Príbeh dvoch sestier

Príbeh dvoch sestier 

Zuzka dievča veselé,
nemá vrásky na čele.
Úsmev od ucha k uchu,
veselá vždy na duchu.

Veselá je doma. v škole,
netrápia ju žiadne bôle.
Stíha klavír ba aj balet,
život je pre ňu iba kabaret.

Ale zmena nastala,
sestra chorá ostala.
Choroba vraj je ťažká,
šepká Zuzke teta Vlasta.

V nemocnici tam je ťažko,
smutno stená sestra tíško.
A mamina zničená,
ostala z nej len tôňa.

Kamarátka dáva radu,
vyčisti si trocha hlavu,
Daj si trošku marišky,
odpútaj sa od jisky.

Otec doma zúfalý,
sklonil hlavu do dlaní,
nemôže tam vydržať,
začal krčmy vymetať .

V alkohole hľadá únik ,
nie je schopný pomôcť mu nik.
Ale ani on nepomáha,
márne ho dcéra vyvoláva.

Zuzka drogám prepadá ,
a zábrany odkladá.
Potrebuje peniaze,
predá všetko, čo nájde.

V záložni skončia korčule,
mobil aj lyže sestrine.
Veď tej ich teraz netreba,
šepne si Zuzka zdesená.

Dnes je pri Katke v nemocnici,
z postele hľadia smutné oči.
V kresle matka zaspala,
ani sa so Zuzkou nezvítala.

Chytila ju sestra za ruku,
zbadala stopy po vpichu.
Pochopila silno skúšaná,
čo toto všetko znamená.

Pošepla Katka zdesene:
„Zuzka, ty nie, ty nie...
Žiť nám obom treba,
aj keď mne sa zatiaľ nedá...“

A Zuzka doma v kúpeľni ,
vytiahla všetky tabletky.
Pozrela ešte do zrkadla,
tam na ňu Katkine oči hľadia.

V ušiach jej znejú slová,
a ona sa chveje celá:
„ Žiť nám obom treba,
aj keď mne sa zatiaľ nedá.“

A prešlo rokov pár,
ja hľadím v šíru diaľ.
Tam strmý kopec zdolávajú,
Zuzka aj Katka vyhrávajú.

A vedľa šťastná mamina,
ba majú tam aj ocina.
Sú živí a zdraví,
to tento príbeh vraví.