O krajine, kde sa všetko muselo rýmovať – Jozef Pavlovič

O krajine, kde sa všetko muselo rýmovať – Jozef Pavlovič (úryvok)

Kde bolo – kde nebolo, bola raz jedna krajina, kde sa všetko muselo rýmovať. Nič sa nemohlo stať, ak sa to nerýmovalo. Napríklad hrom mohol udrieť iba do takých vecí ako dom, strom, teda ktoré sa s hromom rýmovali.

Bola to veľmi smiešna krajina, pretože cesta, aby sa rýmovala, musela byť z cesta, lúky z múky, rieka z mlieka a tak ďalej.

Každá Heda bola teda kvôli rýmu bledá, Irena červená, Erna čierna.

Nik nemusel vstávať ráno, len ten, čo sa volal Jano. Každý Števo, hoci bol aj šikovný, predsa bol vždy drevo a každá Alena a Elena musela byť kvôli rýmu drevená.

Babky museli kvôli rýmu nosiť čiapky, pre dedka bola predpísaná baretka.

Veľmi čudne to vyzeralo aj v škole. Ceruzky boli len pre Zuzky, každý Fero dostal pero. Najhoršie to bolo s Gustom, musel písať holým prstom. Milotky nosili zo školy samé jednotky, Jojky dvojky a trojky, Dorky štvorky a Barborky päťorky.

Stávali sa aj takéto veci:

Milo, Vilo a Julo boli kamaráti. Čoskoro sa však Milo a Vilo pohnevali s Julom iba preto, lebo sa s nimi slabo rýmoval. Pretože Julo sa v blízkom okolí nerýmoval s nikým, stal sa samotárom.

Všetci ľudia hovorili v čistých rýmoch. Povedzme, ak chcel učiteľ na zemepise vyvolať žiaka, musel povedať: Chlape, k mape!

Takéto vyjadrovanie bolo, pravdaže, veľmi ťažké. Okrem toho často zapríčinilo veľa mrzutostí. Že to bolo naozaj tak, nech nám dosvedčí táto malá príhoda zo školy:

V triede bolo treba priložiť do kachieľ. Učiteľ hľadá rým, komu by rozkázal. Po chvíli vraví: Miloš, prilož!

Šiel Miloš priložiť, nemohol však na kachliach dvierka otvoriť. Lebo Miloš a dvierka, to sa vôbec nerýmuje. Skúsi ich teda otvoriť niekto druhý: Gusto, skús to!

No ani Gusto dvierka neotvoril, lebo sa s nimi nerýmoval. Neotvoril ich ani Vilo Kilo, ani Ivo Pivo, ani Ľudka Prudká, ba ani Katka Krátka. Hrozilo, že v kachliach vyhasne. Išla teda Vierka, otvorila dvierka, zavolala Števa, aby naložil dreva.

A táto čudná krajina sa volala HOVORÍMEIBAVRÝME.

Z knihy Roztopašné rozprávky (1963)