Kamarát – Nikdy v štichu

Nikdy v štichu

Kamarát, to slovo poznáš, znamená to žiadna nuda,
ten jeho hlas vždy rozoznáš, a zas smiech – žiadna obluda. Zavolal ma Peťo raz,
„Poď von, kamoš, loptu vezmi!“ Vyberiem si jednu z trás,
išiel by som veru zas, aj so zlomenými väzmi.

Futbal, hokej, hádzaná, hrali sme sa od rána,
a tu zrazu, AJAJÁJ! brat na zemi zavýjal.
Čo sa deje, Bruno, vnímaš? Si celý a v pohode?
Keď sa tak na zemi zvíjaš ako larva v záhrade.

Pomaly už zdvihol hlávku, ruky, nohy, skočil hop, pomóc, Kubo, braček môj, zavolaj už našu mamku.
Nie, veď Bruno poznáš mamu, nemôžem jej povedať,
že si si ty udrel hlavu, mohla by ma vytrepať.

Ale, kamoš, prosím pekne,
pomôžeš mi s bračekom? Jasné Kubo veď ma poznáš, mňa niekedy aj v čapici,
od doktora nerozoznáš. Odniesli sme Brunka v rukách, chudák stále skuvíňal,
hovoril mu Peťo – no ták, a stehná si objímaj.

Bruno zrazu povedal: Vy ste ale kamoši,
ja som vás len testoval, že kto ma nechá v kaši. No tak, Peťo, vďaka veru,
poď k nám dneska na večeru, za tento čin dobrý jak vždy, budeme ti vďační navždy.