Agentov denník – Zuzana Martišková

Agentov denník – Zuzana Martišková

Pri pátraní v pivnici
objavia sa zvláštne kusy.
Občas na ich históriu
opýtať sa otca musím.

Díva sa na hrubý zošit,
s čudným písmom na doskách,
celý ručne popísaný,
ofukuje z neho prach.

Iste dáky tajný záznam
aj s mapami pokladu.
Možno k takým tajným veciam
otázky sa nekladú.

Ale vo mne hlodá červík
dákych pochybností,
pátrania sa v mene slávy
veľmi rýchlo zhostím.

„...však si ty bol tajný agent,
či detektív v utajení?!“
S obdivom na tatka hľadím
a svoj názor naňho mením.

Dodnes bol len nudný tato,
denne v práci osem hodín.
Ale dnes dám ruku na to,
že nás iba za nos vodil!

Poškrabká sa trochu v brade,
potom pretočí pár stránok.
„Asi sa ti priznám synku,
bolo to tak, veru áno!

Pozri, tu som brázdil more,
tu uháňal po prérii,
medzi troma pátračmi som
bol agentom číslo štyri.

Dokonca aj v klube záhad
prijali ma za člena,
Mám pokrvných nových bratov,
ak vieš, čo to znamená.

Vychodil som tajnú školu,
ľavou zadnou lúštim stopy.
Pasovaný za rytiera
aj nejeden hrad som dobyl.

Zo záznamov v tejto knihe,
viedol som ich poctivo,
bol som agent, rytier, pirát,
dobyvateľ, lodivod...

...čarodejník, veľký vládca,
bojovník, vlk, generál,
výskumník, lord, malý chlapec
ktorého si doberám.“

Spoza fúzov úsmev trčí,
cítim pohyblivé piesky.
Princ z Perzie podáva mi
starý denník čitateľský.

„Každý máme na to právo
byť na chvíľu niekým iným.
Vyskúšať si cudzí osud
vykonať hrdinské činy.

A aby sa nezabudlo,
že som bol tu, v centre diania,
Premohol som pohodlnosť
a dal som sa do písania.

Po rokoch sa takto vraciam
do krajiny fantázia.
Toho, čo je v písme dané,
navždy súčasťou som i ja...“