Nová žiačka – Zuzana Martišková

Nová žiačka – Zuzana Martišková

Školský rok je v plnom prúde,
ide ďalšia hodina.
Nové dievča vpredu stojí,
od dnes u nás začína.

Po triede sa obzerá,
zdá sa, trochu povýšene.
Rada by som vedela,
čo sa novej spolužiačke,
asi tak po hlave ženie.

„Haló, smiem si prisadnúť?“

„Jasné. Poďme sedieť spolu.
Cez prestávku ukážem ti
celú našu školu.“

Dievča si ma premeriava
zhora-dolu, zľava-sprava.

„Ako, prosím? A ty kto si?
Previesť školou si ma chcela?!
Prepáč, ale nezapadáš
mi do môjho cieľa.
O prehliadku požiadam
radšej učiteľa.“

Odsuniem sa teda bokom,
pozerám len jedným okom.
Toto bude dáka hviezda.

„Prepáč, niečo sa ti nezdá?
Som zvyknutá na iné.
A tým myslím podmienky.
Ako malá vybraná
bola som hneď do „eNky“.

To sú triedy špeciálne,
pre nadané decká.
My v učení ostatné
strčíme do vrecka.“

„A čo potom robíš tu?“
Triafam klinec po hlave.
Odpovedať na otázku
bude zjavne boľavé.

Najprv zmĺkla,
potom zbledla.
Asi netrafila som tak vedľa.

„Nemám na tom žiadnu vinu!
Našim sa len pritrafilo,
sťahovať sa na dedinu.

Rozhodnutie pripadá mi
absolútne nenormálne.
Na mňa totiž v meste čaká
gymnázium bilingválne!

Základku však skončiť musím,
kým sa sama rozhodnem.
Nevidím tu zatiaľ plusy,
prostredie je nevhodné.
Bez IKáTé, bez podnetov,
estetika na nule.
Ako viete existovať
bez laserovej tabule?!“

Mne sa naša malá trieda
zdá byť celkom normálna.
Tabuľa je obyčajná,
áno, je tu oddávna.
Na nástenke oznamy
a aj naše výtvory.
Tak o akej estetike
tu to dievča hovorí?!

Školský rok len o pár týždňov
posunul sa dopredu.
Čo je nové? Nuž od včera
zasa nemám susedu.

A nikomu nechýba nám.
Pýtate sa za čo?
Ona sama odmietla byť
viac tímovým hráčom.