TUjko a TAMko – Zuzana Martišková

TUjko a TAMko – Zuzana Martišková

Na dvoch brehoch jednej rieky
žijú dvaja spolužiaci.
TUjko vľavo,
TAMko vpravo.
Každý vlastnou krúti hlavou,
odjakživa ani jeden
druhému nič neprepáči.

„Tu je tráva dáka bledá,
oproti má farbu sýtu!
Akým právom tam je taká,
že aj mňa hneď odísť láka?!
Vám tu vľavo zmeny s trávou
vôbec občas na um zídu?!“

Vyčítavo TUjko kára
mamu, otca, všetkých doma.
„Tu sa vážne už žiť nedá,
naša tráva, to je bieda!
Hanbím sa aj po nej šliapať,
Hrať tu futbal?! Ani nápad!“

TAMko tam zas oči žmúri
na druhý breh nahnevane.
A už je si celkom istý,
ozelenel od závisti,
lebo tamtú krásnu trávu
od rodičov nedostane.

Na dvoch brehoch jednej rieky
žijú dvaja spolužiaci.
TUjko vľavo,
TAMko vpravo.
Na značkové vychytávky
vraj obaja majú právo.

Závidia si svoje nosy
a aj to, čo ktorý nosí,
s čím sa hráva na tablete,
dovolenku, kde bol v lete,
nový iPod, ďalší mobil,
eurá, ktoré nezarobil,
vychytávky značkové,
a aj vyššie vreckové...

A za všetko môžu oni!
Dospeláci TU aj TAM.

„Keby ja mám inú mamu,
tak aj trendy veci mám!“

„Keby bol môj otec iný,
akých majú ostatní,
mal by som, na čo si zmyslím,
k tomu kredit poriadny!“

„Tu je všetko o ničom!“
vyčítajú rodičom.
„Tam je všetko stobodové,
značkové a celkom nové!“
„Tam vždy majú všetko lepšie,
aj rieka im krajšie tečie.
Tu len ledva hodí vlnku,
tam sa viac páči aj slnku!“

TAMko prská,
TUjko kričí,
nezavďačíš sa im ničím.
Všetko doma je im málo,
nikto nie je generálom.

Dospeláci zosmutneli.
Bez duše tu chodia celý
deň aj noc.
Aj tam sedia skormútene
nikto sa im nepriženie
na pomoc?!

Na dvoch brehoch jednej rieky
žijú dvaja spolužiaci.
TUjko vľavo,
TAMko vpravo,
problém vyriešime hravo.

Čo tak skúsiť premostenie?
TAMko tu a TUjko tam!
Vraj prečo vás vymieňam?

Vyskúšajte chvíľku sami,
žiť s inými topánkami
na opačnom brehu.

A my všetci potichučky
zostaneme v strehu.

Tu je TAMko celý nesvoj.

Tam je TUjko vyplašený.

„Byť tu sám a bez rodičov,
pohľad na vec trochu mení.
Tráva je tu dáka chladná,
tam u nás mi nohy šteklí.
Tuším sme sa, kamarát môj,
so závisťou riadne sekli.
Prosím, prosím, to už stačí,
chceme domov a to hneď!
Ak skúsite nám prepáčiť,
máme pre vás odpoveď.

Čo je doma, to sa ráta!
Skvelý tato, mama zlatá!
Ostatné nech voda berie,
všetko TOP nemusíš mať.

Tráva je len vtedy krásna,
keď sa na nej máš s kým hrať!“