Poézia na HK – M. Rázusová-Martáková

Mária Rázusová-Martáková

Topánky – Mária Rázusová-Martáková

Ticho lienka sedí
na pníku,
ustala pre starosť
velikú:
jak po steblách prechodila,
topánočky potratila,
na každej bol pyštek
jagavý –
ach, už také nik jej
nespraví!

Teší lienku tatko
chrobáčik:

– Netráp sa ty ani
za máčik.
Máš kabátik vyšívaný,
po tri nôžky vo dve strany,
nuž a tie ťa všade
vynesú –
aj keď bosé, zato
dobré sú!

O deň lienka vstala
zaránky,
no už nehľadala
topánky,
ale s chuťou nôžky bosé
vykúpala v chladnej rose,
nato rozbehla sa
po lístí,
a kde vošky nájde –
očistí. Mária Rázusová-Martáková

Ťažkosti života – Mária Rázusová-Martáková

V snehu líška s veľkou biedou
ku mackovi prichodí –
ej, tou cestou do susedov
spadla temer do vody!

Najprv búcha, potom prosí,
kľučkou dverí lomcuje:
„Hlad mám, sused! Daj mi čosi!
Maco! Macko! Počuješ?“

Vstane maco rozospatý,
dvere sťažka otvorí:
„Chudobný som ako aj ty,
mám len prázdne komory.

Ale dám ti radu múdru:
ak chceš v zime pokoja,
len čo veľké mrazy udrú –
spi, kmotrička, ako ja!“

Tu už macko stratí vládu,
zrak mu klipne únavou...
„Takú radu za pec kladú...“
povie líška hundravo.

Aj sa smutná domov vracia,
chvostom švihá v nevoli –
zas ju čaká tuhá práca:
chytať myši na poli.

Znova potom chodí, brodí –
musí s málom vystačiť!
Darmo! Čo sa z líšky zrodí –
musí aj jak líška žiť!