Ku škole kráčam každý deň

Ku škole kráčam každý deň

Ku škole kráčam každý deň
a so mnou kopa detí.
Snažím sa prekročiť svoj tieň
a ten čas strašne letí.

To prváča, čo tamto kráča,
to sťa ja s mamou s kyticou kvetou,
maličké vyplašené vtáča,
čo malo problém s holou vetou.

Prváča kroky nesmelé,
mamy sa pevne drží.
Pocíti moju ruku na čele
a slovo prúdi k duši.

To Aďka moja susedka
a kamarátka zo dvora,
čo nikdy nie je nesmelá,
aj teraz svoj strach zapiera.

A tamto Peter prvák malý,
čo uberá sa spolu s nami,
ten svoj strach v tvári neutají,
no aj tak ide v šíre diali.

Počúvaj Peter, počúvaj Aďka,
školy sa nesmieš báť,
prvá trieda to je hračka,
v škole sa budeš aj hrať.

Počúvaj Peter, počúvaj Aďka,
v škole je fajn,
to vraví staršia kamarátka,
tak pridajte sa k nám .

Do školy kráčam každý deň,
už skoro deväť rokov,
uplynulo to skoro ako sen 
a nespútali ma do okov.

To malé prváča nesmelé,
sťa lastovičie mláďa,
nebolo do klietky hodené,
oči mu smelo hľadia.

Prelúskala som písmenká,
spoznala slová, vety.
A dnes v mojom denníku,
nejedna báseň svieti.

Spisovatelia a básnici,
metonymie a metafory,
učila som sa o meči aj praslici,
a dnes som tú čo sama tvorí.

Spoznala som nové kraje,
štáty, mestá ,svetadiely.
Odhalila mnohé taje,
už viem, prečo nie sme všetci biely.

Do školy kráčam každý deň,
a so mnou kopa detí.
Veď škola pomôže mi splniť sen,
ten sen , čo mi v srdci svieti.

Sťa lastovičky v jeseni,
chystajú sa na dlhý let,
tak deviataci vznešení,
opustia náš školsky svet.

To škola nám dala krídla,
nie z vosku, ale z vedomostí,
tak vyleťme už z hniezda,
ale nespáľme si všetky mosty.