Básne ocenené na celoslovenských súťažiach

Básne ocenené na celoslovenských súťažiach

KNIHA

Otvor si knihu

celkom na začiatok.

Keď jedno bolo ti

či s plačom vítaš nové ráno ,

veď nad tebou ruka láskavá

teplo materinské ti dávala .

A potom prvé slovko , krok

dnes už len hŕstka spomienok .

Prvý bozk pohladenie

vo vnútri čudné chvenie.

to bolo do úsmevu odeté .

Však trpký úsmev

tvár ti krášli ,

slza je teplá ešte

keď križovatka osudu

ukradla ti neraz pokoj ,lásku

pridala na tvár vrásku .

No prečítaj to napísané

a píš tú knihu ďalej .

Nech sú v nej riedky úsmevné

a slzy nechaj minulosti

nech tá sa snimi trápi

a ďaleký svet hostí .

KNIHA

Viem že máš

stránky v svojej knihe ,

ktoré by si vytrhala .

Niektoré sa zelenajú

iné sú zvadnuté ,

prachom zapadnuté .

Otvor dnes čistý list

Nech šťastím

každý riadok vonia

Nech kroky

s ľahkosťou pierka

nechávajú nové stopy .

A slza zamkne sa ,

v úsmeve zahynie .

Ešte veľa rokov

nech ako dravá rieka

bez skál ti životom plynie .

JESEŇ POD KRIVÁŇOM

Dúhové listy

obliekajú chodník .

Spev má ustlané

na voňavom sene .

Kôpky mozoľnatého dreva

rastú na prídomiach .

Úroda si šepká

o lete

v pivničkách .

Kriváň sa skláňa

k robotnému ľudu ,

necíti bolesť

v krížoch

ako on .

JARNÁ

Zima odskočila

do zákulisia.

Driek zeme

objali novorodenci

povití do zelených plienok,

zvedaví a nedočkaví

kedy z nich vyrastú

a pošepkajú pozdrav

červenej jahode .

SLEPEC

Často ho stretávam.

V ruke stíska

svoju nevestu

z krutého detstva .

V očiach má

nezbudnuteľnú chvíľu

oblečenú

v padajúcej hline .

Keby ju moja slza

mohla navždy zmyť ,

do hlbokej tmy

by mu zasvietil

úsmev.

NEISTÁ

Teplý úsmev

už odhrnul

periny spánku .

Hladkám

tvoje čelo .

Neviem , prečo mám

horkosť v ústach

a aj tebe

zdá sa mráz ,

veď jak ozvena

sa mi vrátiš .

Budem ti lúkou

pod čistým nebom

našej istoty .

SPÁNOK

Jeho vládcom

je zborník

strieborných hviezd .

V sladkom objatí

sa stráca

unavený deň .

Len tí neliznú

z jeho medoviny ,

ktorí si

s prvým lúčom

sušia umyté dlane .

SLZA

Blúdila.

Nakoniec

skĺzla po líci

a našla úkryt

v dlani .

Čo v sebe skrývala

pozná len ten ,

kto zapíja

svoj osud

t a b l e t k a m i .

Jablká dospelosti.

Spomiehka je chlebom ,

ktorým sa živí minulosť .

V nej je ukrytý čas

šťavnatých jabĺk

a zasnívaný pohľad

na farebnú mozaiku budúcnosti .

Ako let vtáka

mení sa farba plodov

a človek nestačí

do jadierka vychutnať

ich sladkosť .

Až neskôr cíti ,

že niektoré mal olúpať

a až potom zahryznúť .

TATRY

Ste ako nevesty .

Slnko vás bozkáva

najsilnejším bozkom .

Pre vás

je len pošteklením .

Až kdesi pri páse

pomaličky kradne

kúsky vašich šiat .

Máte ich poplátané

ako žobráčky ,

ale nikdy

sa neskloníte .

V každom žmurknutí

rastiete do vnútra

koreňami k srdcu .

Drahý

Nasýtil si sa už štartuješ

novú dráhu .

Nechal si vo mne prázdnotu

a trnistú spomienku .

Mal si ma len jak milenku .

Nečakala som len

vŕzganie postele ,

klamlivé slová

a bozky .

Flirtuj a stavaj domy

ostanú ti z nich

aj tak len

holé dosky .

V rade

Na výplatnej páske

číselné more

a v ruke slaná kvapka

aby som neumrela od smädu

a urobila krok dopredu .

Vyvážená matematika môjho pádu :

Vstať , nepadnúť pod hranice

a postaviť sa

do pulzujúceho radu .

Vône

Cítila v lone to

čo jej dala láska .

Zrazu krv ,

pálivé oči ,

čierna bodka

a nedožitý

prvý nádych .

Bolestný tŕň

zabodnutý do vône

nesplneného čakania

i keď ti to bránia .

V červenom mori

utopil sa prvý nádych

zrodený z milovania .

M. R .

Slnko sa pobozkalo s trávou

Aj k tebe otočilo sa tvárou

Veď dnes máš menín deň

Nech splní sa ti každý sen

A zdravie, láska sprevádza ťa

priateľskou rukou dotknem sa ťa

V nej teplo pocítiš

A myšlienkami pod Tatry zablúdiš

Tieto básne boli ocenené na celoslovenských súťažiach.

Autorka: Marta Rybková