Alan Jost – Modrý zajačik hľadá prácu (Próza HK)

Alan Jost – Modrý zajačik hľadá prácu

– Mamička, kedy už dostanem ten nový bicykel? – ťahal matku modrý zajačik za zásteru.

– Čo ja viem, miláčik …Azda na Vianoce. Alebo na narodeniny. Musím sa o tom porozprávať s oteckom.

Modrý zajačik odišiel s dlhým nosíkom.

– Čakať! Stále len čakať! – mrmlal si popod fúziky. – A ustavične len prosíkať! Keby som tak mal peniaze, všetko by bolo inak.

Táto myšlienočka sa mu zavŕtala do gebuľky, a nie a nie sa vyvŕtať. Musí predsa existovať nejaký spôsob, ako prísť k peniazom.

Zavčas rána sa vybral na cestu. Rozhodol sa, že si na nový bicykel zarobí vlastnými labkami. Lenže akú prácu by mohol robiť taký malý zajačik? Štiepať drevo? To neprichádza do úvahy. Sekera je preňho priťažká a navyše by sa mu mohla do labky zadrieť trieska. A to bolí! Žeby niečo omaľoval? Raz sa doma pokúsil natrieť dvere, ale skončilo sa to tým, že celý dom bol strakatý.
Lenže dnes mal naozaj šťastný deň. Keď prišiel k pánu Bôbovi, ktorý pestoval zeleninu na predaj, našiel ho nešťastného sedieť na schodoch.

– Hľadáš prácu, chlapče? – potešil sa pán Bôb. – Ideš ako na zavolanie! Dostal som lámku a nemôžem sa zohnúť. A práve treba pozbierať šalát.

– Nerobte si starosti, pán Bôb, – Chytal sa príležitosti modrý zajačik. – Akoby už bol pozbieraný!

– Teda platí! Choď po káru! Je v šope za domom.
Modrý zajačik dotlačil káru až k šalátovej hriadke. Tak sa zadychčal, že si musel sadnúť pod strom. Keď už sedel, otvoril si aj kapsičku.

– Pozrimeže, čo tu mám! Dva krajce chleba so syrom a jeden s lekvárikom…
Pustil sa do desiatej ostrými zúbkami. No nestihol ju schrúmať. Prileteli vtáčiky a začali mu krúžiť nad hlavou. Ale zajačik bol taký blažený z práce, ktorú si našiel, že sa musel s niekým podeliť o radosť.

– Len poďte, kamoškovia! Nebojte sa, dostanete omrvinky!
Vtáčikom sa zapáčil jeho milý hlások a prestali sa báť. Zobkali mu rovno z labky. Tak sa spolu pekne zabávali až do poslednej omrvinky. Vari sa mohli starať ešte aj o čas?
Zrazu len zajačik z diaľky začuje hlas zeleninára Bôba :

– Zajačik, ako ti to ide s tým šalátom?
Modrého zajačika len tak šklblo. Veď pre samotnú zábavu zabudol na prácu! Ešteže noví kamaráti boli aj dobrí pomocníci. Zajačik vytrhával zo zeme hlávky šalátu a vtáčiky ich v zobáčikoch odnášali na káru. O chvíľu nebolo v hriadke ani hlávky.

– Mal som šťastie! Je to moja prvá práca. To by bolo, keby som ju zbabral!