Jazykubeda – Zuzana Martišková

Jazykubeda – Zuzana Martišková

Mať časopis, to je výhra
od žiakov po riaditeľa.
Námet každý deň ti prihrá.
Spracuješ ho a hneď zdieľaš.

Riadny školský časopis
má redakčnú radu.
A jej členom čitatelia
občas niečo neuveria
a otázky kladú...

Pred vyučkom,
v kúte chodby,
než zazvoní na hodinu,
na porade našej rady -
aj zápory a aj klady
povieme si na rovinu.

Ak chceme mať úroveň,
byť profíci zároveň,
musíme prísť na koreň
každej výzve.

Dať názory na podnet,
povedať vždy zopár viet,
prv než dozvie sa to svet –
redakčný tím rázne vyzvem.

„Nedávno ma prekvapilo,
nešlo mi to do hlavy,“
ozýva sa piatak Libor,
ktorému redakčný výbor
v časopise na starosť dal
jazykové úpravy.

„Cudzie slová v našich článkoch
mnohým kolú oči.
Nejeden žiak od takých správ
potom radšej bočí.

Načo dávať FOODBLOGERKA?!
Veď môže byť JEDLOPISKA.
TUTORIÁL premenujme
jednoducho NÁVODKNIŽKA.
STORY bude ROZPRÁVAČKA,
KOMENTÁRE – NOVOREČI...
Týmto názvom nebude sa,
podľa mňa už nikto priečiť.“

Z „nových slov“ mi sánka padá,
dáku pomoc rýchlo hľadám.
Na ostatných úškrn badám,
(to mi zatiaľ stačí).

„Obávam sa, milý Libor,
hoc dôveru dal ti výbor,
nebudú sa páčiť...“

„Tiež namietam!
Je to smiešne!
Vlastne: to je sila!
Vymýšľať si čudné slová?!
Módne pojmy ignorovať?!
Doba pokročila,“
vystrelila rozčúlená,
že sa chystá taká zmena
reportérka Lena.

„Dobre, dobre,“ brzdím hádku,
„poďme pekne po poriadku.
K cudzím slovám, čo sú in –
vysvetlivky prihodím.
Ale nie tie vymyslené!“
(V tomto dám za pravdu Lene,
neprispela radou zlou.)
„Z knižnice si požičiame,
určite tam dáky máme –
veľký Slovník cudzích slov.“

Libor sa však tvári zduto,
lebo nepriklepli mu to:
jazykové kúzlenie.

Nemyslel to chlapec zle,
len si rovno povedzme,
prečo prišlo rázne: NIE!

Nestačí len múdra hlávka,
dozrieť na to musí SAVka.
Potom sa v tom bude šťúrať
ústav Ľudovíta Štúra.

Nemôže ísť slovo nikam,
kým nepríde do slovníka.

Ceníme si Libor,
tvoju vzácnu snahu,
ale najskôr musíš sa dať
na vedeckú dráhu...