Báseň pri príležitosti odchodu do dôchodku

Báseň pri príležitosti odchodu do dôchodku

Báseň pri príležitosti odchodu do dôchodku č. 1

Vďaka Vám, pani učiteľka,
za Vašu prísnosť i lásku,
za každú odpoveď na otázku,
za Váš úsmev mäkký
i za Vaše starosti s nami všetkými. 

Tie rôčky s Vami ubehli
ako voda v rieke,
a Vy to iste dobre viete,
že ste nám ako mamka boli,
a že nás lúčenie s Vami bolí.

Vám ďakujeme za mnoho,
za čistú reč, za každé slovo,
za všetko, čo sa učíme i vieme,
za všetko Vám ďakujeme.

I za to, že ľúbime otca, mamu,
i vlasť našu drahú milovanú,
aby sme starších uctili,
i tomu ste nás Vy učili.

Sľubujeme Vám všetci,
ako Vaše deti,
že spomienka na Vás
zo srdca nám nikdy neodletí.

Báseň pri príležitosti odchodu do dôchodku č. 2

Prvýkrát si prekročila brány škôlky
s malou neistotou a plnou hlavou otázok.
„Ako to zvládnem? Čo ma čaká?“
Ale keď si vstúpila do triedy, všetko bolo jasné.
Úsmevy detí ti hneď ukázali, že si na správnom mieste.

S láskou a oddanosťou si formovala ich malé duše,
učila ich nielen krásnu slovenčinu,
ale aj hodnoty, ktoré im zostanú po celý život.
Tvoj úsmev bol pre všetkých liekom,
tvoje slová vždy potešením.

Bola si oporou kolegyniam,
vždy si vedela, ako povzbudiť, ako potešiť,
ako priniesť dobrú náladu.
Každý, kto ťa poznal, odchádzal bohatší o chvíľu s tebou.

Marka, teraz nastal čas odmeniť tvoje úsilie rokmi zaslúženého oddychu.
Nech ťa dôchodok odmení pokojom, radosťou a novými možnosťami.
Ale vedz, že v tejto škôlke, v týchto triedach,
v srdciach všetkých detí i kolegov,
zostaneš navždy zapísaná.

A keď ti bude smutno,
nezabudni, že tu vždy nájdeš dvere otvorené,
a nás, ktorí ťa s radosťou privítajú.

S úctou a obrovskou vďakou,

Tvoji kolegovia a priatelia

Báseň pri príležitosti odchodu do dôchodku č. 3

Roky plynuli, deň za dňom,
s deťmi, smiechom, prácou plnou.
Triedy boli tvojím svetom,
kde rozdávala si úsmev každému kvietku.

Tvoje ruky vždy ochotné pomáhať,
srdce plné lásky rozdávať.
Slová múdre, vždy plné nádeje,
také, čo dodnes v pamäti hreje.

Teraz už brány škôlky zatváraš,
do nového života vstupuješ,
ale na tejto ceste, Marka, pamätaj:
všetci, čo ťa poznali, nezabúdajú.

Nech tvoje dni na dôchodku plynú,
ako pokojný potok v letnú chvíľu.
Nech si užívaš zaslúžený čas,
so šťastím, zdravím, každý raz.

No keď ti príde clivo, smutno,
keď spomienky budú ťahať za srdce k nám,
vedz, že v tejto škôlke ti patrí miesto,
že si tu doma. Vždy. Navždy s nami.

Báseň pri príležitosti odchodu do dôchodku č. 4

Dlhé roky práce, úsilia a snahy,
teraz dozrel čas na nové túžby, plány.
Dvere sa zatvárajú, no nie nadobro,
len otvárajú cestu k radosti slobodno.

Stopy tvoje ostávajú všade,
v spomienkach ľudí, čo mali ťa v láske.
Každý úsmev, pomoc či tiché slovo,
zanechali odkaz, čo nezmizne nanovo.

Odpočívaj, užívaj každý deň,
nech radosť ti svieti ako jasný sen.
Nech pokoj a šťastie sprevádzajú ťa,
vo chvíľach, keď prídu dni plné smiechu či ticha.

A hoci práca už volá iných,
nech si pamätáš chvíle úsmevných.
Nech každý krok v tejto novej fáze,
prinesie ti krásu v každej obraze.

Tak smelo, do života nového kráčaj,
v radosti, pokoji nech sa nesie tvoj čas.
Vďaka za všetko, čo si svetu dala,
táto kapitola už patrí len tebe, celkom celá.

Báseň pri príležitosti odchodu do dôchodku č. 5

Zbohom ranné stresy, vstávanie včas,
odteraz vstávaš len vtedy, keď chceš zas.
Budík môžeš šmariť do zásuvky hlbokej,
už ti ho netreba, máš život dôchodcovský!

Zbohom nekonečné mítingy, správy,
zbohom káva, čo nikdy nechutí pravý.
Teraz si môžeš dať pohár vína,
lebo čas už netlačí – to je tá zmena príma.

Šéf, čo stále chcel nejaké zázraky?
Už nech si to rieši, ty máš iné záľuby.
Ryby na jazere, knižky na lavičke,
alebo si len tak lež v mäkkej perinke.

Čaká ťa teraz sloboda veľká,
čas na všetko, čo duša si želá.
Dôchodok nie je len koniec, to je jasné,
je to začiatok! A že bude krásne!

Tak uži si každý deň, nech je veselý,
s úsmevom na tvári a nohami bosými.
A keď si spomenieš na staré časy,
usmej sa: „Bol to fajn život... ale toto je lepšie, na vlas!“

Báseň pri príležitosti odchodu do dôchodku č. 6

Tak, priatelia, stalo sa to,
práca máva – končíme toto.
Odchádzam v ústrety voľným dňom,
už nebudem bojovať s budíkom zlým zvonom!

Kancelária, stroje, papiere,
zbohom stresy, zbohom schôdze zmätkové.
Teraz si budem užívať kľud,
a možno zistím, že mám talent na med či chlieb a prút.

Rána budú sladké, ako med z úľa,
žiadne deadliny, čo tlačia na "úža".
Káva si nájde nový zmysel,
teraz ju pijem pomaly, s pokojom, nie v behu „vysel“.

Do záhrady pôjdem, pozriem kvety,
či z balkóna sledujem nové vety.
Chcem len žiť, vychutnávať dni,
na dôchodku, kde je vždy menej „ach“ a viac „hm“.

No ak mi prídu na um časy minulé,
priateľstvo, smiech a práce minúle,
vždy vás rád navštívim, spomienka svieti,
veď život s kolegami bol skvelý – skutočný poklad, nie mýty!

Báseň pri príležitosti odchodu do dôchodku č. 7

Dlhé roky, deň za dňom,
kolotoč práce bol tvoj dom.
Budíky, termíny, stres na stole,
teraz už končíš – dôchodok volá celé pole!

Za tebou sú výkazy, šéfov hlas,
nech si to už rieši niekto iný z nás.
Ty si zaslúžiš pokoj, smiech a čas,
odpočinok sladký ako včelí med v nás.

Pred tebou sú rána bez zhonej zmesi,
a večery, čo končia pri knihe či v lese.
Možno skúsiš záhradu, možno maľby,
alebo len leňošiť – to sa tiež ráta k radom zábav vďačných.

Keď ťa predsa nostalgia prepadne raz,
nezabudni, že práca je minulosť, nie teraz.
Uži si chvíle, čo len pre teba svietia,
nech dôchodok chutí – tak, ako to spievaš!