Básne o jeseni – krátke básničky

Jeseň – Básničky o jeseni

Jesenná básnička

Už je pole holé, pusté,
zajko sedí pri kapuste.
Šarkan letí, nemá perie,
kamže letí, kam sa berie?

Javorový list

Hory moje, hory,
čo to vo vás horí?
Čože by horelo?
Lístok javorový.

Ej javor, javor zelený,
čo si tak smutný v jeseni?
Akože nemám smutný byť,
keď zo mňa spadol kvet i list.

Jesenný les

Krásny les je v jeseni,
i keď nie je zelený.
Zlatom svietia javory,
buk červeňou zahorí.
Breza striasla dukáty,
les je veľmi bohatý
a v tom stofarebnom zlate
borovice rozpoznáte
i zelené jedličky,
trčia ako rozmaríny
z velikánskej kytičky.

Novembrová básnička

Hľadáš kvietok? Nože, skús to!
V záhrade je ticho, pusto.
Iba žlté chryzantémy
šepkajú si: Zima je mi.“

Každý stromček zostal holý.
K domom letia vrany z polí.
V piecke sa už riadne kúri,
zohrejú sa chladné múry.

Z výšky spadla vločka prvá,
odvtedy už zima trvá.
Cestičku si tíško hľadá,
šušká si, že padá rada.

Drak

Nakreslím si na zem kruhy,
z kruhov bude pestrý drak,
neskryje ho ani mrak.

Jeseň je tu

Zaznel v lese zajkov hvizd,
že odpadol zlatý list.
Kto si ten list prečíta,
vie že jeseň prekvitá.

Gaštany

Pôjde Mira na gaštany,
potom pozve Idu.
Postavia si na koberci
hnedú pyramídu.
Neskôr, keď sa poihrajú,
spraví Ida Mire
z gaštanovej pyramídy
gaštanové pyré.

Jeseň

Čože sa to porobilo,
čo sa mohlo stať?
Slniečko je ustaté,
už nevládze hriať.
Mama vraví, že sa treba
lepšie obliekať.

Lístie

Opadalo žlté lístie,
ľahlo si, že bude spať.
Milý vetrík ponúkol sa,
že ho bude kolísať.
Najprv zľahka šuští,
potom zrazu inú spustí:
„Poďte, deti, tancovať.“

November

V novembri nám cupky-lupky
padá dáždik na chalúpky.
Prší, prší, len sa leje,
zatvárajte okná, dvere.

Jeseň

Fúka fúka vetríček,
striasa lístie z vetvičiek.
Žlté, hnedé, červené,
všetky farby jesene.
Na tráve to istá vec,
bude z lístia koberec.

Farebná jeseň

Jeseň prekrásna je,
farby skutočné skrýva v sebe.
Kto by sa netešil kráse jej
kto nepozná zákutie žiarivých farieb?

Kráčam cestou listovou,
vystlatá je farebným lístím.
Vo vzduchu cítiť chladný vánok,
chce sa dotknúť každého z nás.

Pomaly lístie padá
a započúvam sa do jemných tónov.
Vďaka ti, Bože za farebnú jeseň
za krásu vôkol nás.

Nálada v nás opadáva,
ako strom padajúceho lístia.
Všetko je také zvláštne,
veď je tu jesenná nálada.

Jeseň pochmúrna je,
melancholický nádych má v sebe.
Zamyslení sme do seba viacej
a hľadáme, čo sa stratilo v nás.

Spomienky nás prenasledujú,
na letný čas smiechu a zábavy.
No teraz je tu jesenný čas
- na všetko krásne v nás.

Listové tajomstvo

Na jeseň zoskakujú z horiacich stromov listy.
Každý si vezme so sebou svoje tajomstvo.
Kto ho môže poznať? Kto ho môže zistiť?
Možno len zametač v parku,
keď chodníky čistí. Keď chodníky čistí.

Jeseň

Lístok lístku hovorí: Prišla jeseň do hory.
Každý v sade prácu má, každá ruka potrebná.
Odmena je v mise sladká, poďte deti, volá babka.
Kúp si Janko kabát, lebo budeš plakať.
Vietor fúka, šarkan letí, utekajte k peci deti.

Obrali sme jabĺčka i hruštičky v sade,
padá lístie zo stromov, plno je ho všade.
Nazhŕňam ho na kopu, do košíka dám
a najkrajšie jabĺčko podarujem vám.

Je tu jeseň, prší, fúka, zmoknutý je dom i lúka.
Len si prš, ty jeden dáždik! Ja nezmoknem, ja mám dáždnik.
Dala mi ho dobrá mamka, k mojim novým poltopánkam.
Dáždik je náš kamarát, prírodu má veľmi rád.

Lístočky

Lístoček dubový, nepadaj do vody, vzala by ťa voda,
bola by ťa škoda, lístoček dubový.
Lístoček z agáta, nepadaj do blata, vzala by ťa voda,
bola by ťa škoda, lístoček z agáta.Lístoček z javora,
nepadaj do dvora,vzala by ťa voda,bola by ťa škoda,
lístoček z javora.

Jesenné hmly

Jesenné hmly a čľapkanice, havrany letia zo zvonice.
Zlá pani Chrípka chodí tade – očami sliedi po záhrade.
Nemá strach z kanónov a pušiek.
Bojí sa jabĺčok a hrušiek, ktoré nám žltnú na skriniach.
Z mydla má ešte väčší strach…
A keď si dáme teplé šály, zlá pani sa už isto vzdiali.

V jesennom lese

Moknú listy, moknú kríky, moknú stromy zelené.
Dáždik klope na hríbiky, na srnky a jelene.
Kropí myšku, veveričku. Líške v čižmách čľapotá.
Jazvec chodí v mokrom tričku. Aká mokrá robota!
Moknem s ockom vedľa chaty, kým on drevo narúbe,
o chvíľu sa ohník zlatý bude jašiť v kozube.

Jeseň pani bohatá

Jeseň pani bohatá, farbí stromy do zlata, premaľúva celý sad.
Zletel vietor šiky-miky, hojdá všetky konáriky,
vraj by stromy zobliecť rád.
Vyhúda im celý čas: “Ide zima, bude mráz, pomrznete zaiste!”
Ale strom mu rozosmiaty ako dáky peniaz zlatý
púšťa len list po liste.
Na polici v komore stojí vojsko v pozore a do okna nakúka…
A to vojsko na parádu, to sú plody nášho sadu:
krásne žlté jablká.
Vojde Evka maličká – v žltých vláskoch mašlička -
vyskočí a povie: “Jaj! Žltý jačmeň, žlté žitko, žltá skriňa,
žlté sitko a von žltý celý kraj!”

Jeseň

Na známosť sa všetkým dáva, v jeseni lístie opadáva.
Šu-šu, šumia vetvičky, vraj naplnia košíčky.
Slniečko sa raduje, šarkan s vetrom tancuje.
Hop-cup, hop-cup tralala, jeseň dary rozdáva.
Babie leto
Pod horami na lučine pri mesačnom bledom svite
piadimuži presúšajú zlaté lístie na koryte.
Okolo nich krásne víly, vo dne ľudským očiam skryté,
na maličkých kolovrátkoch strieborné vám pradú nite.
Neďaleko na potôčku vodník im zas priadzu zláti,
budú z nej tkať po Vianociach pre kvetinky nové šaty.
O polnoci na lúčine do tanca sa pustia víly,
natešení piadimuži spievajú im z celej sily.
Znenazdania vietor príde, mäkkú priadzu z lúky schytí,
z koryta zas zlaté lístie, vo svet nesie klbká nití.
Márne ráno víly plačú, pomoci už viacej nieto:
po zemi je zlaté lístie a vo vzduchu babie leto.

Jesenné ovocie

Keď sú hrušky, už je jeseň, my to dobre vieme,
skôr ako ich ochutnáme si ich umyjeme.
Keď sú slivky, už je jeseň, my to dobre vieme,
skôr ako ich ochutnáme si ich umyjeme.
Keď je hrozno, už je jeseň, my to dobre vieme,
skôr ako ich ochutnáme si ich umyjeme.

Kamarátka Jeseň

Veselú mám kamarátku, sukničku vždy nosí krátku.
Azda zbiera stromom listy, konáre im smelo čistí.
Opreteky s vetrom lieta, šiel by s ňou aj na kraj sveta.
Zaspievam jej večer pieseň, prezradím vám, je to jeseň.

Fúkaj, fúkaj vetríček, ovievaj mi líčka,
nech sú pekné červené, ako dve jabĺčka.
Fúkaj, fúkaj vetríček, zaspievaj mi pieseň,
že už lístie ožltlo, lebo prišla jeseň.

Kvietočky, dobrú noc

Vietor fúka, zima letí na belavom koníku.
Škoda krásy, škoda leta, že sa náhli k zániku.
Na priekope kvietok drieme, ošľahal ho tuhý mráz,
po doline a po stráni kvíli chladný vetra hlas.
Kvietok stone ako vtáča, kolíše sa od chladu.
Nieto slnka, nieto tepla, mráz navštívil záhradu.
Hlávky klonia všetky kvety, slabé tielko striasa sa!
Vietor hviždí a zo stromov opadala okrasa.
Spite, kvietky, podriemkujte a čakajte do jari.
Potom zase teplé slnko zasvieti vám do tvári.

Padá lístie

Padá lístie, šuchoce: šuchy, šuchy, šuchy.
Zajko po ňom dupoce: dupi, dupi, dupi.

Slniečko

Hej, slniečko, počuješ? Zasvieť ešte raz!
Aspoň za hrsť teplých lúčov rozsyp medzi nás.

Fúka spoza buka

Fu-fu-fu-fu-fúka vietor spoza buka.
Bežme, deti, dnuká, v piecke ohník puká.
Kto sa z okná kuká, ako mokne lúka?
Čo to mráčik núka? Že vraj padá múka!

Príde zima

Padajú listy v záhrade, v lese a každý list nám rozprávku nesie.
Jeden o jari, druhý o lete, že prišla jeseň, o tom už viete.
Čo príde potom? Hádať môžete.
Napadne snehu, zmrzne zem celá, to bude zimná rozprávka biela.

Na jeseň

Na jeseň si vietor píska, mocne fučí na strniská.
V zime sniežik napadá, až je biela záhrada.
Tak to ide krokom krok, dookola každý rok.

Jeseň

Koniec leta pomaličky, štebocú si lastovičky.
Deti bežia do školy, pusto bude na poli.
Vietor fúka, šarkan letí, kopec víta všetky deti.
Farbičkami tromi farbí jeseň stromy.
Maľuje a ráta: žltá, hnedá, zlatá…

Slnečnice

Naučil sa v škole Jurko, že je iba jedno slnko.
Čuduje sa Jurko malý, kde sa toľké slnká vzali.

Šarkan

Lieta šarkan pomaličky, pozdravuje lastovičky.
Chvostom krúti sem a tam, šťastnú cestu želám vám.

Jesenná básnička

Už je pole holé, pusté, zajko sedí pri kapuste.
Šarkan letí, nemá perie, kamže letí, kam sa berie?

Javorový list

Hory moje, hory, čo to vo vás horí?
Čože by horelo? Lístok javorový.
Ej javor, javor zelený, čo si tak smutný v jeseni?
Akože nemám smutný byť, keď zo mňa spadol kvet i list.

Jesenný les

Krásny les je v jeseni, i keď nie je zelený.
Zlatom svietia javory, buk červeňou zahorí.
Breza striasla dukáty, les je veľmi bohatý
a v tom stofarebnom zlate borovice rozpoznáte
i zelené jedličky, trčia ako rozmaríny z velikánskej kytičky.

Novembrová básnička

Hľadáš kvietok? Nože, skús to! V záhrade je ticho, pusto.
Iba žlté chryzantémy šepkajú si: Zima je mi.“
Každý stromček zostal holý. K domom letia vrany z polí.
V piecke sa už riadne kúri, zohrejú sa chladné múry.
Z výšky spadla vločka prvá, odvtedy už zima trvá.
Cestičku si tíško hľadá, šušká si, že padá rada.

Drak

Nakreslím si na zem kruhy, z kruhov bude pestrý drak,
neskryje ho ani mrak.

Jeseň je tu

Zaznel v lese zajkov hvizd, že odpadol zlatý list.
Kto si ten list prečíta, vie že jeseň prekvitá.

Gaštany

Pôjde Mira na gaštany, potom pozve Idu.
Postavia si na koberci hnedú pyramídu.
Neskôr, keď sa poihrajú, spraví Ida Mire
z gaštanovej pyramídy gaštanové pyré.

Jeseň

Čože sa to porobilo, čo sa mohlo stať?
Slniečko je ustaté, už nevládze hriať.
Mama vraví, že sa třeba lepšie obliekať.

Lístie

Opadalo žlté lístie, ľahlo si, že bude spať.
Milý vetrík ponúkol sa, že ho bude kolísať.
Najprv zľahka šuští, potom zrazu inú spustí:
„Poďte, deti, tancovať.“

November

V novembri nám cupky-lupky padá dáždik na chalúpky.
Prší, prší, len sa leje, zatvárajte okná, dvere.

Krátka básnička s jesennou tematikou

Od severu vietor veje,
z oblohy sa voda leje,
prišla jeseň, predzvesť zimy
sedím v teple, hľadám rýmy

Jeseň

Slniečko už menej hreje,
šibal vetrík sa len smeje,
pohvizduje po chotári
po oblohe ženie chmáry.
Pozhadzoval všetky listy,
strom bez listov je už čistý.
Striasol na zem aj gaštany,
ležia v tráve, vedľa brány.

Zbadal ich tam malý Stano
keď šiel s mamou tade ráno,
má ich teraz plné vrecká,
spraví niečo pre otecka.
Nôžky, bruško a hlavička,
pomôže mu s tým mamička.

Babie leto

Vzduchom letí pavúčik,
má nad sebou padáčik,
taký tenký z pavučiny,
lepia sa mu naňho špiny.
Preletel už veľkú diaľku,
pristal teraz na kraj parku.
Pozrite sa milé deti,
aj tam ďalší pavúk letí,
bude to tak asi preto,
že je jeseň, babie leto.

Pavúk

Blíži sa už koniec leta,
pavúk tíško siete splieta,
také jemné pavučinky,
na mušky mu tečú slinky.
Jedná nitka, druhá nitka,
pekne rovné, bez pravítka.
Sieť je pekná robota,
kto sa do nej zamotá?

Príde zima

Je čas dažďov, je tu jeseň,
vietor spieva svoju pieseň,
spieva, že už príde zima,
o lete sa všetkým sníva.

Všetci vedia, zima v lese
nie je ako byť na plese,
najlepšie je ten čas prespať,
tuhé mrazy takto prečkať.

Prežiť zimu to dá zabrať,
preto treba brloh hrabať,
treba sa aj vykŕmiť,
„kabát“ z tuku vyrobiť.

Aj ježko si posteľ chystá,
má byť teplá a aj čistá,
vykŕmil sa do zásoby,
na prežitie tejto doby.

Farby jesene

I keď slnko chodí skôr spať,
jeseň radosť tiež môže dať,
stromom dáva farby krásne,
že sa o nich píšu básne.

Žltá, hnedá, oranžová,
tá sa dlho nezachová,
ale i tu krátku chvíľu,
tá krása dá žitia silu.

List z javora

Prišla jeseň je dažďov čas,
z korún stromov smutne znie hlas.
Zaplakal list na javore,
vie, že musí padnúť dole,
ale že sa z žitia teší,
vie, že sa to vždy vyrieši.
Teraz padne, prejde zima,
príde jar a príde klíma,
vhodná k tomu by mohol žiť
zo života sa zas tešiť.

Vietor

Vietor vzduchom poletuje,
všetko všade rozhadzuje,
smeti, lístie zo stromov,
vbehne aj do komínov.
Vetrík nebuď taký zlý,
radšej niečo vymysli.

Poď mi pomôcť nosiť draka,
nech mi lieta ako straka,
vysoko až pod oblaky,
kde lietajú dravé vtáky.

Do školičky

Začali sa krátiť dníčky,
už musíme do školičky,
čaká na nás prvá trieda,
tabuľa a biela krieda.

Hoc začína pre nás práca
a čas na hry sa nám stráca,
my však sme aj tak veselí,
bo učiť sa nám nelení.

Dážď

Čo že sa to vonku deje,
z oblohy sa voda leje,
zablysklo sa a hneď hrmí,
od strachu až v rukách brní.

Mám už celkom mokré nohy,
topánky sú plné vody,
je to veru pekný dáždik,
nepomôže ani dáždnik.