy málo?" spýtala sa prekvapená Dánka.
„To nie," povedal Tomáš, „len neviem, či budete mať moje číslo."
„Nesíhachuj sa," povedala Dánka. „Zajíha phíd."
Na druhý deň už od rána čakali na Tomáša v kancelárii redaktora Joža. Prišiel aj krajčír Švitorec a porozkladal džínsy.
„Ak je Tomáš veľký," hovoril, „z tých najmenších si bude môcť urobiť ponožky. Ak je malý, z tých najväčších môže mať spacák."
Napokon Tomáš prišiel. Lenže prišiel tak, že celkom neprišiel. Redaktor Jožo najprv uvidel vo dverách kúsok modrej košele, potom o niečo väčší kúsok, ešte väčší, potom
opasok a po tom už nič viac. Keď sa šiel pozrieť, čo je to za košeľu, čo sama vchádza do dverí, uvidel aj nohavice, topánky a tvár. Tá tvár sa usmievala a povedala.
„Ahoj. Ja som Tomáš Bublina a prišiel som si po džínsy."
„Poď ďalej," povedal redaktor Jožo. Vedel, že ak si niekto zastane vo dverách, patrí sa mu povedať, aby šiel ďalej. Kedvojde, potom sa uvidí, čo s ním.
„Vám sa to povie," povedal Tomáš Bublina. ,,Ja už ďalej nemôžem."
,,Čakajú ťa tu džínsy," ozvala sa Dánka. ,, Vyhhal si ich."
,,Ja viem. Ďakujem, ale radšej by som bol vyhral poriadne široké dvere."
Tomáš Bublina bol obrovský. Oveľa väčší, než si krajčír Š vi t or e c vôbec dokázal predstaviť. Keby bol zošil všetky svoje džínsy, mohol by z nich urobiť Tomášovi zásteru.
„Ako si sem vlastne phišiel?" spýtala sa Dánka.
„Môj tatko jazdí s požiarnou plošinou. To je také auto, ktoré keď sa rozloží, dosiahne až na siedme poschodie. Každé ráno vyjdem na balkón, nasadnem na plošinu a tatko ma zloží tam, kde potrebujem. Ale musia tam mať balkón a na ňom veľké dvere. Ako u vás."
„A keby sme na chodbe nemali balkón?" zapáral redaktor Jožo.
„Tak by som vám musel zaklopať na okno. Z tej plošiny. A vy by ste mi podali džínsy," povedal Tomáš Bublina.
„Cha," zasmial sa krajčír Švitorec. „Tvoje džínsy by udržal iba padák." „To mi neprekáža. Viackrát sa mi stalo, že som zachytil na plošine parašutistu. Iba neviem, prečo mi tí parašutisti nadávali. Ľudia by si nemali nadávať, potom je na plošine málo miesta."
Kým Tomáš rozprával, Dánka premýšľala. Musíme predsa splniť, čo sme Tomášovi sľúbili, hovorila si. Vyhral džínsy, musíme mu ich dať. Džínsy predsa môže nosiť každý. Aj taký ozrutánsky chlapec. Skúste si predstaviť, že by taký ozrutánsky chlapec stál na požiarnej plošine a bol smutný z toho, že mu sľúbili džínsy, ale nedali mu ich. Istotne by začal plakať.
A keď taký ozrutánsky chlapec na požiarnej plošine začne plakať, v celom meste si ľudia myslia, že prší, hoci svieti slnko.
„V živote som nevidel pokope toľko látky, koľko by bolo treba na Tomášove džínsy," povedal krajčír Švitorec. „Dajme mu niečo iné a nech čím skôr príde jeho tatko s požiarnou plošinou a zoberie si ho domov."
„Nemôžeme mu dať niečo iné?" spýtal sa redaktor Jožo.
A vtedy zišlo vranke Dánke čosi na um. Sadla si v štúdiu na pult, zobákom stlačila zopár gombíkov, krídlami potiahla zopár páčok a vstúpila do vysielania. Do vysielania
sa nevstupuje ako do obchodu - netreba otvoriť dvere. Zato pozdraviť sa treba.
„Dobhý deň, vážení poslucháči," pozdravila sa Dánka. „Phepáčte, že hušíme vášphogham, ale obhaciame sa na vás s naliehavou výzvou. Máme v štúdiu sthaááášne obhovského chlapca, ktohý vyhhal džínsy, ale nemáme dosť látky. Phosíme každého, kto má doma kúsok džínsoviny, aby ho láskavo phiniesol do hozhlasú. Ďakujeme vám za Tomáša Bublinu.
Tak sa volá ten velikánsky chlapec."
Čakali iba niekoľko minút, keď sa objavilo malé dievčatko. Prinieslo staré džínsy, na ktorých bolo našité srdiečko a v ňom nápis MÁM ŤA RADA. Po dievčatku prišli dvaja chlapci, potom ďalší dvaja a potom ďalšie dievča a potom jeden dedko, aj on vraj nosí džínsy a má rád velikánskych chlapcov, najradšej King-Konga, a ked dedko odišiel, stál už pred kanceláriou redaktora Joža dlhočizný rad.
Krajčír Švitorec zatiaľ meral, strihal, navliekal nite do šijacieho stroja, pichal sa do prstov a aukal. Kým obehol Tomáša Bublinu, aby mu zmeral pás, tak sa spotil, že z neho kvapkalo a na podlahe kancelárie začali rásť kvety. A ľudia stále prichádzali a nosili džínsové nohavice, šortky, bundy, čiapky. Krajčír Švitorec povedal, že to už stačí, džínsy pre Tomáša Bublinu
sú hotové, lenže nikto ho nepočúval. Čo mal chudák Švitorec robiť? Meral, strihal a šil a opäť meral, strihal a šil. Ušil pre Tomáša ešte jedny obrovské džínsy, potom ešte jedny a potom ešte jedny.
,, Aspoň si budeš môcť obliecť každý deň iné, "povedal Švitorec Tomášovi.
„Ďakujem vám, pán majster," povedal Tomáš, „ale toľko džínsov nepotrebujem."
„A komu ich dáme?" zamračil sa Švitorec. „Takých veľkých chlapcov, ako si ty, na svete veľa nieje."
„Ale je," povedal redaktor Jožo, „svet je plný chlapcov, ktorí sú priveľkí na to, aby mohli nosiť obyčajné džínsy."
A kým redaktor Jožo vyhlasoval novú rozhlasovú súťaž pre strááášne veľkých chlapcov, vranka Dánka sa pozerala, ako Tomáš Bublina v nových džínsach nastupuje na požiarnu
plošinu, všetkým máva a vezie sa domov.
Ešte si stihla všimnúť, že na džínsoch má prišité srdiečko a v ňom nápis MÁM ŤA RADA.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.7)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Poézia na Hviezdoslavov Kubín - Predavač balónov Ostatné 432 slov 5.4
Slovenčina Poézia na Hviezdoslavov Kubín - Cmúľanie palca Ostatné 240 slov 4.4
Slovenčina Poézia na Hviezdoslavov Kubín - Najväčší z leňochov Ostatné 293 slov 5.1
Slovenčina Hviezdoslavov Kubín - poézia (Milan Lasica) Ostatné 452 slov 5.9
Slovenčina Hviezdoslavov Kubín - poézia (Sergej Michalkov: O citlivke) Ostatné 208 slov 7.2
Slovenčina Ráno poskladaných slnečníkov - Jozef Urban (Hviezdoslavov Kubín) Ostatné 143 slov 7.1
Slovenčina Ľudmila Podjavorinská: Chorý medvedík (HK) Ostatné 111 slov 5.8
Slovenčina Ľudmila Podjavorinská: Už ho vezú! (HK) Ostatné 151 slov 5.8
Slovenčina Ľudmila Podjavorinská: Rak sa žení (HK) Ostatné 101 slov 6.9
Slovenčina Poézia na Hviezdoslavov Kubín - Namyslené vajce Ostatné 231 slov 6
Slovenčina Poézia na Hviezdoslavov Kubín - Ako čert kulifaj hľadal modré z neba Ostatné 892 slov 6.3
Slovenčina Poézia na Hviezdoslavov Kubín - Krajinka s koníkom Ostatné 458 slov 4
Slovenčina Poézia na Hviezdoslavov Kubín - Kráľ psov a zázračná dolina Ostatné 1327 slov 4.3
Slovenčina Poézia na Hviezdoslavov Kubín - Dievčatko z veže Ostatné 1032 slov 3.3
Slovenčina Poézia na Hviezdoslavov Kubín - S dievčiskom sa nehráme Ostatné 489 slov 6
Viac podobných prác (21) »

Diskusia: Poézia na Hviezdoslavov Kubín - Vranka Dánka a Tomáš Bublina

Pridať nový komentár
0.045