Svetlo lásky

Slovenský jazyk » Básne

Autor: Dievča veronika123 (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.12.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 643 slov
Počet zobrazení: 13 724
Tlačení: 293
Uložení: 319

Svetlo lásky

Chodiť si svetom bez jedinej zlej myšlienky,
slobodne hádzať si do vody kamienky.
Vnímať zvuky prírody, tancovať hľadiac do neba,
tešiac sa z farieb života, nič viac mi netreba.
Nad čerstvou trávou vznášam sa bosými nohami,
a čakám, kým sa tajomné nebo zaplní hviezdami.
Kým unavené slnce nezačne zapadať za hory,
moje belasé oko žiaľ viečko nezatvorí.

Ležím tvárou k nebu, kým noc je ešte mladá,
no tmavá čiernota za humnami únavu do mňa vkladá.
Zatiaľ čo mi voda v jazere tíško nohy hladká,
do hlavy sa mi votrela jedna predstava sladká.
Byť v náručí niekoho, kto sa delí so mnou o chvíle,
byť bez obáv, že osudová láska mi je vzdialená na míle.

Ten môj večný úsmev premieňa sa na vzlyky,
veľká túžba vo mne horí pocítiť nežné dotyky.
Žiarivú lunu začali prekrývať tmavé mračná
za sprchu dažďových kvapiek som bola nebu vďačná.
Neroztváram dlane, ruky mi telo neukryjú,
z vlasov stekajú mi kvapky dopadajúc na šiju.
Hľadám na to odpovede, no neviem čo sú zač,
zrejme som to vždy milovala lebo dážď zakrýva plač.

Dážď je čoraz silnejší, začal zúriť mocný vietor,
miestečko na ukrytie na blízku veru nie to.
Stromy sa kývu do strán ako zmyslov zbavené,
začal mať osud voči mne srdce kamenné.
Kráčajúc cez močiar zažila som krutý pád,
víchor ma nesnubne tlačil stále o krok vzad.

Noc v čiernom lese sa mi veru nevypláca,
moje telo v temnote sa pomaly stráca.
Bezmocne blúdim si lesnou cestou,
povedz mi, Bože, za čo mám toľko trestov?
Zrazu sa mi do cesty niečo zvláštne vplietlo,
na konci temnoty zjavilo sa mi svetlo.

Môj strach začal klesať a vnikla do mňa malá nádej,
prestávam rozmýšľať a kráčam stále ďalej.
Na konci svetla čosi zvláštne stojí,
moja noha krok v pred urobiť sa bojí.
V tej chvíli sa na mieste hrôzostrašne blyslo,
pri tom šťastnom pohľade mi do oka slzu vtislo.
Aký šťastný pohľad? Každý sa zrejme pýta.
Na kraji hustého lesa bola chalúpka skrytá.

Podišla som k dverám pomaly so strachom
Či nenájdem kľúčik schovaný pod prahom.
So smútkom som si dlane o dverce oprela.
Kde je tá šťastná tvár, kde sa len podela?
Upadajúc hlavou vpred pociťujem strach
a kričím bez vedomia, že som prekročila prah.
Ležím na zemi, obzerám sa na vôkol,
niet tu žiaľ nikoho, kto by mi jedla ponúkol.

Trasiem sa od zimy, premrznutá na kosť,
no pohľad na veľký krb mi urobil radosť.
Udrel hlasný hrom, nad lesom búrka zúri,
bez dreva sa v krbe žiaľ nijak nezakúri.
V tom počujem ako mi nejaký zvuk zrádza,
že do chalúpky ktosi pomaly vchádza.
Začínam panikáriť, ktože sa to blíži?
Odrazu sa otvárajú staré dverce v chyži.

Pohľad má chladný, ako z ruže tŕne,
a jeho oči ešte krajšie, ako mesiac v splne.
Pery má krvavo červené, sťa kvety z lesnej stráne,
oči modré a hlboké, ako voda v oceáne.
Vlasy svetlé ako jarné slnka lúče,
no zrejme je ťažké nájsť do jeho srdca kľúče.

Najradšej by som utiekla ďaleko do lesa,
no moje bezvládne telo od zimy trasie sa.
Hľadím mu uprene do očí a rozprávam celú príhodu,
s tušením, že ma čo chvíľu vyzve k odchodu.
Počúva moje slová a zapaľuje sviece,
s ľútosťou mi hladí teplou dlaňou plece.

Hrejeme sa pri krbe úplne sami,
vlasy mu krásne voňajú čerstvými jahodami.
Viem, že moje zdanie nie je nijaká hlúposť,
pozerá sa na mňa a dušou mu prúdi ľútosť.
Pociťujem, ako ma niečo pri srdci hreje,
pomaly nevnímam, čo sa okolo mňa deje.
Deje sa niečo, o čom som noci snila,
cítim, že medzi nami iskra preskočila.
V duši mi vyhasla všetka tá zlosť,
hladí ju krásny pocit – jeho prítomnosť.

Je krásne rozžiarený ako jarná lúka,
nežne objíma ma jeho pevná ruka.
Zhodil si už z úst tie prilepené pásky,
zistili sme, že stali sme sa obeťami lásky.
Moje srdce odrazu v lásku naozaj verí,
vtisol mi čarokrásny bozk na pery.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.4)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Básne

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013