Futbal – Jozef Pavlovič (Hviezdoslavov Kubín)

Futbal (Jozef Pavlovič)

Števo si píše pri otvorenom okne úlohu. Po-číta príklady. Píše a každú chvíľu dvíha oči k nebu. Z ihriska počuť výkriky:

„Prihraj!"
„Páľ"
„Mám!"
„Števo, poď sa hrať!" zavolá mu do okna kamarát Mišo.
„Nemôžem!" zakričí Števo.
„Chýba nám brankár," dobiedzajú chlapci.
„A mne chýbajú ešte dva príklady."

Števo ďalej počíta a vonku pokračujú výkriky. Vyrušuje ho to, nemôže rozmýšľať. Ľahká pomoc, zatvoril okno. Lenže zvuky sú ako slnečné lúče, prechádzajú aj cez sklo.

„Musím si zapchať uši," povedal si. Nenašiel však vatu. „A veď mi zostáva už len jeden príklad. Dopočítam ho potom." Odložil pero a zabuchol za sebou dvere.

Kamaráti ho privítali s nadšením. Števovi sa však nechytalo dobre. Stále musel myslieť na príklad. Lopta sa mu kĺzala z ruky, akoby to nebola lopta, ale klzká ryba.

„Čo je s tebou, Števo, že si dnes také drevo?" čuduje sa Mišo. Ostatní kamaráti tiež krútia hlavou, ako mohol pustiť taký lacný gól.

„Pomohol by mi polčas," povedal Števo.

Cez polčas si Števo odskočil domov a dopočítal príklad.
„Hotovo!" riekol. Zatvoril pero i zošit a všetko zo stola si uložil do tašky.

V druhom polčase chytal ako vymenený. Ani jedna lopta sa mu z rúk nevyšmykla, nepustil ani jeden gól. Bolo to preto, lebo sa mohol sústrediť na hru a nemusel myslieť na nesplnenú povinnosť.
Futbal (Jozef Pavlovič)

Števo si píše pri otvorenom okne úlohu. Po-číta príklady. Píše a každú chvíľu dvíha oči k nebu. Z ihriska počuť výkriky:

„Prihraj!"
„Páľ"
„Mám!"
„Števo, poď sa hrať!" zavolá mu do okna kamarát Mišo.
„Nemôžem!" zakričí Števo.
„Chýba nám brankár," dobiedzajú chlapci.
„A mne chýbajú ešte dva príklady."

Števo ďalej počíta a vonku pokračujú výkriky. Vyrušuje ho to, nemôže rozmýšľať. Ľahká pomoc, zatvoril okno. Lenže zvuky sú ako slnečné lúče, prechádzajú aj cez sklo.

„Musím si zapchať uši," povedal si. Nenašiel však vatu. „A veď mi zostáva už len jeden príklad. Dopočítam ho potom." Odložil pero a zabuchol za sebou dvere.

Kamaráti ho privítali s nadšením. Števovi sa však nechytalo dobre. Stále musel myslieť na príklad. Lopta sa mu kĺzala z ruky, akoby to nebola lopta, ale klzká ryba.

„Čo je s tebou, Števo, že si dnes také drevo?" čuduje sa Mišo. Ostatní kamaráti tiež krútia hlavou, ako mohol pustiť taký lacný gól.

„Pomohol by mi polčas," povedal Števo.

Cez polčas si Števo odskočil domov a dopočítal príklad.

„Hotovo!" riekol. Zatvoril pero i zošit a všetko zo stola si uložil do tašky.

V druhom polčase chytal ako vymenený. Ani jedna lopta sa mu z rúk nevyšmykla, nepustil ani jeden gól. Bolo to preto, lebo sa mohol sústrediť na hru a nemusel myslieť na nesplnenú povinnosť.

Veselý prváci, Mladé letá, 1972